Ivan Korčok: Musíme zmeniť aj náš slovník, o osude Slovenska nerozhodne nová strana

Keď už bolo vo volebnú noc jasné, že ste prehrali, tak nám do štúdia prišlo niekoľko mailov sklamaných ľudí, ktorí písali, že sa definitívne balia a odchádzajú zo Slovenska. Čo by ste im odkázali?

Pokúšal som sa to hovoriť celú kampaň v mestách a dedinách, po ktorých som chodil, že ak to takto zabalíme, vyhrá druhá strana. Nemám na to žiadnu inú sofistikovanú odpoveď, ani recept, takto to je. Ak nás chcú vytlačiť, ak nás doma už nič nedrží, ak sme úplne stratili emóciu, napriek tomu, čo som sa snažil hovoriť napríklad o vlastenectve, našom vzťahu ku krajine, tak to môžeme zabaliť, nikomu to vyčítať nebudem. Každý má právo rozhodnúť o svojom živote. Myslím si, že Slovensko je dobrá krajina na žitie a že si trochu viac pripúšťame k telu politiku a stav verejného života, ako si pripúšťajú inde. Ja sám som prvý, ktorý to robí, preto som išiel do tejto kampane, ale treba mať nejaký odstup a zopakujem: Slovensko je úžasná krajina na žitie.

Zostávate vy žiť na Slovensku aj po prehratých voľbách?

Samozrejme. Žiadnu inú úvahu nemám.

Čo ak by prišla ponuka zo zahraničia?

Neplánujem ju a nevyhľadávam. Mohol by som, mám za 30 rokov veľa kontaktov a telefónnych čísel, viem, kam by som mohol zavolať. Nič nevylučujem, ale dnes hovorím, že odchod zo Slovenska neplánujem.

Veľa vašich voličov bolo po voľbách sklamaných, frustrovaných, no Martin M. Šimečka povedal, že nepohodlie je dobré, že to ľudí naučí znovu premýšľať o hodnotách a možno sa ľuďom na chvíľu zníži životná úroveň, ale tá skúsenosť do života je fajn. Vy by ste ako povzbudili vašich voličov?

Tento citát od pána Šimečku som nepočul, ale úplne s ním súhlasím. Diskomfort a nepohodlie majú zmysel, lebo vtedy vás to niekam posúva. Veľakrát, keď sme sa počas kampane presúvali do Rožňavy, do Rimavskej Soboty a v noci sme si rozbaľovali veci, to bol diskomfort, nepohodlie, ale celé to malo zmysel. Aj toto celé obdobie, ktoré bude obdobím diskomfortu, úpadku, už to trvá dlhšie, že nám utekajú susedia, že je tu stav verejných služieb taký, aký je, to je diskomfort.Ale nemám na to žiadnu inú odpoveď, ako to, že ten diskomfort nás k niečomu môže doviesť. Ak to zabalíme, tak diskomfort a zlá situácia tu budú pretrvávať. Nech každý individuálne rozhoduje o sebe. Niektorí mladí odo mňa očakávali vzletné slová a pátos typu nepýtajte sa, čo môže krajina urobiť pre vás, ale čo môžete vy urobiť pre krajinu. To tak vôbec nie je. Ja hovorím mladým ľuďom, robte na sebe, buďte individuálne úspešní v rámci možností, ktoré tu sú a potom sa bude dariť aj krajine. Nebudem nikomu vstupovať do svedomia, ani tým, ktorí si balia kufre. Hovorím vám môj postoj, že to je môj vzťah k Slovensku, ktoré mi dalo veľa šancí a myslím, že som za 30 rokov aj veľa práce pre Slovensko odviedol. Hovorí zo mňa aj emócia a pátos, ale nezlomme nad Slovenskom palicu. Ale to je môj individuálny postoj ako občana, nekážem nikomu, aby si vstúpil do svedomia, ale keď ľudia odídu, je mi to ľúto.

Cítite hnev, keďže váš protivník vyhral v podstate klamstvami a podvodom?

Asi to bol trochu hnev, ale skôr nejaké rozčarovanie, že je možné sa takto dostať do prezidentského úradu. No čím väčší odstup každý deň mám, tým viac si uvedomujem, že rozhodlo niečo iné. Toto už boli iba dobre zvolené heslá, dobre zvolená taktika vrátane klamstiev okolo vojny, ale to, čo vyhralo, je, že v hlboko rozdelenom Slovensku časť, ktorá vyhrala, dokázala zhromaždiť pod imaginárne „my” väčší počet ľudí. Nálepky, ktoré som dostal, boli len vo vhodnom čase presným marketingom a slovníkom zasadené do pôdy, ktorá je tu kultivovaná veľmi dlho – desať rokov. Je to vzopätie sa proti takémuto zjavu, ako som ja, ktorý bol vykreslený ako hrozba. Nielen vo vojne, ale celkovo v tom, aký svet reprezentujem. Je to úspech tejto časti politického spektra na hlboko rozdelenom Slovensku a za to hlboké rozdelenie majú zodpovednosť najmä oni.

Keď kandidujete proti niekomu takému, hovoríte si vo volebnom štábe, že poďme to aj my robiť takisto? Poďme aj my vymyslieť nejakú lož a zožeňme nejaké peniaze mimo? Je ťažké zohnať peniaze mimo oficiálnu kampaň? Od tretích strán?

Myslím si, že by sa to dalo, ale ja reprezentujem svet, ktorý by ma rozobral na šrauby, keby sme sa o niečo takéto pokúsili. Môj tábor, ktorý rozumie, aký svet reprezentujem, by mi to neprepáčil. Nikdy nám to ani nenapadlo. Viete, čo je ešte horšia správa pre Slovensko? Že táto kampaň budúceho prezidenta Slovenskej republiky, kde sú porušované pravidlá absurdným spôsobom, je spoločensky akceptovaná.

Nemôže potom ľudí frustrovať, že slušnosť je vlastne slabosť?

Horšie je to, že to už nikomu neprekáža. že je to spoločnosťou akceptované. Nikoho nezaujíma, že máme ľudového prezidenta, ktorý do svojej kampane na hulváta ešte zaradí aj to privátne lietadlo. Ale úplnú bodku tomu dali včera, keď povedali, že spravili technickú chybu, lebo peniaze mali poslať pánovi Pellegrinimu na účet. Chápete?

Myslíte si, že sa majú demokratické strany pokúšať oslovovať voličov Smeru, Hlasu a SNS?

Samozrejme. Podľa mňa sa to dá. Sebakriticky poviem, že ani mne sa to nepodarilo. Ale nesmieme to vzdať. Potrebujeme dnes aj trochu sebareflexie, pokojne začnem sebakritikou. Oslovovať druhú stranu donekonečna opakovaním významu NATO a Európskej únie, to je cesta do slepej uličky. To som jednoznačne zistil, to nevyvoláva žiadnu emóciu. Alebo ak nedokážeme opustiť náš slovník, ktorý hovorí, že sme my a oni. Jedna občianka mi napísala na Facebooku odkaz: prestaňte hovoriť o výjazde do regiónov – lebo to vyvoláva delenie a vyzerá to tak, že tam chodíme len na návštevu. Musí to byť vnímané tak, že ja som Čadca, ja som Rožňava, tak isto, ako je Peter Pellegrini, inak nemáme šancu uspieť.V spoločnosti, ktorá je rozdelená, tá druhá časť súčasného vládnuceho prúdu je oveľa úspešnejšia, pretože nemajú na rozdiel od nás zábrany. Ak nezačneme na Slovensku rozmýšľať a budeme o nich stále hovoriť ako o „nich” tam niekde v regiónoch, a budeme sa stále snažiť vyvolávať emóciu o tom, čo som aj ja hovoril, že Slovensko patrí do slobodného sveta, sme súčasťou západnej spoločnosti, NATO a EÚ, zabudnime na to. Musíme zmeniť slovník, musíme byť oveľa uveriteľnejší, autentickejší.

Ľudovejší?

Áno, ale ľudovejší neznamená vyprážaný syr. Na mojich mítingoch sa mi darilo rozprávať s ľuďmi mojím jazykom, ale uveriteľným spôsobom. Mal som troj- až štvornásobné návštevy na mojich mítingoch v Rožňave, v Rimavskej Sobote, Ružomberku, Martine, v Prievidzi, ako mali súčasné opozičné strany. Myslím si, že s jazykom sa dá pracovať, ale beriem sebakriticky to, že vo vytváraní Slovenska ako „my” nie sme dobrí. Kým nepochopíme, že spájanie spoločnosti nie je floskula, náš tábor nemôže uspieť.

Ako sa dá rozprávať s niekým, kto mi napríklad pod status napíše – ty zaplatená pi.., skap už, bodaj by si dopadla ako Kuciak?

Musíme rozlišovať. S takýmito netreba mať zmilovanie. Nemyslime si však, že všetci takto rozprávajú. Medzi nimi je kopec kultivovaných ľudí. O nich treba zohrať jeden poctivý politický súboj. Pochopil som, že ani v tomto som neuspel. Nemal som na to čas, chce to oveľa širší priestor. Ak si myslíme, že uspejeme v súboji o tohto voliča tým, že budeme rozprávať o EÚ, NATO, o výhodách, o rozpočte a o takých epizódnych veciach, ako je včerajšie divadielko v Michalovciach, tak to je chyba. Stále hráme hru Roberta Fica. Spamätajme sa. Hádam nikto neuveril tomu, že toto stojí za nejakú pozornosť, lebo tie Michalovce sú symptomatické. Keby som nemal za sebou túto skúsenosť, tak to neviem rozlíšiť. Sú symptomatické v tom, že sa tu usporiada niečo, čo je pre spoluprácu dvoch krajín nespochybniteľne dobrá vec. Tlieskam za zoznam, za cestovnú mapu, infraštruktúry.

Aj dokument, ktorý podpísali, kde sa Fico postavil na stranu Ukrajiny. 

Jasné. Tým sa však nezaoberáme. Zaoberáme sa cynizmom a perfídnou polohou Roberta Fica. To absolútne nie je téma. On hrá svoju hru, ktorá je strategicky pomýlená a škodlivá, my sa s ňou nevieme vyrovnať. To znamená, že systematicky otáča už dlhé roky verejnú mienku proti Západu. Z tohto pohľadu sú Michalovce len malou, bezvýznamnou epizódou. Ak toto nedokážeme my, demokratické politické spektrum, vysvetliť ľuďom a oni nám neuveria, tak nemáme šancu dlhodobo.

Niektorí komentátori sa boja, že politika, ktorú robí Robert Fico, je začiatkom toho, že nás chce dostať preč z NATO alebo z EÚ. Ak nepôjde týmto smerom, neudrží si radikálov. Vidíte to aj vy takto nebezpečne?

Chcel by som odísť od osoby predsedu vlády, lebo zase sa venujeme jemu, ale pravdou je, že to najnebezpečnejšie je práve toto. To nie je jeho cieľ, ale vypustil sa džin z fľaše. Veľmi úspešným spôsobom on osobne a tento politický prúd preformátováva celú verejnú mienku na Slovensku. Darí sa mu to, ale neklaďme si otázku, ako to robí on, ale ako to robíme my. My to nerobíme tak úspešne. Nezaoberajme sa ním, zaoberajme sa tým, ako to môžeme zmeniť.

Smeruje podľa vás jeho politika k vystúpeniu z EÚ?

Nemyslím si, že to je jeho cieľ, ale ak by sa tým niekto chcel zaoberať, tak to robí presne tak isto.

Možno niekomu inému pripravuje na to pôdu?

Myslím si, že on žije zo dňa na deň. Politicky, inštinktívne, nebezpečne pre Slovensko. Najväčší problém je, že sa tu celkom úspešne otáča postoj slovenskej verejnosti voči Západu, voči západnej spoločnosti. Prejavilo sa to do snímky dňa v sobotňajších voľbách, lebo ja som bol stelesnením druhého sveta. Je to nebezpečné pre Slovensko.

Robert Fico v prvom povolebnom videu kritizoval KDH. Chce ho vykostiť. Čo by ste poradili KDH, keď Fico bude navrhovať rôzne konzervatívne témy a bude tak chcieť rozdeliť opozíciu?

Bolo pre mňa veľkým povzbudením, že KDH vie, kedy ide o zlomové veci, o základné princípy demokracie. KDH vie, kde stojí. Nedovolím si posielať im odkazy a radiť im, to si musia vyhodnotiť oni, ale toto je zlomová situácia pre Slovensko.

Myslíte si, že tak ako máme teraz rozložené politické strany, je ešte potrebné, aby vznikla nejaká ďalšia strana?

O osude Slovenska nerozhodne to, či tu vznikne ďalšia strana. Od nedele dostávam „iks“ odkazov, nie z politického spektra, ale od občanov, že založte stranu a jedno s druhým. Ale o osude Slovenska nerozhodne nová strana, ale to, či toto spektrum, ktoré som reprezentoval aj ja a ktoré dostalo 1 250 000 hlasov, pochopí hlavnú tézu, ktorá je pred nami. Či vieme osloviť voličov. Nerozhodne, či tu vznikne 75. strana, na čele bude Korčok, relatívne úspešný kandidát s 1 250 000 hlasmi, lebo to je len recyklácia nepochopenia zo strany nášho spektra, že nemôžeme rozprávať v kategóriách my a oni. Ja som Čadca, kým tomu neuveria, ja som Rožňava, kým tomu neuveria, tak nás budú nálepkovať ako elitárov vrátane mňa. Všetko sa dostalo do jedných rúk a stratili všetky zábrany, vedú Slovensko do nebezpečnej situácie. Neviem, či je to zrozumiteľné, ale toto je výzva. Neviem, či sa ma budete pýtať na moju budúcnosť, ale bude závisieť od tohto. Ak dokážem zadefinovať svoju rolu v pokuse urobiť to my väčšie, ako sa podarilo im teraz, tak určite verejný ani politický život neopustím.

Celý rozhovor na YouTube: https://youtu.be/-kfklywGgfU