Ano, rtvs moze za atentat. Ten magor co strielal nam to tu dobre dojebal vsetkym
Uz si clovek ani nebude moct prdnut na ulici.
Ach, Slovensko, krajina, kde je všetko možné! Máme tu ďalší skvelý príklad, ako si naša drahá vláda robí čo chce, a tentokrát sa rozhodli rozbiť RTVS a vytvoriť STaR, čo je len skratka pre “Sme(r) Totalitný a Riťovlezný”. No jasné, prečo nie? Veď kontrola nad verejnoprávnymi médiami je len ďalším krokom k tej krásnej, lesklej diktatúre, ktorú všetci tak milujeme. Veď to je tak pohodlné nechať si rozkazovať a nemusieť rozmýšľať, ach tá nostalgia starých časov keď to bolo všetko také ľahké, stačilo poslúchať a bolo všetko o čom človek vedel že existuje (čo nieje moc vecí teda). Čo je na tom, veď sloboda tlače a nezávislosť médií sú len také trápne liberálne výmysly, načo nám to je, že?
Názov STaR je vynikajúci, hlavne pre konzervatívnych dôchodcov, ktorí si ešte pamätajú zlaté časy STV, keď bol každý spravodajský blok riadený priamo z politbyra. Títo dobrí ľudia, ktorí nemajú také kapacity ako mladí, sú ideálnym cieľom na manipuláciu a strašenie. Čo ak by náhodou dostali nejakú zvrhlú myšlienku voliť zmenu? Nie, nie, to im nedovolíme! Musia vedieť, že všetko ostatné je ešte horšie, aj keď je to len jedna veľká sračka.
Áno, prečo nie? Prečo by sme sa nemohli vrátiť k starým dobrým časom, keď jediný správny názor bol ten náš a všetko ostatné bolo len podvratnou propagandou ktorá nikoho nezaujíma pretože sa za to trestá? To, že sa svet mení, nás predsa nemusí zaujímať. Stačí nám čo máme, a budúcnosť už nieje náš problém. Naša vláda vie najlepšie, ako udržať ľudí v strachu a poslušnosti. A my im radi poskytneme tú nádhernú ilúziu, že STaR je tu pre ich dobro, keď v skutočnosti je to len ďalší nástroj na šírenie propagandy a upevňovanie moci.
Takže, milí občania, tešte sa na ešte viac kontrolovanej televízie, ešte viac cenzúry a ešte viac manipulácie. Všetko pre naše dobro, samozrejme. A ak máte pocit, že vás niekto drbe do hlavy, tak máte pravdu. Vítajte v novej ére slovenského mediálneho fašizmu.
A to hlasovanie za odsúdenie agresie akože tiež, to je len prázdne gesto čo má zapôsobiť, a načo?! To akože keby to neodhlasovali tak sa začneme strieľať navzájom? To sme akože podľa nich spoločnosť tak jebnutá že si musí takéto veci ozrejmovať aby sa vedelo? Tento “zvyk” sa mi nepáči. Je to vlastne politické divadlo, kde sa očakáva, že všetci poslanci sa budú tváriť rovnako, aby ukázali, že sú proti násiliu. Je to ako pasca, kde aj tí, ktorí by možno radšej mlčali alebo majú iné názory, sú nútení hlasovať za odsúdenie atentátu, aby si udržali svoju politickú kariéru a neboli vnímaní ako podporovatelia násilia.
Týmto spôsobom sa však často vytratia skutočné postoje, ktoré politici zastávali predtým. Pred atentátom volali po tom, aby dotyčný politik odstúpil, teraz musia predstierať solidaritu a jednotu. Tento tlak spôsobí, že ich predchádzajúce kritické názory sa dostanú do úzadia, pretože v takejto situácii sa očakáva jednota za každú cenu.
V skutočnosti to môže byť len formálne gesto bez reálneho vplyvu, kde sa poslanci snažia zapôsobiť na voličov a ukázať, že stoja za demokratickými hodnotami. Keby niekto hlasoval proti, znamenalo by to pre neho politický koniec a spoločenskú stigmatizáciu.
Je to ukážkový príklad, kde politika nie je o skutočných postojoch, ale o tom, ako sa prezentovať a vyhnúť sa negatívnym dôsledkom. Tým pádom je celé hlasovanie len pretvárkou, ktorá slúži na udržanie status quo a zabezpečenie, že všetci budú hrať podľa rovnakých pravidiel, aj keď len na oko.
3 comments
Ano, rtvs moze za atentat. Ten magor co strielal nam to tu dobre dojebal vsetkym
Uz si clovek ani nebude moct prdnut na ulici.
Ach, Slovensko, krajina, kde je všetko možné! Máme tu ďalší skvelý príklad, ako si naša drahá vláda robí čo chce, a tentokrát sa rozhodli rozbiť RTVS a vytvoriť STaR, čo je len skratka pre “Sme(r) Totalitný a Riťovlezný”. No jasné, prečo nie? Veď kontrola nad verejnoprávnymi médiami je len ďalším krokom k tej krásnej, lesklej diktatúre, ktorú všetci tak milujeme. Veď to je tak pohodlné nechať si rozkazovať a nemusieť rozmýšľať, ach tá nostalgia starých časov keď to bolo všetko také ľahké, stačilo poslúchať a bolo všetko o čom človek vedel že existuje (čo nieje moc vecí teda). Čo je na tom, veď sloboda tlače a nezávislosť médií sú len také trápne liberálne výmysly, načo nám to je, že?
Názov STaR je vynikajúci, hlavne pre konzervatívnych dôchodcov, ktorí si ešte pamätajú zlaté časy STV, keď bol každý spravodajský blok riadený priamo z politbyra. Títo dobrí ľudia, ktorí nemajú také kapacity ako mladí, sú ideálnym cieľom na manipuláciu a strašenie. Čo ak by náhodou dostali nejakú zvrhlú myšlienku voliť zmenu? Nie, nie, to im nedovolíme! Musia vedieť, že všetko ostatné je ešte horšie, aj keď je to len jedna veľká sračka.
Áno, prečo nie? Prečo by sme sa nemohli vrátiť k starým dobrým časom, keď jediný správny názor bol ten náš a všetko ostatné bolo len podvratnou propagandou ktorá nikoho nezaujíma pretože sa za to trestá? To, že sa svet mení, nás predsa nemusí zaujímať. Stačí nám čo máme, a budúcnosť už nieje náš problém. Naša vláda vie najlepšie, ako udržať ľudí v strachu a poslušnosti. A my im radi poskytneme tú nádhernú ilúziu, že STaR je tu pre ich dobro, keď v skutočnosti je to len ďalší nástroj na šírenie propagandy a upevňovanie moci.
Takže, milí občania, tešte sa na ešte viac kontrolovanej televízie, ešte viac cenzúry a ešte viac manipulácie. Všetko pre naše dobro, samozrejme. A ak máte pocit, že vás niekto drbe do hlavy, tak máte pravdu. Vítajte v novej ére slovenského mediálneho fašizmu.
A to hlasovanie za odsúdenie agresie akože tiež, to je len prázdne gesto čo má zapôsobiť, a načo?! To akože keby to neodhlasovali tak sa začneme strieľať navzájom? To sme akože podľa nich spoločnosť tak jebnutá že si musí takéto veci ozrejmovať aby sa vedelo? Tento “zvyk” sa mi nepáči. Je to vlastne politické divadlo, kde sa očakáva, že všetci poslanci sa budú tváriť rovnako, aby ukázali, že sú proti násiliu. Je to ako pasca, kde aj tí, ktorí by možno radšej mlčali alebo majú iné názory, sú nútení hlasovať za odsúdenie atentátu, aby si udržali svoju politickú kariéru a neboli vnímaní ako podporovatelia násilia.
Týmto spôsobom sa však často vytratia skutočné postoje, ktoré politici zastávali predtým. Pred atentátom volali po tom, aby dotyčný politik odstúpil, teraz musia predstierať solidaritu a jednotu. Tento tlak spôsobí, že ich predchádzajúce kritické názory sa dostanú do úzadia, pretože v takejto situácii sa očakáva jednota za každú cenu.
V skutočnosti to môže byť len formálne gesto bez reálneho vplyvu, kde sa poslanci snažia zapôsobiť na voličov a ukázať, že stoja za demokratickými hodnotami. Keby niekto hlasoval proti, znamenalo by to pre neho politický koniec a spoločenskú stigmatizáciu.
Je to ukážkový príklad, kde politika nie je o skutočných postojoch, ale o tom, ako sa prezentovať a vyhnúť sa negatívnym dôsledkom. Tým pádom je celé hlasovanie len pretvárkou, ktorá slúži na udržanie status quo a zabezpečenie, že všetci budú hrať podľa rovnakých pravidiel, aj keď len na oko.