TLDR: Počet ľudí ktorí po vyštudovaní VŠ robí prácu na ktorú ju netreba nieje veľmi veľký a je porovnateľný s inými štátmi. Zároveň má pozitívny vývin.
Mne sa páči táto časť:
>Najdôležitejšie je trochu poodstúpiť a pozrieť sa na to, aký zmysel má mať vysokoškolské vzdelávanie pre spoločnosť. Prepájať štúdium na vysokej škole výlučne s potrebami trhu práce rozhodne neobstojí. Zmyslom vysokých škôl je aj to, aby ľudia mohli rozvíjať svoje individuálne vedomosti a zručnosti, či aby si lepšie ujasnili, čomu sa chcú vo svojom živote venovať. Napokon, podľa prieskumu malo jasnú alebo skôr jasnú predstavu o budúcom povolaní pred nástupom na vysokú školu 39,9 percenta absolventov a absolventiek vysokých škôl. **Okrem toho, vyššie vzdelanie môže mať pre spoločnosť aj viaceré pozitívne prínosy, ktoré sa ťažko merajú alebo sa nedajú finančne vyčísliť.**
>
>**Nehovoriac o tom, že vzdelávanie pre aktuálne potreby trhu práce môže byť veľmi krátkozraké. Požiadavky na zamestnancov a zamestnankyne sa môžu pomerne dynamicky meniť a to, čo zamestnávatelia požadujú dnes, môže byť o niekoľko rokov zbytočné. Vysokoškolské vzdelávanie teda nemôže byť plne podriadené potrebám a požiadavkám trhu práce a zamestnávateľských organizácií. Iste, nebolo by dobré, keby bolo vzdelávanie od trhu práce úplne odtrhnuté. Uvedené dáta však nenasvedčujú, že by to tak bolo. Je nutné nájsť správnu mieru, ako vybalansovať záujmy a potreby jednotlivcov, spoločnosti a zamestnávateľov.**
>
>Nechceme povedať, že všetko je v poriadku. Napríklad požiadavky zamestnávateľov na lepšie prepojenie štúdia s praxou môžu byť do značnej miery oprávnené. Napokon, vidno to napríklad aj na vysokoškolskej príprave budúcich učiteliek a učiteľov. Objem praktickej prípravy, ktorú počas štúdia absolvujú, je pomerne nízky. To môže negatívne vplývať na to, či v školskej praxi uspejú.
Vidím, to osobne na vlastnom štúdiu. Prvák na výške, ktorý už teraz zanevrel na učenie. Prečo? Lebo načo mi tieto teoretické vedomosti budú, ak v praxi budem potrebovať kompletne iný set znalostí a schopností na svoju prácu. Učenie praxou > teoretická príprava. Pridávanie predmetov na vysoké školy, aby žiaci ukončili štúdium predčasne (*ehm ehm* algebra či informatika pre manažérsku pozíciu bude tak vhodná ako slepému farebná škála)
Clovek sa studiom ma naucit samostatne a systematicky pracovat s vlastnymi vedomostami a rozvijat ich. Ci uz na zakladnej, strednej alebo vysokej skole. Clovek sa neuci riesit kvadraticke rovnice preto, lebo v dospelosti bude riesit kvadraticke rovnice, ale preto, aby sa naucil logicky mysliet, spajat si a rozvijat vedomosti, ktore sa naucil predtym, napr. v tomto pripade riesenie linearnych rovnic a uprava vyrazov.
Ked sa clovek toto nauci, tak pride do praxe a mal by byt schopny aplikovat svoje aktualne vedomosti na naucenie sa toho, co potrebuje v praktickom pracovnom zivote ovela rychlejsie ako clovek, co sa to musi ucit od nuly.
Pamatam si ked som bol zo skoly na praxi na tri tyzdne(v lete pocas skuskoveho po 1. roku na Ing.). Takmer vsetko co som vedel mi bolo na hovno.
Doteraz som nepracoval na pozicii kde by si vyslovene ziadali Vysoku skolu. Jedinu vyhodu co som mal bolo, ze som dostal 50 € v hrubom nastupny bonus a aj to mi tam ludia zavideli lol. V momentalnom zamestnani mi VS zarucuje jedinu vec a to mozny karierny postup. Bez VS sa tu do kancla clovek z vyroby nedostane. Teda samozrejme ak nema znamosti, co je tu zial velmi bezna vec.
zamestnávateľom logicky vyhovujú zamestnanci s vedomosťami a zručnosťami úzko zameranými na potreby konkrétneho zamestnávateľa, keďže tak majú väčšiu istotu, že ostanú ich zamestnancami a nepôjdu za lepšími podmienkami niekam inam.
Ono hlavne v prepojitelnosti studia s trhom prace je obrovsky rozdiel medzi jednotlivymi zameraniami vysokych skol.
By som povedal, ze co sa IT a Mediciny tyka tam je prepojenie s trhom prace na velmi dobrej urovni, ale su tu odbory ako socialna praca, sociologia, apod. ktore vela ludi studuje lebo su lahke a daju im titul a v statnych zamestnaniach s tabulkovym platom je titul rovny vacsiemu platu bez ohladu na to z coho ten titul je…..
Co akoze nevravim ze ist na VS len aby clovek isiel na VS je zle, len ze to potom degraduje kvalitu a uroven niektorych VS, mozno by lepsie bolo zrusit ten tabulkovy nonsens a zaviest nejake general knowledge vysoke skoly, kde si mozes zapisat akekolvek predmety a vies dostat max. Bc titul ked splnis dostatok kreditov, nieco na styl americkych Community College.
7 comments
TLDR: Počet ľudí ktorí po vyštudovaní VŠ robí prácu na ktorú ju netreba nieje veľmi veľký a je porovnateľný s inými štátmi. Zároveň má pozitívny vývin.
Mne sa páči táto časť:
>Najdôležitejšie je trochu poodstúpiť a pozrieť sa na to, aký zmysel má mať vysokoškolské vzdelávanie pre spoločnosť. Prepájať štúdium na vysokej škole výlučne s potrebami trhu práce rozhodne neobstojí. Zmyslom vysokých škôl je aj to, aby ľudia mohli rozvíjať svoje individuálne vedomosti a zručnosti, či aby si lepšie ujasnili, čomu sa chcú vo svojom živote venovať. Napokon, podľa prieskumu malo jasnú alebo skôr jasnú predstavu o budúcom povolaní pred nástupom na vysokú školu 39,9 percenta absolventov a absolventiek vysokých škôl. **Okrem toho, vyššie vzdelanie môže mať pre spoločnosť aj viaceré pozitívne prínosy, ktoré sa ťažko merajú alebo sa nedajú finančne vyčísliť.**
>
>**Nehovoriac o tom, že vzdelávanie pre aktuálne potreby trhu práce môže byť veľmi krátkozraké. Požiadavky na zamestnancov a zamestnankyne sa môžu pomerne dynamicky meniť a to, čo zamestnávatelia požadujú dnes, môže byť o niekoľko rokov zbytočné. Vysokoškolské vzdelávanie teda nemôže byť plne podriadené potrebám a požiadavkám trhu práce a zamestnávateľských organizácií. Iste, nebolo by dobré, keby bolo vzdelávanie od trhu práce úplne odtrhnuté. Uvedené dáta však nenasvedčujú, že by to tak bolo. Je nutné nájsť správnu mieru, ako vybalansovať záujmy a potreby jednotlivcov, spoločnosti a zamestnávateľov.**
>
>Nechceme povedať, že všetko je v poriadku. Napríklad požiadavky zamestnávateľov na lepšie prepojenie štúdia s praxou môžu byť do značnej miery oprávnené. Napokon, vidno to napríklad aj na vysokoškolskej príprave budúcich učiteliek a učiteľov. Objem praktickej prípravy, ktorú počas štúdia absolvujú, je pomerne nízky. To môže negatívne vplývať na to, či v školskej praxi uspejú.
Vidím, to osobne na vlastnom štúdiu. Prvák na výške, ktorý už teraz zanevrel na učenie. Prečo? Lebo načo mi tieto teoretické vedomosti budú, ak v praxi budem potrebovať kompletne iný set znalostí a schopností na svoju prácu. Učenie praxou > teoretická príprava. Pridávanie predmetov na vysoké školy, aby žiaci ukončili štúdium predčasne (*ehm ehm* algebra či informatika pre manažérsku pozíciu bude tak vhodná ako slepému farebná škála)
Clovek sa studiom ma naucit samostatne a systematicky pracovat s vlastnymi vedomostami a rozvijat ich. Ci uz na zakladnej, strednej alebo vysokej skole. Clovek sa neuci riesit kvadraticke rovnice preto, lebo v dospelosti bude riesit kvadraticke rovnice, ale preto, aby sa naucil logicky mysliet, spajat si a rozvijat vedomosti, ktore sa naucil predtym, napr. v tomto pripade riesenie linearnych rovnic a uprava vyrazov.
Ked sa clovek toto nauci, tak pride do praxe a mal by byt schopny aplikovat svoje aktualne vedomosti na naucenie sa toho, co potrebuje v praktickom pracovnom zivote ovela rychlejsie ako clovek, co sa to musi ucit od nuly.
Podla mna, daleko lepsie informacie o vzdelavani ma tento [pan.](https://dennikn.sk/autor/robert-chovanculiak/) Prekvapivo ho nechaju publikovat aj v Denniku N(enavisti).
Pamatam si ked som bol zo skoly na praxi na tri tyzdne(v lete pocas skuskoveho po 1. roku na Ing.). Takmer vsetko co som vedel mi bolo na hovno.
Doteraz som nepracoval na pozicii kde by si vyslovene ziadali Vysoku skolu. Jedinu vyhodu co som mal bolo, ze som dostal 50 € v hrubom nastupny bonus a aj to mi tam ludia zavideli lol. V momentalnom zamestnani mi VS zarucuje jedinu vec a to mozny karierny postup. Bez VS sa tu do kancla clovek z vyroby nedostane. Teda samozrejme ak nema znamosti, co je tu zial velmi bezna vec.
zamestnávateľom logicky vyhovujú zamestnanci s vedomosťami a zručnosťami úzko zameranými na potreby konkrétneho zamestnávateľa, keďže tak majú väčšiu istotu, že ostanú ich zamestnancami a nepôjdu za lepšími podmienkami niekam inam.
Ono hlavne v prepojitelnosti studia s trhom prace je obrovsky rozdiel medzi jednotlivymi zameraniami vysokych skol.
By som povedal, ze co sa IT a Mediciny tyka tam je prepojenie s trhom prace na velmi dobrej urovni, ale su tu odbory ako socialna praca, sociologia, apod. ktore vela ludi studuje lebo su lahke a daju im titul a v statnych zamestnaniach s tabulkovym platom je titul rovny vacsiemu platu bez ohladu na to z coho ten titul je…..
Co akoze nevravim ze ist na VS len aby clovek isiel na VS je zle, len ze to potom degraduje kvalitu a uroven niektorych VS, mozno by lepsie bolo zrusit ten tabulkovy nonsens a zaviest nejake general knowledge vysoke skoly, kde si mozes zapisat akekolvek predmety a vies dostat max. Bc titul ked splnis dostatok kreditov, nieco na styl americkych Community College.