Slovenská závislosť od ruského plynu (a mohli by sme sa odpojiť?)

Článok:
https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut

TLDR:
– **ropa jadro by mali byť OK** (takže tú časť textu tu nezdielam)
– plyn by bol väčší problém budúcu zimu no existujú riešenia

1. Ruský plyn a Slovensko

Aká veľká je naša závislosť: Ruský plyn pokrýva 85 percent spotreby Slovenska. Dopravuje sa najmä cez takzvaný centrálny koridor cez Ukrajinu. Na Slovensku je vstupným uzlom kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch

Po plynovej kríze v roku 2009 sa však dobudoval aj opačný – reverzný – tok z Českej republiky, ktorým vieme dovážať plyn aj zo západnej Európy. Menšie objemy k nám môžu pritekať aj potrubím z Maďarska.

Plyn potrebujeme nielen na kúrenie, varenie a ohrievanie vody, ale je aj kľúčovou vstupnou komoditou v priemyselných procesoch. Na Slovensku sú jeho najväčšími odberateľmi chemička Duslo Šaľa a rafinéria Slovnaft.

V prípade Slovnaftu by sa z dôvodu nedostatku plynu skomplikovala aj výroba benzínu, nafty a ďalších produktov z ropy, ako sú plasty. Plyn je totiž dôležitý pre výrobu vodíka, s pomocou ktorého sa ropa spracováva.

Čo vieme robiť hneď: Plyn na Slovensko zatiaľ prúdi v štandardnom režime. Znamená to, že Rusko plní dodávky pre tunajších zákazníkov podľa kontraktov.

Okrem dodávok z Ruska cez Ukrajinu sa môžeme spoľahnúť ešte aj na plyn v zásobníkoch. V tejto chvíli sú naplnené už len na štvrtinu, takto pred rokom to bola polovica. No ministerstvo hospodárstva upokojuje, že keďže sme už na konci vykurovacej sezóny, zásoby sú tak akurát.

To, že je plyn v zásobníkoch, však neznamená, že je všetok „náš“. Uskladnený ho tam môžu mať rôzni zákazníci z rôznych krajín. Slovenský dodávateľ – SPP Distribúcia – v nich však má vlastné zásoby na minimálne tridsať dní aspoň pre „chránených odberateľov“, ubezpečil na tlačovej konferencii štátny tajomník ministerstvá hospodárstva Karol Galek (SaS). Do tejto skupiny by mali spadať napríklad nemocnice.

Teoreticky by vláda vedela prikázať, aby sa aj zvyšná časť v zásobníkoch použila v prospech štátu, no je to možné iba v najkrajnejšom prípade, keď je vyhlásený núdzový stav. K takémuto kroku sa nepristúpilo ani na začiatku roka 2009, keď sa plyn na Slovensko z Ukrajiny zastavil úplne a podniky museli obmedzovať výrobu.

Uplynulý mesiac fungujú slovenské zásobníky v režime čerpania plynu, pričom denne z nich ubúda 0,3 percenta. Ak by na Slovensko nepritekal ruský ani iný plyn, tempo „míňania“ zásob by sa určite zvýšilo, teoreticky by teda plynu bolo na menej ako 80 dní.

V prípade plynu však všetko závisí od počasia a od toho, koľko ho potrebujeme na kúrenie.

Čo sa dá urobiť dlhodobo: Ak by sa Európska únia rozhodla použiť ako sankciu aj zastavenie dovozu ruského plynu, v takom prípade by sme museli riešiť najmä to, či je dosť iného v Európe. Navyše by sa musel nájsť niekto ochotný ho predať.

Slovensko má už dnes plynové spojenie aj do západnej Európy s Českom a menšie s Maďarskom. Vo výstavbe je aj severné prepojenie s Poľskom.

Problém však nie je kapacita „rúr“, ale či bude dosť plynu v Európe. Ten okrem centrálneho slovensko-ukrajinského koridoru priteká do Európy ešte dvoma spôsobmi:

Potrubiami sa dopravuje plyn nielen z Ruska, ale napríklad aj z Nórska, Azerbajdžanu a Alžírska. Severne od Slovenska vedú mimo Ukrajiny ešte potrubia Jamal (cez Bielorusko a Poľsko) a Nord Stream 1 (po dne Baltského mora do Nemecka). Cez obe však tečie plyn z Ruska. Na juhu spája Európu s Ruskom plynovod Turkstream, z ktorého sa môže cez Maďarsko dostať plyn až k nám. Tou istou trasou by však mohol pritekať z menšieho LNG terminálu pri chorvátskom ostrove Krk.

V poslednom čase prichádza významná časť komodity do Európy aj loďami, z ktorých sa prečerpáva v prístavoch, najmä v Nemecku, Poľsku a v Holandsku. Skvapalnený plyn odosielajú do Európy najmä Spojené štáty a Katar. Prvý plyn dopravený tankerom by mal na Slovensko doraziť v marci. Jedna loď dokáže podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka zásobiť Slovensko týždeň.

Podľa energetického analytika Karla Hirmana už ostatné potrubia, ktorými ide iný než ruský plyn, praskajú vo švíkoch a významne narástla aj kapacita LNG terminálov. „Ale mám obavu, že by to plne nevykrylo výpadok dodávok z Ruska. Určite by sme dokázali vykryť letné obdobie, ale asi by sme nevedeli naskladniť dosť plynu na zimu a asi by sme mali stále problém.”

„Podstatné je, že sa stavajú nové kapacity na export plynu z Kataru, USA a z Austrálie a tie nabehnú v horizonte dvoch až troch rokov.“ To by však v prípade, že európske štáty by chceli potrestať Rusko zastavením dodávok plynu teraz, nestačilo.

Hirman vidí riešenie v tom, že Nemecko by upustilo od plánu odstaviť svoje posledné tri jadrové reaktory. Pôvodne tak chcelo urobiť do konca tohto roka.

Slovensko by podľa neho malo čo najrýchlejšie dokončiť severné prepojenie s Poľskom.

„Je to dlhodobo veľmi dôležité. Fyzicky by k nám mohol plyn prúdiť z dvoch terminálov LNG v Poľsku a v Litve. Možno sa dokonca rozhýbe štát a v rámci energetickej bezpečnosti kúpi tanker.“

Na poľskej strane by malo byť potrubie už hotové. Zo slovenskej časti by sa malo pracovať na posledných desiatkach metrov. Plynovod mal byť podľa pôvodných plánov dokončený tento rok, najskôr v lete.

Ako sa zmenia ceny: Na túto otázku nevie momentálne odpovedať nikto. Jedna vec sú ceny pre domácnosti a regulované subjekty, kam patria aj firmy alebo bytové domy so spotrebou do 100 megawatthodín ročne. Tie majú ceny na tento rok už určené. Ceny na budúci rok sa budú vypočítavať podľa priemerných burzových za tento rok.

Prvý deň po začatí invázie ceny plynu vyskočili, dnes zase poklesli. No ceny ročných kontraktov na ďalšiu sezónu sú oproti minuloročným stále rekordné – niekoľkonásobne vyššie.