Ahojte redditori, ďakujeme za spoluprácu pri hľadaní odpovede na otázku krotenia hoaxov.

Napriek tomu, že sa medzi polarizovanými skupinami nenašla zhoda na trestnoprávnom postihu jednotlivcov za úmyselné šírenie hoaxov nás výsledky prekvapili.

Kľúčové [závery diskusie](https://demdis.sk/sirenie-hoaxov-nie-je-diskusiou-co-je-hoax-a-ako-ho-rozpoznat/) totiž ukazujú jasný konsenzus na tom, že:

* Dôležité je vzdelanie, osveta, zdravý rozum a informačná gramotnosť.
* Diskutovať by sa malo s každým, kto stojí o diskusiu. No šírenie hoaxov a nenávisti nie je formou diskusie.
* Ak niekto úmyselne klame, pravdu odhalíme neskoro alebo vôbec.
* Na pravde nám stále záleží viac, ako na pocitoch.
* Potrebujeme viac moderácie diskusií a blogov.
* Mali by sme si overovať informácie (máme google) a čítať všetko, nie len nadpisy.
* Hoaxy treba nahlasovať.

Ani v tom najhoršom sne sme nečakali, aký mrazivý kontext môže táto téma nadobudnúť v súvislosti s Ruskou agresiou voči Ukrajine. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli zotrvať na fronte slobody prejavu a pokračujeme otázkou: “Čo je hoax? A ako ho rozpoznať?”

Cieľom je vytvorenie príručky moderácie s konsenzuálnou legitimitou a overenie hypotézy, či ľudia vedia aplikovať definičné znaky na konkrétne prípady.

Ďakujeme, že aj na tu Reddite prispievate ku kultivovanej spoločenskej diskusii v online prostredí.

3 comments

  2. Neviem, ci sa ziada nas nazor, ale toto je jedna z mojich oblubenych tem uz asi tak 25 rokov, a rad by som prispel. (vsetko je moj nazor, neosobujem si pravo tvrdit, ze je to konecna pravda)

    1. Za najdolezitejsiu schopnost, ktoru treba cibrit a rozvijat povazujem schopnost akceptovat, ze nieco neviem. Mnohokrat totiz absorbovanie akejkolvek (aj chybnej informacie) vyplyva z uzkostlivej neschopnosti akceptovat, ze na danu otazku nepoznam odpoved a nemam trpezlivost po nej patrat, tak zoberiem prve, co mi pride pod ruku, len aby som mal pocit, ze viem.

    2. Za najdolezitejsiu zrucnost dalej povazujem odlisenie faktu a nazoru. V pripade nazoru nie je dovod argumentovat, pokial ten nazor nie je vyslovene anti-spolocensky alebo anti-humanisticky – vtedy mame zakony, ktore to riesia jednoznacne. Clovek moze napriklad zastavat nazor, ze vesmir stvorila neviditelna bytost, a pokial ho neprezentuje ako fakt, je to jeho viera a nemusi byt predmetom argumentacie.

    3. Po oddeleni nazorov nam zostavaju fakty, alebo domnele fakty. Len v tomto pripade mozno hovorit o hoaxoch.

    3a. Prva kontrola by mala byt kontrola kontextu: komu takto postaveny fakt prospeje? Moze tym niekto nieco sledovat? Aky je jeho konecny ciel, a moze mat zaujem na tom, aby nam podsunul fakt skresleny, alebo rovno nepravdivy? Hodnotim teda zdroj z hladiska jeho pravdepodobnej intencionality.

    3b. Druha kontrola faktu je formalna. Obsahuje informacia dost na to, aby mohla byt povazovana za uplny fakt? Obsahuje zdroje, ktore mozno v pripade potreby interpelovat? (telefon na “vedcov v Cine”?) V tejto faze treba testovat, ci domnely “fakt” nie je v skutocnosti len syntezou inych faktov, a teda nazorom. Vtedy plati navrat do bodu 2. Naplna prezentovana informacia znaky niektoreho logickeho omylu uvazovania (logical fallacy)?

    3c. Tretia kontrola faktu je obsahova. Dava tento fakt vobec zmysel v kontexte ostatnych dostupnych faktov? Presiel by neformalnym kriteriom Occamovej britvy? Prikladom su “fakty” o plochej zemi, ktore si v ramci svojho vlastneho myslienkoveho systemu protirecia. Tu treba skumat, ci “fakt” nehovori o buducnosti, a je teda predpovedou – teda nazorom (navrat do bodu 2).

    3d. Stvrta kontrola faktu je intencionalna, teda co ma tento fakt vo mne vyvolat. Je jedinym cielom vyvolanie emocie? Je cielom zmena mojho nazoru? Alebo je cielom doplnenie a rozsirenie mojho myslienkoveho rozhladu, aby som sa dokazal lepsie adaptovat na buduce situacie? Tu totiz aj pravdivy fakt, podany jedine s cielom vyvolat napriklad negativnu emociu voci skupine ludi straca vahu, pretoze jeho cielom je zahmlit racionalne uvazovanie a vyburcovat emociu, t.j. manipulovat.

    4. Priebezne treba cibrit schopnost uvedomovat si vlastne psychologicke obmedzenia. Je more studii, ktore hovoria o tom, ze ludske zmysly su omylne, pamat nespolahliva, absolutne presvedcenia premenlive. Cielom je zachovavat zdravu mieru skepticizmu.

    Existuje nazor, ze s uz radikalizovanymi ludmi nema zmysel polemizovat o podstate ich presvedcenia – stalo sa totiz integralnou sucastou ich osobnosti a jej napadanim napadame ich ego. Podla tohto nazoru ma skor zmysel budovat mosty a hladat spolocne stycne plochy s cielom organicky vytvorit ovzdusie vzajomnej dovery, v ktorom je lahsie pracovat na urcitych postojovych zalezitostiach.

    Treba si tiez uvedomit, ze kazdy jeden clovek ma svoje dovody pre to, aby zaujal urcity postoj. Mozno to je strach zo smrti, mozno strach zo straty identity, mozno nizsie sebavedomie v domnelej konkurencii schopnejsich ludi (pricom tito “schopnejsi” ludia sa len sebaprezentuju pozitivnejsie a v skutocnosti maju presne take iste nedostatky a chyby)…

    Dlhodobo treba riesit tieto fundamentalne obavy a uzkosti, ktore su ako narusena poda, v ktorej sa lahko ujimaju pionierske rastliny extremnych alebo protispolocenskych nazorov.

Leave a Reply