Hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa o zavedení ciel sa stali realitou. Od dnešného dňa platia 25-percentné clá na mexický a kanadský tovar a zdvojnásobili sa clá na tovar z Číny.
To je dôležitá správa pre Európu, a teda aj pre Slovensko, lebo je čoraz reálnejšie aj uvalenie ciel na európske produkty. S touto myšlienkou sa Trump pohráva už dlho, bola súčasťou jeho predvolebnej kampane a neprestal o nej hovoriť ani po svojom zvolení.
V hre je viacero variantov. Trump najprv hovoril o plošných desaťpercentných clách, potom o 25-percentnom cle na vybrané produkty. To zopakoval aj vo februári s tým, že podrobnosti prezradí v apríli.
Predpokladalo sa, že ešte tu je priestor na diskusiu a dohodu, no táto možnosť sa už javí ako menej pravdepodobná po tom, čo začali platiť clá pre Kanadu, Mexiko a Čínu. Lebo aj tieto krajiny sa snažili vyhovieť Trumpovým požiadavkám.
To je obzvlášť zlá správa pre Slovensko. Bude patriť ku krajinám, ktoré dôsledky ciel pocítia spomedzi európskych štátov najvýraznejšie. A to napriek tomu, že do Spojených štátov smeruje iba päť percent nášho vývozu.
Žijeme z áut
Ratingová agentúra S&P Global však upozorňuje, že región strednej Európy je výrazne previazaný s nemeckým priemyslom a pre ten sú USA dôležitým odbytným trhom. Takže aj keď priamo do Spojených štátov nesmeruje až taká veľká časť našich výrobkov, nepriamo predsa len mnohé končia tam.
Slovensko je zároveň otvorená ekonomika, čo znamená, že náš hospodársky rast je do veľkej miery postavený na exporte. Čistý vývoz v roku 2023 dosahoval takmer 50 percent HDP. Akékoľvek zmeny v medzinárodnom prostredí sa nás ihneď dotknú a majú veľký vplyv na celú ekonomiku.
Jedným z tovarov, ktorý je určite v hľadáčiku Donalda Trumpa, sú automobily. Kým na európske autá sa v USA uplatňuje clo vo výške 2,5 percenta, na americké vozidlá v Európskej únii platí desaťpercentná sadzba. To je podľa Trumpa neprípustné a je teda jasné, že autá budú v balíčku tovarov, na ktoré sa uvalia prípadné clá.
To ďalej zhoršuje pozíciu Slovenska. Automobilový priemysel je kľúčový pre naše hospodárstvo. Nejde iba o to, že veľa vyvážame, ale vyvážame najmä tovar, ktorého sa clá zrejme dotknú.
Automobilový priemysel je naším najvýznamnejším priemyselným odvetvím. Viac ako polovicu priemyselnej produkcie tvorí práve tento sektor, zamestnáva okolo 275-tisíc ľudí a tvorí 13 percent HDP.
Aj naše vývozy do USA sú tvorené z troch štvrtín automobilmi a ich súčiastkami.
Pred dôsledkami ciel varovala aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. Ich zavedenie podľa generálneho sekretára asociácie Andreja Lasza ohrozí stovky pracovných miest.
Straty v stovkách miliónov
„Ak dôjde k zavedeniu desaťpercentných ciel na európske automobily, slovenské autá na americkom trhu zdražejú a ich predaj môže klesnúť o šesť až deväť percent. Len v tomto segmente by to znamenalo stratu exportu na úrovni 150 až 300 miliónov eur ročne,“ uviedol.
Je jasné, že nejde len o priame vývozy. Zavedenie ciel bude znamenať veľkú ranu aj pre subdodávateľov, ktorí dodávajú súčiastky nemeckému priemyslu.
„Ak Nemecko stratí podiel na americkom trhu, menej bude dopytovať aj slovenské súčiastky, plasty či elektroniku. Takto sa obchodná vojna dotkne aj ľudí, ktorí ani netušia, že ich práca závisí od USA,“ upozornil Lasz.
Zároveň uviedol, že ak by sa vývozy znížili, podniky by museli pristúpiť ku škrtaniu výroby a to by znamenalo prepúšťanie. Prví na rade budú pracovníci vo výrobe. Pokles exportu o štyri percentá by mohol zvýšiť nezamestnanosť o 0,2 až 0,5 percentuálneho bodu.
Na Slovensku aktuálne fungujú štyri automobilky – Volkswagen v Bratislave, KIA v Žiline, Stellantis v Trnave a Jaguar Land Rover v Nitre. Zároveň sa pripravuje spustenie piatej automobilky Volvo, ktorá bude sídliť pri Košiciach.
Prípadné americké clá najviac dopadnú na bratislavský Volkswagen, ktorý do USA exportuje 25 percent svojej výroby. Ako však upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, export zo Slovenska tvoria najmä luxusné automobily, pri ktorých bude cenová elasticita skôr nižšia.
„Jednoducho povedané, Američania, ktorí si budú chcieť kúpiť veľké SUV, napríklad Porsche Cayenn alebo Audi Q8, ktoré sú vyrábané v slovenských podnikoch, si ho zväčša kúpia aj pri vyššej cene. Ide totiž o statusovú záležitosť,“ vysvetlil.
Objavili sa však aj informácie, že značka Audi, ktorá patrí pod Volkswagen, zvažuje vzhľadom na aktuálnu situáciu presun časti výroby do Severnej Ameriky. A to by mohlo podľa Kočiša v budúcnosti oslabiť dopyt aj po modeloch vyrábaných v Bratislave.
Krehký ekonomický rast
Keďže zatiaľ nevieme, aké budú americké clá na európske výrobky a či vôbec budú, je ťažké predpovedať ich dôsledky.
Analytici Národnej banky Slovenska sa pokúsili tieto dôsledky predbežne vyčísliť a pozreli sa na to, ako by sa vyvíjalo naše HDP v prípade uvalenia ciel vo výške 10 percent.
Vyšlo im, že by nás tento krok zasiahol viac ako Európsku úniu ako celok. Podľa ich výpočtov by sa slovenské HDP znížilo o 0,5 percenta, HDP EÚ len o 0,35 percenta.
Táto analýza pochádza ešte z decembra. Rétorika amerického prezidenta Donalda Trumpa sa medzičasom zmenila a pravdepodobnejšie sú výrazne vyššie clá až na úrovni 25 percent. Aj dôsledky tak budú zrejme väčšie.
Analytici S&P Global upozorňujú, že prípadné clá môžu spomaliť ekonomické oživenie v regióne.
„Slabší rast v krajinách strednej a východnej Európy by mohol zhoršiť ich existujúce fiškálne problémy, ktoré sme už dlho zdôrazňovali ako jedno z kľúčových rizík v tomto regióne,“ uviedla spoločnosť S&P Global.
To platí obzvlášť pre Slovensko, ktoré patrí ku krajinám s verejnými financiami v najhoršom stave v Európskej únii.
Nižší ekonomický rast so sebou prinesie nižšie výnosy z daní a odvodov. To bude zároveň znamenať, že ďalšia konsolidácia, ktorú nutne potrebujeme, bude musieť byť ešte bolestivejšia. Dôsledky zavedenia amerických ciel tak nakoniec pocítime všetci.