Vieme čo je hoax, ale nevieme to aplikovať. Preverujeme či len dôverujeme?

Ahojte redditori, ďakujeme za Vašu spoluprácu pri identifikácii hoaxov a cieľov, ktoré sledujú.

Posledná diskusia na tému [“Čo je hoax? A ako ho rozpoznať?”](https://demdis.sk/sirenie-hoaxov-je-vysledkom-povrchneho-citania-preverujeme-ci-len-slepo-doverujeme/) naplnila naše predpoklady. Spoločne vieme čo je hoax a okrem toho sa našla zhoda na tom, ako môžeme hoaxy identifikovať sami.

**Kľúčové konsenzuálne závery:**

* Pri určovaní čo je hoax musíme brať v ohľad **kontext**, v ktorom sa tvrdenie šíri.
* Hoax môže byť len **skutkové tvrdenie** a nie hodnotiaci úsudok (názor).
* Názor vyjadruje to, aké by veci mali byť, ale hoaxy hovoria, aké **veci údajne sú**.
* Pri hodnotení dôveryhodnosti správy by sme **mali zohľadňovať cieľ**, ktorý sa jej šírením sleduje.
* Hoax je výsledkom tvorby názoru na základe **povrchného čítania**, bez kritického nadhľadu a **bez hlbšieho poznania témy**.
* Účelom hoaxov je **zneistenie ľudí** v tom, kde leží skutočná pravda.
* Hoaxy úmyselne apelujú na naše **emócie, aby sa viac šírili.**
* Aktívne **zapájanie do diskusií** občanmi a vyvracanie hoaxov obmedzí programové šírenie hoaxov.
* Regulácia hoaxov je **nutná**, ale riziko chybnej regulácie je **obrovské**.
* Ľudia nahrádzajú nedostatok poznania skutočnosti, či nedostatok vedomostí tým, že sa **priklonia k informácii**, ktorá vyvolá **emočnú odozvu**.
* V prvom rade by médiá museli šíriť a komentovať **reálne správy** a nie propagandu a nemali by slúžiť vymývaniu mozgov a nálepkovaniu.
* Hoax je možné identifikovať **poctivým uvažovaním** a zbieraním informácií. Kto toto nepodstúpi, nech **neoverené informácie berie s rezervou**.

Kompletné výsledky nájdete [tu.](https://demdis.sk/portofolio/co-je-hoax-a-ako-ho-rozpoznat/)

Výsledky jednoznačne ukazujú, že v abstraktnej rovine vieme, čo je hoax, ako aj to, aké ciele sa jeho šírením sledujú. Napriek tomu sme nedokázali konsenzuálne určiť konkrétne príklady hoaxov.

Domnievame sa, že buď ľudia aplikovali definíciu príliš reštriktívne (čo je možno príliš optimistické vysvetlenie), alebo selektívne. Čo myslíte vy?

Vzhľadom na tento rozpor medzi všeobecným a konkrétnym sme sa rozhodli pokračovať v diskusii témou “[Konšpirácia vs. realita. Preverujeme či len slepo dôverujeme?](https://demdis.sk/aktualna-diskusia/)”

Ot´ázkou tak je, či máme čas overovať každú správu, ktorá sa k nám dostane? Kedy tento proces podstupovať nemusíme? Kedy je to, naopak, nevyhnutnosťou? A aké vlastnosti by mal mať dôveryhodný zdroj?

Cieľom je identifikácia toho, čo ľudia pokladajú za dôveryhodný zdroj, z ktorého čerpajú informácie a kedy správy, ktoré sa k nim dostanú neoverujú.

Diskusia je pokračovaním série na tému dezinformácií a hľadaní prostriedkov zvyšovania odolnosti spoločnosti pred podvodnými správami.

Ďakujeme za Vaše nápady, návrhy a diskusné príspevky 🙂