Prečo je jedlo na západe lepšie než tu? To my východní Európania sme tak bezcenný ľudia že ani poriadne jedlo si nezaslúžime?

27 comments

  2. u nas ludia chcu hlavne lacne, kvalita je az druhorada… preto im tieto znacky ponukaju lacnu variantu

  5. No tak mas 100g sunku za 1e z Polska a potom Rakusku za 1,50 – 2e. Cena ako deal breaker.

    Nedavno som sa v jednej Reddit diskusii pytal, odkial maju v Lidloch produkty a niekto zo Svedska tam pisal, ze zo zaciatku mali rozne z Rakuska ale ludia to nekupovali tak zacali predavat lokalne produkty viac. V Rakusku mi tie ceny pridu rovnake a chutovo ovela lepsie, ako na nejakej salame jasne poznat ci tam je o 20% viac masa alebo menej ci parky co prasknu hned lebo tam je viac muky ako masa. Na severe EU som kupil tycinky a nejake dalsie veci a pozeram, ze z Rakuska.

  8. 1. “Špecifický trh”
    2. Ľudia nechcú platiť viac a opäť niekto tendenčne vynechal cenu
    3. Slováci zjavne zožerú hocičo, inak by to tu nikto nepredával. Hlavne lacno.

  10. ak ľudia kupujú hnus za neprimeranú cenu, obchody ponúkajú hnus za neprimeranú cenu

    ak sa náhodou objaví niečo kvalitnejšie, zvyčajne to veľmi skoro skončí

    ani len spotrebiteľské neziskovky so skutočným vplyvom nemáme…..lebo podľa ľudí to nie je dôležité

    dôležité je podľa ľudí nádávať na Američanov, že sypú chemtrail a že z toho je rakovina

  12. Problem je v nas ako narode…sme totizto dostatocne bohati aby sme si kupovali nekvalitne veci a prilis blbi aby sme vyhladavali kvalitne veci…dlhodobo to tak fungovalo ale situacia sa relativne obracia k lepsiemu a zaciname skutocne riesit kvalitu o mnoho veci to bude trvat roky ale trhovy mechanizmus nase naroky premietne do ponuky potom ako prestaneme kupovat menej kvalitne veci…Vid priklad Dedolez velka cast naroda od nich nejaky produkt ma ci uz za vlastne alebo darom a po zhodnoteni kvality si to uz ludia nekupia pretoze ten produkt za tu cenovku nestoji a tak hladaju inde… Je to na jednotlivcovi ci bude v obchode potraviny ako pride alebo sa skutocne pozrie na ich kvalitu sice z financneho hlasidka musi priplatit no inak sa ku kvalite nedostaneme

    E: napriklad k jedlu ked sa nachadzam na SVK tak napriklad maso nakupujem z lokalnej farmy ( okres CA) a dokonca je priamo od vyrobcu financne vyhodnejsie a kvalitativne neporovnatelne ako v supermarkete

  13. Nízka kupischopnost národa vyplývajúca z nízkeho počtu obyvateľov a absencie akejkoľvek inej výhody (ropa, oceľ, prístav)… To sú faktory ktoré nevieme zmeniť.

    Ale vlastná nízka úroveň záujmu o kvalitu to by sme zmeniť vedelim

  14. Pretože napríklad mne príde celkom prirodzené si za niečo kvalitnejšie doplatiť. Ale toto nie je mentalita slovenského národa.

  15. My nie sme východná Európa, ale stredná Európa. Bohužiaľ sme boli vo východnom bloku a svet nás tak bude vždy vidieť.

  17. ano. vitajme v kapitalizme, kde zapadne firmy nachadzaju sposoby ako zarobit na ukor novych trhov. vlastne aj nase, vychodne firmy to robia. vlastny profit nad susedovo zdravie.

    ziadna ucta k svojmu povolaniu, zakladna moralka, empatia voci ludom, respekt ku spolocnosti a jej pravidlam. len klamat a kradnut, kde sa da. vsetci sme vinni, ze takych ludi medzi sebou tolerujeme.

  18. Úprimne povedané, aspoň máme žranicu. Nie že by v Západnej Európe nebolo (Mníchovské šnicle boli tie najlepšie v mojom živote.), a podla všetkého v Amerike je to 33% Cukor, 33% pridaný nezmysel a 33% pôvodné jedlo, 1% je asi v skrini.

  19. Tento: “fenomén” je odvôvodnený tým, že Rakúsko, Nemecko, Holandsko atď patria do prvej kategórie importov z iných krajín a preto tam importujú to najlepšie čo je na trhu. My, Česko, Polsko, atď patríme do druhej skupiny. Importérom sa finančne neoplatí dovážať najlepší tovar k nám, no ceny sa väčšinou nemenia. Do tretej a najhoršej skupiny patrí z EÚ Rumunsko a Bulharsko. A preto vždy nakupujeme v Rakúsku…

  20. Budem zniet ako sociopat aletreba si uvedomit ze korporat nie je charita, snahou korporatu bude vzdy maximalizovat zisk, ak ludia su ochotni kupovat nekvalitne produkty za premrstene ceny tak presne take budu v obchodoch. Mozme byt este radi za Europsku uniu, ktora ma jedny z najprisnejsich pravidiel pre obsah chemickych latok v potravinach bez nich by sme jedli daleko vacsie sracky.

  21. Taka slovenská klasička ešte ste zabudli nadávať na poliakov ale hlavne
    keď máte niečo pre to urobiť tak to už nie. Lebo potom to aj tak vyzerá v
    našom poľnohospodárstve. Lebo sa čudujete keď obchody sťahujú
    dodávateľov z posledného centu že to nemôže byť kvalitné . A namiesto
    toho aby ľudia kupovali od od miestnych poĺnohospodárov sa idú pobiť o
    zľavy v obchode.

  22. Short version: Štát prispieva rôzne na potraviny.

    Descriptive version: Každý (demokratický) štát prispieva veľkou čiastkou na potraviny z budgetu. Pretože vypestovanie/výroba/expedícia čohokoľvek jedlo, je mnohonásobne drahšia ako cena za ktorú ju vidíte v obchode. Štát preto kus platí zo svojho aby udržal ľudí nájdených a demokracia zarábala peniaze aj bez toho aby každý doma choval tri prasce. Keď si vie štát dovoliť zaplatiť z hodnoty viac tak konzument platí menej, napr Slovensko zaplatí 30% z eurovej šunky tak v obchode stojí pre vás 70 centov, ak Rakúsko zaplatí 60% z jeden a pol eurovej šunky tak rakúšania za ňu v obchode nechajú 60 centov, pre spotrebiteľa cena výhodnejšia pritom za produkt výrobca dostane o polovicu viac.

  23. Je to jednoduše zákon nabídky a poptávky – není potřeba v tom hledat nějaké celosvětové spiknutí reptiliánů s ilumináty.

    V AT si prostě ty humusy nikdo nekoupí a zákazníci jsou citlivější na kvalitu – zároveň tlačí na cenu. V CZ a SK se nakupuje v akcích, lidi jsou ochotní nakupovat humusy atd. dlouhodobě tenhle fenomén došel až k takové blaznivé situaci, že prostě máme méně kvalitní a zároveň dražší potraviny jak v civilizovanějších krajinách. Obviňovat z toho ale firmy (natož ty zahraniční) je naprosto mimo.

  25. ak je to naozaj 5 rokov stare, ako sa pise nizsie, tak by si sa mal OP hanbit ako prasa.

    aj keby to bolo dnesne:

    – piperin v koreni, nie som expert ale predpokladam, ze to je strategia rastliny branit sa pred zozranim vtakmi pomocou jedu. a my to jeme 🙂 este dodam, ze kto kedy ochutnal cerstve korenie, tak vie ze niekedy je menej viac 🙂

    – skrob v syre. neviem si predstavit, ako sa ten syr v Rakusku nezlepi. bud nanho daju extra kratku zivotnost a tym padom je drahsi, alebo v Rakusku nie je povinnost uvadzat do isteho mnozstva skrob. len spekulujem, ale ten rakusky mali analyzovat tak podrobne ako slovensku sunku

    – iglo – kto toto zerie, tomu je asi fakt vsetko jedno

    – sunka. pre mna je dolezite, ci je na obale spravne uvedene percento masa a bielkoviny. tuto by som si nekupil, pretoze by som hladal cislo co najblizsie k 100 a keby tam bola len tato, tak slovo “wellness” na sunke dava tusim podvod.

  27. Je milión dôvodov prečo sú medzi krajinami rozdiely:

    * Na Slovensku si ľudia nepotrpia až tak na kvalitu radšej chcú dobrú cenu. (V porovnaní s tým napríklad Taliani oveľa viac dbajú na jedlo.) Osobne to nepoznám, ale obrovské množstvo ľudí vie naspamäť koľko stojí kilo mäsa alebo výrobky čo často kupujú, a ak je niekde o cent lacnejšie tak kupujú, drahšie nesmie byť nehľadiac na kvalitu či infláciu.
    * Veľa ľudí čo poznám prizná, keď sa spýtam, že vôbec nečítajú zloženie na etiketách. Nie je teda taký tlak zo strany zákazníkov.
    * V rôznych krajinách majú ľudia rôzne preferencie. Pozeral som rozhovor s človekom čo pracuje pre firmu čo robí chemikálie do potravín, riešia veci typu že ako červené má byť červené farbivo do mäsa aby ho zákazníci v tej či inej krajne považovali za správne červené. Čo sa týka chuti, tak človeku chutí čo pozná. U nás je to tak, že kvôli predošlým bodom to si ľudia navykli na to menej kvalitné.

Leave a Reply