Slovensko je problémový štát a ide sa zaradiť k Maďarsku

Slovenskom stále rezonuje kauza haciend za státisíce z eurofondov. Monitorovacia skupina Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá nedávno navštívila Slovensko, skonštatovala, že demokratické princípy na Slovensku sú ohrozené. A aby toho nebolo málo, parlament tiež vo štvrtok (5.6.) schválil uznesenie o odmietnutí protiruských sankcií.

Šimečka: Slovensko je problémový štát a ide sa zaradiť k Maďarsku, to je nebezpečné

Hosťami v nedeľnej diskusnej relácie TV Markíza Na telo boli líder PS Michal Šimečka a predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD).

„Slovensko je opäť problémový štát a ide sa zaradiť k Maďarsku, to je nebezpečné,“ vyhlásil Michal Šimečka na margo dvoch nedávnych návštev delegácii z Bruselu u nás. Šéf PS tvrdí, že kontroly zo strany Európskeho parlamentu pri posudzovaní prideľovania eurofondov a dodržiavania princípov právneho štátu dospeli k záveru, že Slovensko čelí vážnym problémom v oboch oblastiach. 

Richard Raši hovorí, že Európska komisia nemá dôvody obávať sa o stav právneho štátu na Slovensku a odmieta porovnávanie s Maďarskom.
„Jediný, kto tu vie prešetrovať a má na to legitímne právo a vie vyvodiť aj záver je Európska komisia, tak je to nastavené,“ tvrdí predseda parlamentu.

Prezident Peter Pellegrini nedávno rozhodol nevyhlásiť referendum o protiruských sankciách. Raši toto rozhodnutie rešpektuje, podľa Šimečku sa prezident rozhodol správne. Ako píšeme vyššie, parlament vo štvrtok schválil uznesenie o odmietnutí protiruských sankcií.

„Kvôli PS bolo uznesenie schválené. Prešlo to kvôli vám,“ vyhlásil Richard Raši. „Schválilo sa to väčšinou koaličných poslancov. Mrzí ma, že sa nám nepodarilo zablokovať parlament kvôli technickej chybe,“ uviedol k téme Šimečka.

Slovensko a Maďarsko zablokovali dokument EÚ o boji proti dezinformáciám

Ako sme informovali, Európska únia sa 27. 5. 2025 na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti pokúsila prijať spoločný dokument zameraný na posilnenie odolnosti demokratických inštitúcií voči vonkajším hrozbám.

Návrh, ktorý pripravilo poľské predsedníctvo, mal zdôrazniť potrebu ochrany pred dezinformáciami, zahraničnými zásahmi a manipuláciou historických faktov. Zároveň kládol dôraz na význam slobodných médií, právneho štátu a angažovanej občianskej spoločnosti. Informoval o tom portál Eurointegration.

Dokument mal byť oficiálnym vyjadrením celej EÚ, jasne vyjadrujúcim spoločný záväzok voči hodnotám, na ktorých je únia založená. Väčšina členských štátov, konkrétne 25 krajín, túto iniciatívu podporila, no dve krajiny hlasovali proti.

Slovensko a Maďarsko sa stali jedinými dvoma členskými krajinami Európskej únie, ktoré odmietli podporiť záverečný dokument. Ich postoj zabránil tomu, aby text bol prijatý ako oficiálny záver Rady EÚ, keďže na takéto rozhodnutie je potrebný konsenzus všetkých členských štátov. Namiesto toho bol dokument zverejnený iba ako záver poľského predsedníctva, a teda bez právnej záväznosti.

Rozhodnutie Slovenska a Maďarska nebolo verejne vysvetlené. Poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka, ktorý o situácii informoval médiá, iba poznamenal, že verejnosť si má „odpovedať sama, prečo sa tak rozhodli“.

Tvorcovia dokumentu zdôrazňujú, že ide o dlhodobé úsilie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby demokracia v EÚ zostala odolná voči vnútorným aj vonkajším hrozbám.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality

Zdroje: TV Noviny, Archív Startitup, Eurointegration