Bych to tam aspoň vycákal Savem ať tady nemáme The Last of Us IRL.
Pozerám že veľmi rád kradneš meme zo Zomri, to ich logo musíš vždy naschvál zmazať? Neni ti to blbé?
Vili smeraci vence, aby mali na vily, zatial co ich papalasi divo vyli 🙂
Priemerna skolska jedalen
Moja prva, a dufam posledna, navsteva Antolskej bol neskutocny zazitok. Bolo to prekvapivo extremne rychle, ale cesta z urgentu na usne bol napriek tomu zivotny zazitok.
Bola nedela 11 hodin doobeda.Poslali ma k poslednym zelenym dveram na konci chodby kde mal byt vytah. Tak som siel, stale vacsia tma, kde tu pohodene voziky ci postele. Uz som si hovoril, ze usi mam dve tak mozno jedno obetujem a idem domov. Ale vydrzal som. Nasiel som nejaky vytah v tme len podla podsvieteneho tlacidla. Tak som ho privolal. Vo vytahu chybali tlacidla tak som stlacil funkcne a dufal v zazrak. O par minut cudnych zvukov, filmovej atmosfery z beckoveho hororu som vystupil v poloosvetlenej chodbe. Tak som siel za svetlom a objavil som sa rovno v ordinacii namiesto cakarne. Sokovane sestry a doktor, ktory preberali zajtrajsiu kacku na obed ma zjazdili pod ciernu zem co tam robim. Ja som bol ale rad, ze vidim zive stvorenia. Nakoniec ale musim pochvalit zdravotnikov, ze ich humor na takomto mieste neopusta. Vysetrenie bolo rychle a nasledne ma uz len cakalo dobrodruzstvo dostat sa odtial von. Hodnotim 5/7.
5 comments
Bych to tam aspoň vycákal Savem ať tady nemáme The Last of Us IRL.
Pozerám že veľmi rád kradneš meme zo Zomri, to ich logo musíš vždy naschvál zmazať? Neni ti to blbé?
Vili smeraci vence, aby mali na vily, zatial co ich papalasi divo vyli 🙂
Priemerna skolska jedalen
Moja prva, a dufam posledna, navsteva Antolskej bol neskutocny zazitok. Bolo to prekvapivo extremne rychle, ale cesta z urgentu na usne bol napriek tomu zivotny zazitok.
Bola nedela 11 hodin doobeda.Poslali ma k poslednym zelenym dveram na konci chodby kde mal byt vytah. Tak som siel, stale vacsia tma, kde tu pohodene voziky ci postele. Uz som si hovoril, ze usi mam dve tak mozno jedno obetujem a idem domov. Ale vydrzal som. Nasiel som nejaky vytah v tme len podla podsvieteneho tlacidla. Tak som ho privolal. Vo vytahu chybali tlacidla tak som stlacil funkcne a dufal v zazrak. O par minut cudnych zvukov, filmovej atmosfery z beckoveho hororu som vystupil v poloosvetlenej chodbe. Tak som siel za svetlom a objavil som sa rovno v ordinacii namiesto cakarne. Sokovane sestry a doktor, ktory preberali zajtrajsiu kacku na obed ma zjazdili pod ciernu zem co tam robim. Ja som bol ale rad, ze vidim zive stvorenia. Nakoniec ale musim pochvalit zdravotnikov, ze ich humor na takomto mieste neopusta. Vysetrenie bolo rychle a nasledne ma uz len cakalo dobrodruzstvo dostat sa odtial von. Hodnotim 5/7.
Comments are closed.