Pri pozeraní tohto videa [https://www.youtube.com/watch?v=NJ7W6HFHPYs](https://www.youtube.com/watch?v=NJ7W6HFHPYs) (TLDR: banky investuju nase peniaze do rozvoja fosilneho priemyslu) ma zaujimalo, kam investuju banky na Slovensku? Skoro kazda banka ma PR ze je eko, snazi sa byt carbon-neutralna, v telke ma ‘zelene’ reklamy.. ale realne cisla do akeho priemyslu banka investuje som nikde nenasiel. Da sa to niekde dohladat?

Lebo mam pocit ze ‘bezpapierovy kontakt’ alebo ‘eko zelena hypoteka’ je len ciste PR kedze takto bankou zarobene peniaze poputuju ako investicia do fosilneho alebo automobilového priemyslu.

​

Tu su priklady ako su nase banky tzv. EKO a preco to je az smiesne:

* [365 banka](https://365.bank/kto-sme/eko) \- bezpapierovy kontakt a smiesna eko karta – co z toho ked J&T drancuje Tatry + investicie su nejasne
* [Tatra banka](https://www.tatrabanka.sk/sk/tam/ponuka-fondov/fondy/podielove-fondy/rastove-fondy/fond-modru-planetu-tb-vyvazeny/) \- fond s eko kriteriami.. ale len 50% z neho sa investuje do ‘**spoločensky zodpovedných firiem**’ – ktovie co to moze znamenat
* [CSOB](https://www.csob.sk/platobna-karta/eko) \- smiesna eko karta, [eko financovanie hybridov](https://www.csobleasing.sk/financne-produkty/eko-financovanie/)
* [VUB](https://www.vub.sk/pozicky/zelena-pozicka/) \- zelena eko pozicka, ktora financuje napr. plynove kurenie, [envirocena Atlas](https://www.vub.sk/zelenabanka/druhy-rocnik-enviroceny-atlas/) kde sa rozdelí neuveritelnych 40 tisic – to aj na tu reklamu muselo ist viac

10 comments
  1. Pre každý fond do ktorého vieš investovať máš k dispozícii jeho zloženie na stránke banky, napríklad v mesačnej správe o fonde.

  2. Pozri si dokument ako sa vyrabaju baterie a solarne panely a precitnes zo sna ze na svete je nieco “zelene”.
    -ucinnost solarneho panelu je 25%,zivotnost 10-15r a potom vznikne odpad ktory sa neoplati recyklovat
    -baterie pri vyrobe produkuju toxicke latky a tazke kovy ktore otravuju podu(pozri si toxicke jazero Baotou je 24h denne trubky chrlia jedovaty odpad do jazera)
    Vyroba vsetkych zelenych veci ma karbonovu stopu takze nieco zelene je len ojeb na naivnych ludi,ktory ziju v rozpravke.
    Karbon sa aspon da odstranit z ovzdusia ale co spravia s tazkym kovom a jedom?

  3. Vzdy ma fascinovala ta propagacia eko kariet. Plastu tolko asi ako v polovici zubnej kefky a clovek ju pouziva roky, ale obrovske PR. To je ako ked niekto kupi tortu, dostane ju spravenu z hovna ale reklamuje ju lebo ta jahoda na vrchu bola odtrhnuta az pred dvoma dnami namiesto dnesneho rana.

    Dajme si do pomeru, kolko ulahcia prirode vsetci klienti dakej banky za 10 rokov pouzivania, za dobu za ktoru minie bezny klient kariet az…DVE. A kolko za tu dobu napriklad vystrieda riaditel takej banky novych aut, teda kolko prirode na oplatku pritazi.

    Marketingove oddelenie: “Rozkaz znel jasne! Zalepime im oci s uplnou chujovinou a oni nam to zozeru.”

  4. > Lebo mam pocit ze ‘bezpapierovy kontakt’ alebo ‘eko zelena hypoteka’ je len ciste PR kedze takto bankou zarobene peniaze poputuju ako investicia do fosilneho alebo automobilového priemyslu.

    To je v poriadku. Banka ušetrí, kde je to možné a investuje, kde je to ekonomicky výhodné. Ak investuje tvoje peniaze do aktivizmu (zelenej energie napríklad), ide proti svojím klientom a mal by si zmeniť banku.

  5. Ja som vzhladom na nespokojnost s tym ake fondy zhodnocuju moje peniaze zrusil vsetky tieto veci a investujem sam. Ked sa banka pytala preco vysvetlil som ze nechcem mat peniaze vo fondoch ktore nemaju buducnost. Ostal som v jednom fonde (ukecala ma moja bankarka) ale vzhladom na to, ze vynos mam 1% zatial co vlastnym investovanim mam 20% sa im coskoro pojdem vysmiat a zrusim aj to.

  6. V banke mas mat operativnu rezervu, a nie investicie. Podielove fondy v bankach su katastrofalne aj z hladiska vykonu (poplatky, dane, tracking error).

  7. Banky sú limitované rizikom ktoré môžu nabrať do svojich bežných aktív. Väčšina eko produktov a riešení sú stále v zárodku a podľa tradičných modelov zvyšujú expozíciu rizika pre banky (volatilita ziskov, malé alebo žiadne cash flows…). Ropné spoločnosti majú stabilné zisky a predvídateľné príjmy a tým pádom sú typom spoločností, ktorých cenné papiere banky držať môžu.

    Tieto limity na riziko sú produktom legislatívy typu Basel I, II, III a ich cieľom je ochrana bežných vkľadateľov.

    Je to nešťastné ale banky si nemôžu dovoliť naberať riskantnejšie cenné papiere- história ukazuje že to nekončí dobre. Ako sa bude eko trh rozvíjať a dané firmy sa viac etablujú na trhoch na úkor fosílnych firiem, situácia sa zmení.

Leave a Reply