Hoci sa aktuálne nachádzame v zlomovom bode diplomatických snáh, podľa Hrabinu nemožno očakávať zásadný zlom bez viditeľného zisku pre Moskvu. „Toto bude podľa mňa posledná šanca pred tým, ako uvidíme ďalšie kolo eskalácií. Hlavne v rusko-amerických vzťahoch,“ uviedol.
Hrabina upozornil, že zahraničná politika amerického prezidenta Donalda Trumpa je formovaná biznisovým prístupom.
„Základ amerického štýlu vyjednávania v biznise je, že prídete s maximalistickou požiadavkou a potom postupne zmierňujete,“ vysvetlil. Trump podľa neho vyjednáva z pozície globálnej moci a v prípade konfliktu s Ruskom bude postupovať tvrdšie než jeho predchodcovia.
V tomto kontexte spomenul aj hrozbu stopercentných ciel pre krajiny obchodujúce s Ruskom, čo by mohlo výrazne zasiahnuť aj Slovensko. „Veľmi pravdepodobne áno. Je to jedna z možností,“ odpovedal na otázku, či by sa americké clá dotkli aj nás, vzhľadom na nákupy plynu z Ruska.
Ruská ekonomika prežíva aj vďaka šedej zóne
Hoci Rusko čelí medzinárodným sankciám, jeho ekonomika naďalej funguje a je schopná financovať vojnu. Hrabina vysvetlil, že šedá a čierna ekonomika sú v Rusku systémovým prvkom, nie anomáliou.
„V Rusku máte obrovskú časť ekonomiky, ktorá je nepriznaná, a ktorá je či už odvádzaná do daňových rajov, alebo jednoducho je vyplácaná v hotovosti, v úvodzovkách neexistuje,“ vysvetlil s tým, že tieto prostriedky sa používajú aj na financovanie armády a obchádzanie sankcií.
Zároveň dodal, že ak by sa politika tvrdých sankcií a sekundárnych ciel zavádzala už na začiatku vojny, mohla byť účinnejšia. „Dnes je to trošku neskoro, ale zároveň sa ukazuje, ako sa to dá,“ skonštatoval.
Otázka, či ekonomický tlak dokáže prinútiť Rusko k mieru, podľa Hrabinu nemá jednoduchú odpoveď. „My nemáme historický precedens, že by sankcie donútili sankcionovanú krajinu správať sa v súlade s medzinárodnými normami,“ upozornil.
Hoci Rusku boli už viackrát ponúknuté ústupky, vojenské aktivity nepoľavili. „Rusko udržiava intenzívne ofenzívne operácie na viacerých bojiskách po celej Ukrajine a na týchto bojiskách víťazí,“ tvrdí Hrabina.
Dodal však aj varovanie, že ak by Západ začal otvorene hovoriť o tom, že donúti Rusko k ústupu, v Kremli by to mohlo byť interpretované ako dôvod na ďalšiu eskaláciu. „Bude to musieť vyzerať tak, že to bude ruské víťazstvo,“ myslí si analytik.
Západ nedokáže vo všetkom pomôcť
V súčasnosti Ukrajina očakáva dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot z Nemecka. Hoci sú kľúčové pre ochranu miest a frontových operácií, podľa Hrabinu dva systémy nestačia. „Keď mesačne Rusko vypáli okolo 6-tisíc balistických rakiet na Ukrajinu, dva Patrioty nestačia,“ povedal.
Ukrajina podľa neho čelí aj novej vlne útokov kombinujúcich drony a rušičky, ktorým sa existujúce obranné systémy nedokážu vždy prispôsobiť. Najväčším problémom však zostáva nedostatok mužov, s čím západné krajiny pomôcť nevedia.
Diskusia sa dotkla aj výroku českého prezidenta Petra Pavla, ktorý označil dočasnú stratu územia za možnú cenu za prežitie Ukrajiny. Hrabina toto vyjadrenie nevníma ako ústupok Moskve, ale ako potrebné zhodnotenie reality.
„Väčšinou jeho vyjadrenia naozaj prichádzajú v čase, kedy je treba urobiť akýsi reality check,“ povedal a dodal, že aj takéto „studené sprchy“ môžu byť užitočné pre korekciu ilúzií o vývoji vojny.
Pozrite si celý rozhovor s analytikom Hrabinom: