Polovica Slovákov verí, že systém je nastavený proti nim, hovorí odborníčka. Revolúciu podporuje až 16 percent obyvateľov

Pozrite si celý rozhovor s Nikolou Richterovou v relácii Ranné správy:

Ranné správy (6. 8.) – Nespokojnosť Slovákov – YouTube

Slováci čoraz viac strácajú dôveru vo fungovanie štátu a systému ako takého. Vyplýva to z výskumu Inštitútu DEKK, podľa ktorého až vyše polovica obyvateľov krajiny verí, že systém je nastavený proti nim, uviedla v relácii Ranné správy vedúca oddelenia komunikácie DEKK Inštitútu Nikola Richterová.

„Pod pojmom systém si ľudia často predstavujú štátne inštitúcie alebo elity, politikov, podnikateľov, médiá či cirkev,“ vysvetľuje Richterová. Zároveň však dodáva, že v ich výskume sa ukázalo, že nespokojnosť ide hlbšie.

„Ten antisystémový postoj nie je len o konkrétnych osobách. Ide aj o odmietanie určitých filozofických, kultúrnych a ekonomických nastavení, ako je kapitalizmus, individualizmus či západný spôsob života,“ objasnila.

Richterová uviedla, že ide o komplexný súbor príčin toho, prečo ľudia systém odmietajú. Tieto príčiny siahajú až do minulosti.

„Zmena, ktorá prišla po roku 1989, bola pre Slovensko nárazová. Zatiaľ čo Západ prechádzal kultúrnymi a politickými premenami desaťročia, u nás sa všetko zmenilo naraz. K tomu sa pridalo sklamanie z vývoja v deväťdesiatych rokoch. Ako ukazujú dáta, to sklamanie trvá dodnes,“ vysvetlila.

Tajné skupiny pri moci

Podľa prieskumov viac ako polovica respondentov verí, že svet neriadia volení politici, ale tajné skupiny. „Ukazuje sa, že ľudia, ktorí nedôverujú systému, majú výrazne väčšiu tendenciu veriť podobným teóriám. Ľudí, ktorí veria systému je u nás v spoločnosti 40 percent. Ľudí, ktorí systému nedôverujú je až 60 percent,“ priblížila odborníčka.

Frustráciu v spoločnosti podľa výskumu spôsobujú aj ekonomické a psychologické faktory. „Aj keď platy reálne vzrástli, rast cien v niektorých oblastiach bol ešte výraznejší. A hoci sa ľudia objektívne môžu mať lepšie, subjektívne to tak necítia, najmä tí najchudobnejší,“ uviedla Richterová.

Ako dodala, do hry vstupujú aj psychologické dôvody. „Žijeme v individualistickej a konzumeristickej spoločnosti, kde sa oslabujú komunity. Človek sa cíti osamelo, chýba mu istota a často ju hľadá aj na úkor slobody,“ uviedla Richterová.

Výskum sa dotkol aj nostalgie za socializmom. Viac ako 60 percent respondentov tvrdí, že za socializmu sa žilo lepšie. Richterová vysvetlila, že takýto postoj môže mať svoje regionálne opodstatnenie.

„V niektorých častiach Slovenska, najmä na východe, socializmus priniesol rozvoj, výstavbu bytoviek, kanalizácie, industrializáciu. Títo ľudia si tak na obdobie spomínajú ako na časy pokroku,“ dodala.
Nespokojnosť so životom v krajine

„Dáta ukazujú, že polovica Slovákov je nespokojná so životom v krajine. Takéto nevypočutie vedie k frustrácii, cynizmu a až k radikalizácii. Kým v roku 1998 podporovali revolúciu tri percentá ľudí, dnes je to už 16 percent,“ uviedla.

Ide o skupinu, ktorá neverí v možnosť pozitívnej zmeny prostredníctvom reforiem a vidí riešenie len v razantných krokoch.

V porovnaní so zahraničím patrí Slovensko medzi najviac polarizované krajiny v Európe – hneď po Maďarsku.

„Antisystém nie je choroba, ale symptóm. Potrebujeme sa zaoberať tým, prečo ľudia nedôverujú systému, štátu a inštitúciám, a prečo máme takú nízku medziľudskú dôveru. Musíme prestať spoločnosť ďalej polarizovať, pretože čierno-biele videnie sveta a rétorika niektorých politikov či verejných predstaviteľov krajine výrazne škodí,“ uzavrela Richterová.