Záverečný List z Ukrajiny nie je od Marka a nie je to ani list. Sú to odkazy ľudí, s ktorými sa Marek a Natália stretli. „…mali naozaj radosť, že sme tam. Asi preto, že sa o nich niekto zaujímal… V prvé dni som vlastne vôbec nevedel, čo mám hovoriť a tak som si povedal, že sa budem len pýtať. Napríklad čo mám odkázať na Slovensko,” povedal Marek a odovzdal nám hŕbu odkazov.

Postaraj sa o svoju rodinu a potom ešte o jednu.

V prípade problémov v lietadle nasadíme kyslíkovú masku najskôr sebe. Nie preto, aby sme sa s ňou spokojne uvelebili v sedadle. Urobíme to, aby sme mali dosť kyslíka na pomoc s nasadzovaním masiek spolucestujúcim. Najaktuálnejším odkazom z Ukrajiny sú Danilove slová: „Postaraj sa o svoju rodinu a potom ešte jednu.” Starajme sa o seba, aby sme sa vedeli postarať o seba navzájom. Nespoliehajme sa na to, že sa o nás postarajú inštitúcie a úrady.

Naši susedia na Ukrajine nám pripomínajú, čo je dôležité teraz a učia nás byť pripravení na to, čo raz dôležité byť môže.

„Nebojte sa. Strach berie energiu. Skúste a vyhýbať ľuďom, ktorí pestujú strach. Pracujte a zostaňte zapojení, veď každý môže pôsobiť vo svojom prostredí. Každý môže byť užitočný, pestovať hodnoty. Kresťanské, európske hodnoty. 

Je ľahké poddať sa prehre, no nepoddávajte sa. Stačí mobilizovať zdroje, pracovať, konať a zameriavať sa na to, na čo máme dosah. TO znamená nevzdávať sa.

Buďte pripravení. My sme neboli. Naučte sa uvažovať takticky, orientovať sa v krajine, používať analógové nástroje (bez mobilu). Rozvíjajte tímovosť. Rozvíjajte vzťahy s ľuďmi, ktorým môžete dôverovať. Trénujte praktickú medicínu, aby ste sa vedeli o seba postarať a nečakali na pomoc od iných. Práve naopak, potrebujete byť zruční, aby ste sa dokázali postarať o seba aj o ďalších. Máte ruky a hlavu, používajte ich. 

Únava a sklamanie nie sú definitívne. Čo nám pomáha ich prekonať? Dýchame. Opierame sa o svojich ľudí okolo seba. Pomáha aj vedomie, že všetci raz zomrieme. Ale pomáha aj čokoláda. 

Ak sa stane niečo zlé, my ľudia sme schopní to opraviť. Preto myslite na to, aby ste vládali dlhodobo, nielen nárazovo.“

Ukrajina bojuje už dlho. Vlastne vždy bojovala.

V 17. storočí cár Peter I. potrestal ukrajinské mesto Baturyn, pretože sa jeho hejtman chcel osamostatniť a smerovať spoluprácu do Švédska. Cár celý Baturyn spálil aj s väčšinou jeho obyvateľov. Zahynulo od 6 000 do 15 000 ľudí, vrátane žien a detí. Potom, v dôsledku Stalinovho hladomoru, zomreli milióny ľudí. Na vrchole hladomoru zomieralo viac ako 1000 ľudí každú hodinu. Za krádež jediného obilného zrnka boli popravení. Krádež socialistického vlastníctva bol zločin trestaný smrťou.

„Naša pamäť je bolestivá. Každý z nás zažil smrť niekoho zblízkeho. Dôsledkom je aj hnev, ktorý cítime. Máme ho v krvi. Ale sme pracovití a adaptívni. Ako včely – keď príde medveď na med, včely sa zomknú a bránia svoj úľ.

Ukrajina je už stovky rokov stenou. Pomôžte ju udržať, aby sa neposunula k vám.“

Vaši susedia