Izraelská armáda začala po stretoch s ozbrojencami hnutia Hamas prvú fázu plánovaného útoku na mesto Gaza a už ovláda jeho okrajové časti. V stredu večer to podľa agentúry Reuters oznámil novinárom hovorca armády Effie Defrin.
Foto: SITA/AP, Maya Levin
Izraelskí vojaci na obrnených vozidlách zaparkovaných v oblasti blízko izraelsko-gazskej hranice, pohľad z južného Izraela, streda 20. augusta 2025.
Agentúra AFP už v stredu ráno uviedla, že izraelský minister obrany Jisrael Kac schválil plán ofenzívy do mesta Gaza a nariadil povolať 60 000 záložníkov. Večer potom izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil armáde skrátiť lehoty na dobytie posledných bášt Hamasu a celkovej porážky tohto teroristického hnutia, podľa serveru The Times of Israel to uviedla premiérova kancelária.
Armáda má podľa serveru rýchlejší plán na dobytie mesta predstaviť Netanjahuovi počas štvrtka. Vojenská operácia, ktorej cieľom je ovládnutie mesta, kde teraz podľa ToI žije približne 800 000 Palestínčanov, má podľa izraelského armádneho rozhlasu pokračovať až do roku 2026. Nová ofenzíva, ktorú začiatkom augusta schválil izraelský bezpečnostný kabinet, vyvolala kritiku v zahraničí aj vo vnútri Izraela.
Napríklad podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nemôže viesť k ničomu inému ako ku katastrofe pre oba národy. Podľa jordánskeho ministra zahraničia Ajmana Safadího Izrael zabíja všetky vyhliadky na mier na Blízkom východe. Proti plánu na obsadenie mesta Gaza protestujú v posledných týždňoch aj mnohí Izraelčania, ktorí sa obávajú o životy rukojemníkov, ktorých v Pásme Gazy zadržiava Hamas.
Izrael sa rozhodol zatiaľ neodpovedať na nový návrh dohody o prímerí, ktorý predpokladá prepustenie izraelských rukojemníkov vo fázach. Hnutie Hamas v pondelok s týmto návrhom, ktorý vypracovali egyptskí a katarskí sprostredkovatelia nepriamych rokovaní medzi Izraelom a Hamásom, súhlasilo. Podľa katarského ministerstva zahraničia je nový návrh takmer totožný s skorším plánom vyslanca USA pre Blízky východ Steva Witkoffa, s ktorým v minulosti Izrael súhlasil.
Izrael má však teraz záujem len o dohodu, ktorá zabezpečí prepustenie všetkých rukojemníkov naraz a splní izraelské podmienky, za ktorých sa má Hamas vzdať moci. Uviedol to server The Times of Israel s odvolaním sa na nemenovaného arabského diplomata. Potvrdil tak podľa serveru skoršej správy izraelskej televíznej stanice Channel 12, podľa ktorých izraelský minister pre strategické záležitosti Ron Dermer katarským vyjednávačom v Paríži v utorok povedal, že podmienkou pre prímerie v Pásme Gazy je prepustenie všetkých rukojemníkov.
Hamas v stredu neskoro večer obvinil Netanjahua, že zámerne bráni dohodu o prímerí, s ktorou pritom hnutie súhlasilo, aby mohol pokračovať v „brutálnej vojne proti nevinným civilistom v meste Gaza“. „Netanjahuovo ignorovanie návrhu sprostredkovateľov… dokazuje, že skutočnou prekážkou akejkoľvek dohody je on sám, že mu nezáleží na životoch (rukojemníkoch) a že nemá vážne v úmysle získať ich späť,“ uviedlo hnutie vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili približne 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Pri dvoch prímeriach na jeseň 2023 a tento rok v januári a februári bola veľká časť rukojemníkov prepustená výmenou za palestínskych väzňov. Teraz v pásme zostáva 50 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive.
Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva zabitých najmenej 62 122 Palestínčanov, uviedla AFP s tým, že OSN tieto dáta považuje za spoľahlivé.