Slovensko odmieta akýkoľvek dvojaký meter v prístupe EÚ ku kandidátskym štátom, tvrdí Blanár

Slovenská republika odmieta akýkoľvek dvojaký meter v prístupe Európskej únie ku kandidátskym krajinám snažiacim sa o členstvo, vyhlásil v stredu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, ktorý v Bratislave privítal podpredsedu čiernohorskej vlády a šéfa diplomacie Ervina Ibrahimoviča.

Blanár uviedol, že Slovensko podporuje integráciu štátov ako Ukrajina, avšak tá podľa neho nie je zďaleka tak pripravená ako krajiny západného Balkánu, ktoré mali byť členmi EÚ už dávno.

Ekonomická spolupráca

Zo strany šéfa diplomacie Čiernej Hory ide o prvú návštevu na Slovensku od roku 2017. Čiastočne nadväzuje na pracovnú cestu prezidenta Petra Pellegriniho v Čiernej Hore, ktorú absolvoval koncom mája spoločne s najväčšou podnikateľskou delegáciou zloženou z približne 40 zástupcov slovenských firiem.

Slovensko si podľa Blanára želá omnoho väčšiu ekonomickú spoluprácu s Čiernou Horou. Dosiaľ sa uskutočnili dve zasadnutie medzivládnej hospodárskej komisie. Blanár navrhol, aby na budúci rok usporiadalo Slovensko v poradí tretie zasadnutie. V roku 2026 by podľa neho tiež mohlo dôjsť k obnoveniu pravidelnej leteckej linky medzi Bratislavou a Podgoricou.

Ibrahimovič povedal, že Slovensko a Čierna Hora by medzi sebou mali rozvíjať oblasť hospodárstva, investícií aj cestovného ruchu. „Ste priateľmi Čiernej Hory a naše národy sú priateľmi. Slováci sú v Čiernej Hore vítaní,“ uviedol čiernohorský minister, ktorý sa súčasne poďakoval Slovensku za podporu pri získavaní nezávislosti Čiernej Hory a pri vstupe do EÚ.

Blanár označil európsku integráciu krajín západného Balkánu za veľmi dôležitú zahranično-politickú tému pre Slovensko. Čierna Hora oficiálne požiadala o členstvo v EÚ v roku 2008, dva roky po vyhlásení nezávislosti od Srbska, s ktorým v minulosti tvorila jeden štátny celok.

Prístupové rokovania

Prístupové rokovania potom s Úniou začala v roku 2012, pričom dosiaľ uzavrela sedem z celkovo 33 kapitol. Spomedzi kandidátskych krajín má však Čierna Hora k členstvu v Únii najbližšie – tento cieľ by chcela dosiahnuť do roku 2028.

Ibrahimovič pripustil, že jeho krajinu čakajú pri dosahovaní vytýčeného cieľa výzvy. Podľa slov Blanára by pristúpenie Čiernej Hory do EÚ predstavovalo „nesmierne dôležitý signál“ pre všetky krajiny, že sľub členstva v EÚ má naozaj perspektívu a je skutočný.

 „Slovenská republika odmieta akýkoľvek dvojaký meter pri prístupe kandidátskych krajín do EÚ. Rozhodne odmietame rozdielny prístup pri krajinách Východného partnerstva, ako je Ukrajina, Moldavsko a prípadne Gruzínsko a krajinách západného Balkánu. Podporujeme vstup Ukrajiny do EÚ, ale musíme otvorene povedať, že jej pripravenosť v porovnaní s krajinami západného Balkánu je ešte stále ďaleko,“ vyhlásil Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie svojmu čiernohorskému náprotivku predstavil návrh, ako chce Slovensko urýchliť integračný proces kandidátskych štátov do EÚ, v súlade s dnes zadefinovanými pravidlami. Slovensko podľa Blanára navrhla ušetriť až 25 percent procesov v rámci prístupových rokovaní. Bližšie podrobnosti neuviedol, podľa svojich slov ale o návrhu hovoril aj s eurokomisárkou pre rozširovanie Martou Kosovou.

Ibrahimovič sa v Bratislave v stredu stretol aj predsedom Národnej rady Richardom Rašim a šéfom Zahraničného výboru parlamentu Mariánom Kérym (Smer-SD). S Blanárom ho ešte čaká spoločná večera, kde sa ho šéf slovenskej diplomacie chce pýtať na názor na vojnu v Pásme Gazy.