Dnes je Európska únia (EÚ) nadnárodná politická a hospodárska únia 27 členských štátov v Európe. Únia má viac ako 450 miliónov obyvateľov (v roku 2025). EÚ je unikátna a často ju opisujú ako „sui generis“ politický subjekt, ktorý kombinuje znaky federácie aj konfederácie.
Členské štáty EÚ, ktoré v roku 2023 tvorili 5,5 % svetovej populácie, v roku 2024 vygenerovali nominálny hrubý domáci produkt (HDP) vo výške približne 17,935 bilióna eur, čo predstavuje približne jednu šestinu svetového hospodárskeho výkonu.
Jej základný kameň, colná únia, vydláždil cestu k vytvoreniu jednotného vnútorného trhu založeného na štandardizovanom právnom rámci a legislatíve, ktorá platí vo všetkých členských štátoch v tých záležitostiach a iba v tých záležitostiach, v ktorých sa štáty dohodli konať ako jeden celok.
Cieľom politík EÚ je zabezpečiť voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci vnútorného trhu; prijímať právne predpisy v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; a udržiavať spoločné politiky v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a regionálneho rozvoja. Hraničné pasové kontroly boli pre cestovanie zrušené v rámci schengenského priestoru.
Eurozóna je skupina zložená z 20 členských štátov EÚ, ktoré plne implementovali hospodársku a menovú úniu EÚ a používajú euro. Prostredníctvom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky si únia vybudovala úlohu vo vonkajších vzťahoch a obrane. EÚ si udržiava stále diplomatické misie po celom svete a zastupuje sa v Organizácii Spojených národov, Svetovej obchodnej organizácii, G7 a G20. Občania krajín EÚ sú zároveň občanmi EŮ
Obrazne (a možno asi aj reálne) sa teda dá povedať, že občania EÚ žijú v lepších podmienkach ako väčšina obyvateľov sveta, najmä v sociálnej bezpečnosti, zdravotníctve, vzdelávaní a ľudských právach. Priemerný HDI EÚ (0,896 v 2024) je vyšší ako svetový priemer (0,722), a životná úroveň (napr. dĺžka života ~81 rokov, univerzálne zdravotníctvo, nízka chudoba ~10 %) je v globálnom meradle nadpriemerná.
Avšak členstvo v EÚ prináša aj nevýhody – či už ekonomické, administratívne, alebo sociálne – ktoré môžu byť vnímané v porovnaní s inými krajinami ako obmedzenia.
Výhody občanov členských štátov EÚ oproti iným štátom vo svete:
EÚ (27 členských štátov) poskytuje svojim občanom mnohé výhody, ktoré sú často považované za jeden z najlepších sociálnych a právnych systémov na svete.
Tieto výhody vyplývajú z Charty základných práv EÚ, jednotného trhu, sociálnej politiky a koordinácie medzi štátmi. Avšak ani EÚ nie je dokonalá – výhody sa líšia podľa krajiny (napr. Škandinávia má silnejší sociálny systém ako východná Európa) a porovnanie s inými štátmi závisí od kontextu (napr. USA sú ekonomicky silné, ale sociálne slabšie).
Tu je prehľad hlavných výhod ma základe dostupných dát k septembru 2025 (z Eurostatu, OECD a Svetovej banky), s dôrazom na sociálne, a porovnanie s inými regiónmi/krajinami. Pre úplnosť: Občania EÚ majú tieto výhody automaticky vďaka občianstvu jedného z členských štátov.
Hlavné výhody občanov EÚ (s dôrazom na sociálne)
EÚ zabezpečuje vysoký štandard života, s priemerným HDI (Index ľudského rozvoja) 0.896 (2024, UNDP) – vyšší ako svetový priemer 0.722.
Tu sú kľúčové výhody:
1. Sociálne výhody:
o Zdravotníctvo: Takmer všade v EÚ je univerzálne verejné zdravotníctvo (financované z daní), s nízkymi alebo nulovými nákladmi pre pacienta. Priemerne 9-10 % HDP na zdravotníctvo (EÚ priemer 2024), čo zabezpečuje dlhšiu dĺžku života (~81 rokov vs. svetový priemer 73). Európska zdravotná karta (EHIC) umožňuje bezplatnú starostlivosť v iných EÚ krajinách.
o Sociálne zabezpečenie: Štandardy minimálnej mzdy, dôchodkov a podpory v nezamestnanosti (napr. EÚ minimálna mzda ~1 000-2 500 € podľa krajiny). Dôchodky tvoria ~60-80 % predchádzajúceho príjmu, s EÚ minimom pre chudobu. Materinská dovolenka ~14-52 týždňov platená.
o Vzdelávanie: Bezplatné alebo nízko nákladové vysokoškolské vzdelanie (napr. Nemecko, Škandinávia 0 €), s programami ako Erasmus+ (mobilita pre 10+ mil. študentov od 1987).
o Pracovné práva: 4 týždne dovolenky ročne, maximálny pracovný týždeň 48 hodín, ochrana pred diskrimináciou (vek, pohlavie, rasa).
2. Ekonomické a mobility výhody:
o Sloboda pohybu: Občania môžu žiť, pracovať a študovať v akejkoľvek EÚ krajine bez víz (Schengen pre 22 štátov).
o Jednotný trh: Lacnejšie tovary, služby a cestovanie (napr. roaming zadarmo).
o Fondy: Čistí príjemcovia (napr. Slovensko +23,9 mld. € od 2004) získavajú na rozvoj.
3. Politické a právne výhody:
o Ľudské práva: Charta EÚ garantuje slobodu slova, rovnosť, ochranu dát (GDPR).
o Mier: EÚ zabezpečuje stabilitu (žiadna vojna medzi členmi od 1945).
Porovnanie s inými štátmi vo svete
EÚ exceluje v sociálnych výhodách oproti mnohým, ale zaostáva za niektorými (napr. Švajčiarsko v platoch).
Porovnanie s vybranými regiónmi (2024 dáta):
EÚ versus. USA: EÚ má lepšie sociálne zabezpečenie (univerzálne zdravotníctvo vs. súkromné, kde 8 % Američanov bez poistenia), dlhšiu dovolenku (4 týždne vs. 0 garantovaných) a nižšiu nerovnosť (Gini koeficient 0.30 vs. 0.41). Ale USA majú vyššie mzdy (~20-30 % vyššie) a dynamickejšiu ekonomiku. Občania EÚ žijú dlhšie (~81 rokov vs. 76).
EÚ versus. UK (po Brexite): EÚ má slobodu pohybu (UK stratila pre EÚ občanov), lacnejšie roaming a fondy. UK má podobné sociálne výhody, ale Brexit zvýšil byrokraciu pre obchod (straty ~4 % HDP). Navyše migrácia do UK sa ešte zvýšila (aj keď bola pri Brexite zneužívaná ako argument).
EÚ versus. Švajčiarsko/Nórsko (mimo EÚ): Podobné sociálne štandardy, ale EÚ má väčší jednotný trh (nižšie ceny). Švajčiarsko má vyššie mzdy (~2x), ale EÚ lepšie sociálne siete pre chudobných.
EÚ versus. Čína/Rusko: EÚ má neporovnateľne lepšie práva (sloboda slova, demokraciu) a sociálne zabezpečenie (dôchodky, zdravotníctvo). Čína má rast, ale nízke sociálne výhody (dôchodky ~30 % príjmu).
EÚ versus. India/Afrika: EÚ má univerzálne vzdelávanie a zdravotníctvo (India ~50 % nepoistených), nižšiu chudobu (10 % vs. 20-30 %).
Záver: EÚ poskytuje občanom vysoký sociálny štandard (dlhší život, rovnosť), ktorý je lepší ako v mnohých štátoch, ale vyžaduje kompromisy (napríklad vyššie dane).
Hovorí sa že za všetkým sú peniaze. Takže ako je to s hospodárením EÚ?
Pandémia Covid-19 zmenšila ekonomiky EÚ, čo v kombinácii s opatreniami na zmiernenie krízy zvýšilo dlhy a prehĺbilo deficity. Fiškálne pravidlá bloku boli pozastavené prvýkrát za viac ako 20 rokov a potom zostali pozastavené, keďže rozsiahla invázia Ruska na Ukrajinu zvýšila ceny energií a narušila hospodársku činnosť. Revidované fiškálne pravidlá sa opätovne uplatnili od apríla 2024, necelý rok pred súčasným návrhom na ich opätovné pozastavenie.
Do roku 2023 celkový deficit 27 členských štátov EÚ dosiahol 3,5 % HDP a ich celkový dlh 14,15 bilióna EUR. Rast bol slabý už pred sériou kríz a vyhliadky zostávajú relatívne slabé. Ekonomiky bloku sú preto celkovo v nie najlepšej pozícii na to, aby sa viac zadlžili, hoci úrovne verejného dlhu sa značne líšia. EÚ ako inštitúcia tiež zvýšila svoje pôžičky kvôli pandémii a to cez “Nástroj na obnovu a odolnosť” (RRF), pričom členským štátom bolo poskytnutých 312 miliárd EUR vo forme grantov a ďalších 360 miliárd EUR vo forme pôžičiek. Dlh je splatný od roku 2028 a hrozí, že pokiaľ nebude možné jeho časť alebo celý refinancovať, tak pohltí až 10 % ročného rozpočtu EÚ,. Dlhopisy (RRF) boli financované s nákladmi blízkymi nule, hoci zmenené úrokové sadzby znamenajú, že náklady na program European Readiness 2030 budú výrazne vyššie (pravdepodobne okolo 3 %). Či sa členské štáty rozhodnú získať prístup k centrálnemu financovaniu EÚ, bude vo veľkej miere závisieť od ich vlastných nákladov na pôžičky a paradoxne by južné krajiny EÚ s najmenšou motiváciou investovať do obrany (vzhľadom na ich vzdialenosť od Ruska) boli vo všeobecnosti hlavnými kandidátmi na mechanizmus SAFE.
Celkovo sa očakáva, že rast reálneho HDP si udrží tempo pozorované v roku 2024 a v roku 2026 sa zrýchli. Rast reálneho HDP v roku 2025 sa predpokladá na úrovni 1,1 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne – čo je zhruba rovnaký rast ako v roku 2024. V porovnaní s jesennými prognózami ide o zníženie, ktoré do značnej miery odráža vplyv vyšších ciel a neistoty spôsobenej protekcionistickým zameraním novej administratívy USA. Napriek tomu sa očakáva, že rast v EÚ sa v roku 2026 zrýchli na 1,5 %, keďže spotreba naďalej rastie a investície sa po oživení v roku 2025 zrýchľujú. Rast v eurozóne by mal v roku 2026 dosiahnuť 1,4 %.
Porovnanie EU a svet?
Keby sme globálne (v rámci celého sveta) porovnali ekonomiku a schopnosti štátov rozvoja do budúcna , aké by sme dostali výsledky? Ktoré štáty (aj s ekonomicko hospodarskymi ukazovateľmi) by boli medzi prvými desiatimi?
Top 10 štátov podľa nominálneho HDP v 2025 (súčasný stav)
Tu je tabuľka s kľúčovými ukazovateľmi. HDP v biliónoch USD, rast v %, HDI (0-1, vyššie lepšie), GII rank (z 133 krajín, nižšie číslo lepšie).
Poradie
Štát
HDP (bil. USD)
Rast HDP 2025 (%)
HDI (2024)
GII Rank (2024)
1
USA
30.51
1.8
0.927
3
2
Čína
19.23
4.0
0.788
11
3
Nemecko
4.74
1.2
0.950
8
4
Japonsko
4.31
0.9
0.925
13
5
India
4.11
6.5
0.644
39
6
Veľká Británia
3.65
1.5
0.946
5
7
Francúzsko
3.13
1.3
0.910
12
8
Taliansko
2.48
0.8
0.906
26
9
Kanada
2.38
1.9
0.935
15
10
Brazília
2.31
2.5
0.760
49
Poznámky: USA dominujú vďaka veľkosti a inováciám, ale Čína a India majú vyšší rast. Vyspelé európske štáty majú vysoké HDI, čo naznačuje stabilný rozvoj.
A kde je Európska Únia: Zdroje sú založené na najnovších verejných dátach k septembru 2025.
Analogické porovnanie v zoskupení štátov, tj. napríklad EU, BRICS, ASEAN a podobne?
Analogická (k predchádzajúcemu porovnaniu jednotlivých štátov) analýza ekonomických zoskupení (blokov ako EU, BRICS, ASEAN, G7 a ďalšie relevantné, vrátane obchodných ako RCEP alebo USMCA). Zohľadnené sú neprekrývajúce sa a aj prekrývajúce sa bloky, pretože mnohé (napr. APEC) zahŕňajú viaceré veľké ekonomiky, čo ovplyvňuje ich veľkosť.
Krátke vysvetlenie metodiky
Súčasná ekonomika: Nominálne HDP (GDP nominal) za rok 2025, agregované pre členov bloku (z IMF, World Bank a iných zdrojov). Globálne HDP ~113 bil. USD.
Potenciál rozvoja do budúcnosti: Projekcie HDP podľa PPP (GDP PPP) na rok 2030 (z IMF, Goldman Sachs a PwC projekcií). Ďalej:
Priemerný rast HDP (projekcia 2025-2030).
Priemerný HDI (2024, priemerný pre členov; vyššie lepšie).
Priemerný GII rank (2024, priemerný rank členov z 133; nižšie lepšie, ako proxy pre inovačný potenciál).
Top 10 je vybrané podľa veľkosti, s dôrazom na rast a inovácie. Bloky ako BRICS+ (rozšírené o Egypt, Etiópiu, Irán, SAE, Saudskú Arábiu) a RCEP majú vysoký rast vďaka Ázii, zatiaľ čo G7 a EU excelujú v HDI a inováciách. Dáta sú odhady na základe agregácie; bloky sa prekrývajú (napr. Čína v BRICS aj RCEP).
Poznámka: BRICS+ zahŕňa 10+ členov (pôvodní + noví), čo zvyšuje jeho veľkosť. Dáta sú približné kvôli projekciám.
Top 10 zoskupení podľa nominálneho HDP v 2025 (súčasný stav)
Tu je tabuľka s kľúčovými ukazovateľmi. HDP v biliónoch USD.
Poradie
Zoskupenie
HDP (bil. USD)
Priem. rast 2025 (%)
Priem. HDI (2024)
Priem. GII Rank (2024)
1
APEC
~70
3.5
0.85
20
2
G7
51
1.2
0.92
12
3
BRICS+
~35
3.4
0.75
45
4
RCEP
~34
4.5
0.78
25
5
USMCA
~34
2.0
0.85
15
6
EU
~19
1.2
0.90
10
7
ASEAN
~4
5.0
0.74
40
8
African Union
~3
3.5
0.55
80
9
EAEU
~2.6
6.0
0.80
50
10
GCC
~2
3.0
0.85
30
· APEC (Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca) je fórum pre 21 ekonomík v oblasti Ázie a Tichomoria, ktoré sa zameriava na podporu voľného obchodu, investícií a hospodárskej spolupráce s cieľom dosiahnuť rast a prosperitu regiónu. Organizácia bola založená v roku 1989 a jej členovia súhlasia s dobrovoľnými záväzkami na základe konsenzu, pričom sa spoločne snažia o lepšie podmienky pre obchod a investície bez právne záväzných dohôd.
· G7 (Skupina siedmich) je neformálne fórum lídrov siedmich vyspelých ekonomík sveta: Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov, ktorého súčasťou je aj Európska únia ako nezaradený člen. Funguje ako kľúčová platforma pre koordináciu globálnej hospodárskej politiky, medzinárodnej bezpečnosti a ďalších naliehavých nadnárodných otázok prostredníctvom každoročného stretnutia hláv štátov a vlád.
· BRICS+ označuje rozšírenie hospodárskej aliancie BRICS o ďalšie krajiny, najmä z Blízkeho východu a Afriky. Od roku 2024 sa k pôvodným krajinám BRICS pridali noví členovia, ako napríklad Saudská Arábia, Irán, Spojené arabské emiráty, Egypt a Etiópia, pričom záujem prejavilo mnoho ďalších krajín. Znamienko „plus“ označuje posun smerom k inkluzívnej platforme otvorenej spolupráci s inými krajinami a blokmi, ktorej cieľom je pretvoriť globálny hospodársky a politický poriadok spochybnením hegemónie Západu a vytvorením multipolárnejšieho sveta.
· RCEP, Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo, je najväčšia dohoda o voľnom obchode na svete, ktorá zahŕňa 15 krajín ázijsko-tichomorského regiónu vrátane Číny, Japonska, Južnej Kórey a desiatich členov ASEAN-u. Bola založená s cieľom znížiť obchodné bariéry, podporiť užšie hospodárske väzby a podporiť regionálnu hospodársku integráciu, pričom dohoda oficiálne nadobudla platnosť 1. januára 2022. Cieľom RCEP je vytvoriť otvorenejšie a komplexnejšie hospodárske partnerstvo, ktoré bude mať významný vplyv na globálny HDP a svetovú populáciu.
· USMCA – Nová dohoda medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMCA) podporujúca vzájomne prospešný obchod, vedúci k voľnejším trhom, spravodlivejšiemu obchodu a silnému hospodárskemu rastu v Severnej Amerike.
· ASEAN je skratka pre Združenie národov juhovýchodnej Ázie, regionálnu medzivládnu organizáciu založenú v roku 1967 Indonéziou, Malajziou, Filipínami, Singapurom a Thajskom. Jej hlavnými cieľmi sú podpora hospodárskeho rastu, sociálneho pokroku, kultúrneho rozvoja a urýchlenie regionálneho mieru a stability. Dnes má ASEAN 10 členských štátov: Brunej, Kambodžu, Indonéziu, Laos, Malajziu, Mjanmarsko, Filipíny, Singapur, Thajsko a Vietnam.
· Africká únia – Podpora rastu a hospodárskeho rozvoja Afriky presadzovaním začlenenia občanov a väčšej spolupráce a integrácie afrických štátov.
· EAEU je skratka pre Eurázijskú ekonomickú úniu, medzinárodnú organizáciu zameranú na regionálnu ekonomickú integráciu piatich post sovietskych štátov: Arménska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska a Ruska. Jej hlavným cieľom je vytvorenie jednotného trhu, ktorý umožňuje voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily, a zároveň podporuje modernizáciu a rast konkurencieschopnosti ekonomík členských štátov.
· „GCC“ je Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive, regionálna politická a hospodárska únia arabských štátov;
APEC (21 členov vrátane USA, Číny, Japonska) dominuje vďaka veľkosti, ale je voľný blok. G7 má stabilnú ekonomiku s vysokými inováciami. BRICS+ rastie rýchlo vďaka populácii a zdrojom, ale má nižší priemerný HDI.
Aké sú očakávania?
Európsky hospodársky výhľad na rok 2025 poukazuje na mierny rast okolo 1 %, pričom prognózy Európskej komisie, ECB a OECD naznačujú postupné oživenie zo slabšej výkonnosti v roku 2024, hoci tempo rastu je podobné ako v roku 2024. Medzi kľúčové faktory patrí predpokladaný pokles inflácie blízko cieľa ECB na úrovni 2 % a pokračujúci pokles nezamestnanosti, podporený oživením spotreby domácností a investícií. Riziká poklesu však pretrvávajú v dôsledku zvýšenej globálnej politickej neistoty a obchodného napätia, najmä v dôsledku nových ciel USA.
V hospodárskom raste a investíciách bude postupné oživenie: Európska komisia predpovedá mierny rast HDP eurozóny v roku 2025 okolo 0,9 %. A tiež oživenie investícií: Očakáva sa, že investície sa v roku 2025 opatrne oživia, pričom BusinessEurope očakáva 1,4 % nárast tvorby hrubého kapitálu. Bude však zrejme pomalšia produktivita: Očakáva sa, že rast produktivity sa zrýchli, ale štrukturálne problémy pretrvávajú.
Inflácia a nezamestnanosť, a predpokladá sa, že inflácia bude naďalej klesať a v eurozóne sa priblíži k cieľovej hodnote 2 % ECB. Klesajúca nezamestnanosť: Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v EÚ v roku 2025 mierne klesne a bude pokračovať v poklese aj v roku 2026.
Medzi riziká a výzvy sem patria:
Globálna neistota: Zvýšené clá a zvýšená neistota v oblasti globálnej politiky, najmä zo strany USA, prispievajú k zníženiu prognóz rastu.
Obchodné napätie: Zvyšujúce sa obchodné trenice a neistota okolo nových ciel predstavujú riziká pre vývoz a celkovú hospodársku stabilitu.
Štrukturálne problémy: Pretrvávajúce problémy s konkurencieschopnosťou a dlhodobé obdobie slabých investícií naďalej brzdia potenciálny rast.
Kľúčové iniciatívy
Inovácie a dekarbonizácia: EÚ sa snaží zlepšiť svoje inovačné prostredie a integrovať úsilie o dekarbonizáciu s priemyselnými a obchodnými politikami.
Znížená závislosť: Vyvíjajú sa politiky na posilnenie hospodárskej bezpečnosti a odolnosti znížením závislostí a posilnením strategických odvetví.
A kde sa nachádzajú v analogickom porovnaní štáty V4 Tj. Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko. Plus ešte aj Rakúsko
Analogicky k predchádzajúcim porovnaniam som analyzoval pozície štátov V4 (Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovensko) a Rakúska v globálnom kontexte. Tieto štáty nie sú v top 10 veľkých ekonomík, takže tu je ich približné globálne pozície (rank) na základe nominálneho HDP pre 2025 a projektovaného GDP PPP pre 2030, s kľúčovými ukazovateľmi (rast, HDI, GII). Dáta sú z IMF (apríl 2025), UNDP (HDI 2023/2024), WIPO (GII 2024) a ďalších zdrojov. Pozície sú odhadované na základe agregovaných projekcií, pretože presné rankingy pre stredné ekonomiky nie sú vždy priamo dostupné v každom zdroji; globálne HDP je ~113 bil. USD v 2025.
Krátke vysvetlenie
Súčasná ekonomika (nominálne HDP 2025): Veľkosť ekonomiky v USD. Štáty V4 a Rakúsko sú stredne veľké, s Poľskom ako najväčším v skupine. Rast je mierny, ovplyvnený infláciou a geopolitikou.
Budúci potenciál (GDP PPP 2030): Upravené pre kúpnu silu, čo favorizuje rozvíjajúce sa ekonomiky. Projekcie z IMF a PwC ukazujú rast, ale limitovaný demografiou (starnutie populácie v regióne).
Ukazovatele: Rast (priemerný 2025-2030 podľa IMF projekcií), HDI (0-1, vyššie lepšie), GII rank (z 133, nižšie lepšie).
Trendy: Tieto štáty majú vysoké HDI (vyspelé), ale stredný inovačný potenciál. Poľsko má najvyšší rast v skupine vďaka veľkosti a investíciám, zatiaľ čo Rakúsko exceluje v inováciách a stabilite.
Porovnanie štátov podľa nominálneho HDP v 2025 (súčasný stav)
Tu je tabuľka s odhadovanými globálnymi pozíciami (rank z ~200 krajín) a ukazovateľmi. HDP v biliónoch USD.
Štát
HDP (bil. USD)
Globálny rank
Rast HDP 2025 (%)
HDI (2024)
GII Rank (2024)
Poľsko
0.98
~20
3.2
0.906
40
Rakúsko
0.52
~30
1.3
0.930
18
Česko
0.35
~45
1.6
0.915
29
Maďarsko
0.24
~55
1.4
0.870
36
Slovensko
0.13
~65
1.8
0.880
45
Poznámky: Poľsko je najsilnejším v skupine vďaka populácii a rastu, blízko k 1 triliónu USD (milestone okolo 2026). Rakúsko má vyššie per capita, ale menšiu celkovú veľkosť. Globálne miesta sú približné; top 10 zaberajú veľké ekonomiky ako USA alebo Čína.
Porovnanie štátov podľa projektovaného GDP PPP v 2030 (budúci potenciál)
Tabuľka s odhadovanými globálnymi pozíciami. GDP PPP v biliónoch int. USD.
Štát
Proj. GDP PPP (bil. int. USD)
Globálny rank
Očakávaný priem. rast 2025-2030 (%)
HDI (2024)
GII Rank (2024)
Poľsko
~2.5
~15-20
3.0
0.906
40
Rakúsko
~0.7
~35
1.5
0.930
18
Česko
~0.6
~45
1.7
0.915
29
Maďarsko
~0.5
~50
2.0
0.870
36
Slovensko
~0.3
~60
2.0
0.880
45
Poznámky: PPP zdôrazňuje kúpnu silu, takže Poľsko sa posúva vyššie vďaka rastu a populácii. Projekcie ukazujú stabilný rozvoj, ale výzvy ako demografické zmeny a závislosť od EÚ fondov. Globálne ranky odhadované; Ázia (Čína, India) dominuje top.
Celkové trendy pre V4 a Rakúsko
Porovnanie v skupine: Poľsko vedie v veľkosti a raste (vďaka exportu, IT a automobilovému priemyslu), Rakúsko v HDI a inováciách (silné v turizme, technológiách). V4 má spoločné výzvy ako závislosť od Nemecka (dodávateľské reťazce) a energetická transformácia.
Globálne porovnanie: Tieto štáty sú stabilné vyspelé ekonomiky s vysokým HDI (v top 50 globálne), ale ich rast je pomalší ako v Ázii (napr. India 6%). Potenciál do budúcnosti závisí od EÚ integrácie, inovácií (napr. Poľsko v zelených tech) a geopolitiky.
Riziká: Inflácia, starnutie populácie, globálne obchodné vojny. Príležitosti: Digitálna transformácia a zelená ekonomika.
A teraz to hlavné…..
V diskusiách na Slovensku je jedna z najčastejších tém, otázka či Slovensko dopláca na EÚ, mnohí oduševnene tvrdia “že vraj tam viac dávame ako dostávame”! Ako to teda je?
Koľko Euro (od vstupu do EU až dodnes) Slovensko odviedlo (teda dalo do EU), a koľko dostalo (teda od EU získalo?
Tu je finančná bilancia Slovenska v EÚ od vstupu 1. mája 2004 až po súčasnosť (september 2025).
Je to na základe dostupných oficiálnych dát (z Európskej komisie, Ministerstva financií SR a iných zdrojov) – že Slovensko je od vstupu čistým príjemcom fondov EÚ, čo znamená, že získalo výrazne viac, ako prispelo.
Je to typické pre menej rozvinuté členské štáty, kde EÚ investuje do rozvoja prostredníctvom štrukturálnych fondov, kohéznej politiky a iných programov. Úplne kompletné dáta sú dostupné len do konca 2023 (najnovšie kompletné čísla), pretože rozpočet EÚ sa uzatvára ročne a pre 2024-2025 sú ešte predbežné odhady (založené na plánovanom rozpočte MFF 2021-2027 a NextGenerationEU).
Použité sú ale spoľahlivé zdroje, ako je Slovenská akadémia vied (SAV), Ministerstvo Financií SR, Národná Banka SR a Európska komisia. Celkové čísla sú v miliardách EUR (mld. €).
Celková bilancia Slovenska (EÚ) od 2004 do 2023:
Príspevky Slovenska do EÚ rozpočtu: 15,8 mld. € (toto zahŕňa príspevky založené na DPH, clách a hrubom národnom dôchodku – GNI).
Získané prostriedky z EÚ: 39,7 mld. € (zahrňujúce štrukturálne fondy, kohéznu politiku, poľnohospodárske dotácie, Erasmus+ a iné programy).
Čistý zisk (netto bilancia) Slovenska z EÚ: +23,9 mld. € (t.j. získali sme 2,4-násobne viac, ako sme prispeli). Priemerne to znamená ročný čistý zisk ~1,2 mld. €.
Tieto čísla pochádzajú hlavne z analýzy SAV z mája 2024, ktorá sumarizuje 20 rokov členstva. Príspevky rastú s rastom ekonomiky (napr. v 2021 dosiahli rekord 1,385 mld. €, potom mierne klesli na ~1,1 mld. € ročne kvôli inflácii a úpravám rozpočtu).
Odhad pre Slovensko (EÚ) 2024-2025
Pre tieto roky nie sú ešte finálne uzavreté dáta (rozpočet EÚ sa vykazuje retrospektívne), ale na základe plánovaného rozpočtu Multiannual Financial Framework (MFF 2021-2027) a NextGenerationEU (obnovný fond po covide) môžeme ale odhadnúť:
Príspevky: ~1,1-1,2 mld. € ročne (celkovo za 2024-2025 ~2,2-2,4 mld. €). Tieto sú založené na GNI (približne 1 % GNI Slovenska, čo je ~120 mld. € v 2025).
Získané prostriedky: ~2-2,5 mld. € ročne (celkovo ~4-5 mld. €), vrátane kohéznych fondov (~1 mld. €/rok), poľnohospodárstva (~0,5 mld. €) a NGEU (~0,5 mld. € do 2026). Slovensko má alokovaných ~13,7 mld. € z MFF a ~6,3 mld. € z NGEU na obdobie 2021-2027, z čoho veľká časť prúdi v 2024-2025.
Čistý zisk: +1,8-2,6 mld. € ročne (celkovo ~3,6-5,2 mld. €).
Celková bilancia Slovenska (EÚ) od 2004 do 2025 (odhad)
Príspevky: ~18-18,2 mld. €.
Získané prostriedky: ~43,7-44,7 mld. €.
Čistý zisk Slovenska z EÚ: +25,7-26,5 mld. € (t.j. stále ~2,4-násobok príspevkov).
Tieto odhady sú konzervatívne – aktuálne dáta za 2024-2025 budú dostupné až v 2026.
Slovensko patrí medzi najväčších čistých príjemcov v EÚ (spolu s Poľskom, Maďarskom a inými východnými štátmi), čo prispieva k rastu HDP (~1-2 % ročne vďaka fondom).
Komentár k tomu asi nie je potrebný, každý čitateľ to zrejme pochopí….