Populárna herečka Ľudmila Mandžárová, známa z Dunaja aj dabingu, sa podelila o najťažšie obdobie svojho života.
Foto: archív TV Markíza
Dunaj, k vašim službám.
Ak by ste si mali vybrať jeden hlas, ktorý okamžite spojíte s desiatkami ikonických filmových postáv, hlas Ľudmily Mandžárovej by bol nepochybne jedným z prvých. Táto výnimočná herečka, ktorú poznáme z javiska, televíznych obrazoviek a predovšetkým z dabingových štúdií, je už celé desaťročia neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry. Málokto však tušil, akým zložitým osobným obdobím si nedávno prešla.
Dnes ju môžeme obdivovať v populárnom seriáli Dunaj, k vašim službám, kde stvárňuje postavu mamy Viliama Urbana, no nedávno prekvapila verejnosť osobnou a dojemnou spoveďou.
V relácii Teleráno sa totiž otvorila o najťažšej skúške svojho života – strate milovaného manžela, herca a režiséra Štefana Mandžára. Jej slová odhaľujú nielen obrovskú bolesť, ale aj mimoriadnu silu nájsť zmysel a cestu vpred po nepredstaviteľnej strate.
Hlas, ktorý obliekol legendy
Hlas Ľudmily Mandžárovej znie v ušiach slovenských divákov už celé generácie, spájajúc sa s tvárami tých najväčších svetových herečiek. Bola to práve ona, kto prepožičal svoj hlas Meryl Streep, Susan Sarandon či Demi Moore, a dokonca aj Evelyn Harperovej zo seriálu Dva a pol chlapa, čím dodala ich výkonom hĺbku a autentickosť v slovenskom jazyku.
Neoddeliteľnou súčasťou jej profesionálneho aj osobného života bol jej zosnulý manžel, Štefan Mandžár (†68), ktorý bol taktiež uznávaným hercom a režisérom v dabingovej sfére. Spoločne tvorili nielen silný manželský pár, ale aj kreatívne duo, ktoré zanechalo výraznú stopu v slovenskom umení. Ich vzájomný vzťah bol pre mnohých inšpiráciou a symbolom hlbokého prepojenia.
Foto: archív TV Markíza
Ludmila-Mandzarova
Po rokoch spoločného šťastia a úspešnej kariéry však prišiel osudový moment, ktorý všetko zmenil. Pred štyrmi rokmi Ľudmila Mandžárová prišla o svojho manžela. Táto strata otriasla jej svetom od základov a spustila náročné obdobie hľadania seba samej v úplne novej životnej realite, o ktorej sa nedávno rozhodla otvorene prehovoriť pred kamerami.
Sila prítomného okamihu
Vo svojom nedávnom rozhovore Ľudmila Mandžárová s dojemnou úprimnosťou opísala, ako sa vyrovnávala s nepriazňou osudu. Odkryla nielen hĺbku svojho smútku, ale aj objav, ktorý jej pomohol opäť nájsť pevnú pôdu pod nohami. Jej slová, ktoré zazneli z jej úst, sú svedectvom mimoriadnej vnútornej premeny:
„Mám obrovskú zmenu v živote. S manželom sme mali nádherný vzťah. Naše manželstvo došlo až k dokonalosti, k akej môže dôjsť medzi mužom a ženou. Bohužiaľ zomrel. Musela som sa nanovo hľadať – trvá to už štyri roky. Aby som nesmútila za tým, čo bolo, naučila som sa žiť v prítomnom okamihu. Je to úžasné! Aby som sa nevracala k tomu a nesmútila za ním, tak žijem každodenný život – tu a teraz,” prezradila a následne šokovala otvorenosťou. Toto náročné obdobie, keď sa žena po strate polovičky dostane na dno, pochopí každý, kto si takým niečím prešiel.
Jej spoveď pokračovala šokujúcimi detailmi o miere zúfalstva, ktorú prežívala. Otvorene priznala pocity, ktoré by si mnohí radšej nechali pre seba. Práve v najtemnejších chvíľach, keď sa zdalo, že niet úniku, sa jej myšlienky uberali k najradikálnejším riešeniam. Našťastie, silu našla v prijatí nového prístupu k životu, ktorý jej pomohol prekonať vnútornú krízu:
„Celkom ľahko sa mi to robilo, ináč by som to neprežila. Chcela som zomrieť! Nechcela som žiť, až také zlé to bolo. A tým, že som sa rozhodla pre prítomný moment, tak to išlo. Teraz to už pomaličky strácam, po štyroch rokoch. Je úžasné žiť v momente, keď nerozmýšľate, čo bude zajtra. Dnes idem tam a ta. A zajtra? Neviem, je mi to úplne jedno. Riešila som iba momentálne situácie a dni a je to veľmi dobré, lebo človek sa nezaťažuje a žije sa mu ľahšie. Je však dosť ťažké dostať sa do tohto stavu,” dodala.
Tento prístup „tu a teraz“ jej umožnil nielen prežiť, ale aj znovu nájsť radosť v každodenných maličkostiach. Namiesto neustáleho trápenia sa minulosťou alebo obáv z budúcnosti, sa sústredí na aktuálny moment. Ako sama hovorí, je to oslobodzujúce, pretože zbavuje človeka zbytočného bremena a umožňuje mu ľahšie dýchať.
Avšak, zároveň upozorňuje, že dosiahnuť takýto vnútorný pokoj je proces, ktorý si vyžaduje veľkú námahu a odhodlanie. Jej príbeh je silným svedectvom o ľudskej odolnosti a schopnosti nájsť svetlo aj po tej najväčšej tme.