ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Slovensko má z čoho čerpať inšpiráciu. Tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu nebola len za teoretické modely. Ocenila totiž myšlienky, ktoré majú priamy vplyv na reálny svet – a môžu byť kľúčové aj pre budúcnosť Slovenska.

Laureáti Joel Mokyr, Philippe Aghion a Peter Howitt boli ocenení za výskum, ktorý vysvetľuje, ako inovácie poháňajú ekonomický rast krajiny. Zároveň ukázali, že kľúčová pre budúcnosť je odvaha nahrádzať staré novým, píše Národná banka Slovenska. 

Nobelova cena za deštrukciu

Joel Mokyr, ekonomický historik, zdôrazňuje význam tzv. kultúry rastu. Podľa neho sa technologické inovácie môžu presadiť len v spoločnosti, ktorá je otvorená zmene a nebojí sa narúšať zaužívané pravidlá. To je dôležité aj pre Slovensko, kde sa často stretávame s odporom voči novinkám a neochotou meniť fungujúce modely – aj keď už dlhodobo nefungujú optimálne.

Change isn’t chaos. It’s a pattern. 🌎 This week’s recognition of scholars Joel Mokyr, Philippe Aghion, and Peter Howitt in winning the Nobel Prize in Economics highlights a foundational truth: technological progress is fundamental to the modern economy. Empirical evidence in… pic.twitter.com/wCnqj5lZHO

— RethinkX (@rethink_x) October 17, 2025

Aghion a Howitt rozvinuli koncept „kreatívnej deštrukcie“, pôvodne zavedený Josephom Schumpeterom. Je to proces, pri ktorom nové technológie a nápady nahrádzajú zastarané riešenia, čím vzniká priestor pre rast a pokrok do budúcnosti. Bez neustáleho obnovovania totiž  ekonomika nemôže dlhodobo prosperovať.

Pre Slovensko je toto posolstvo mimoriadne aktuálne. Krajina už v súčasnosti nie je ekonomickým tigrom, ako ju nazývali pred rokmi. Model rastu postavený na lacnej pracovnej sile a zahraničných montážnych firmách sa vyčerpáva. Najnovšia prognóza NBS predpokladá v rokoch 2025 a 2026 rast pod 1 %, pričom za hlavnú príčinu považuje potrebu fiškálnej konsolidácie. Zároveň však upozorňuje na klesajúcu dynamiku produktivity a stagnujúce inovačné aktivity.

Podľa Európskej investičnej banky (EIB) slovenské firmy investujú najmä do rozširovania existujúcich kapacít. Investície do výskumu, vývoja nových produktov či digitalizácie však zaostávajú: „Namiesto posúvania hraníc investujeme do udržiavania status quo. To je presný opak kreatívnej deštrukcie, ktorú odporúčajú tohtoroční laureáti.“

Slovensko ide opačným smerom

Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňuje, že bez inovácií Slovensko nevyužije svoj potenciál. Rast produktivity sa spomaľuje, regionálne rozdiely sa prehlbujú a spoločenský „sociálny výťah“ prestáva fungovať. Navyše čelíme starnutiu populácie, klimatickým výzvam aj zmenám v globálnom obchode.

Americké clá a konsolidácia zhoršujú vyhliadky slovenskej ekonomiky. Predpovede ekon. rastu sme opäť znížili, bud. rok sa ekonomika ledva udrží nad vodou. Oslabený zahraničný dopyt spolu s vládnymi opatreniami pripravia ekonomiku o 30-tisíc prac. miest🔗 https://t.co/VCsD6bWmbS pic.twitter.com/u0kgYA2ezC

— Národná banka Slovenska (@NBS_sk) September 25, 2025

Riešením je masívna podpora inovácií – v školstve, výskume, podnikaní aj štátnej správe. Potrebujeme zjednodušiť regulácie, zatraktívniť Slovensko pre talenty a podporiť spoluprácu medzi firmami a výskumnými inštitúciami. Inovácie musia prichádzať nielen zo súkromného sektora, ale aj z verejného – napríklad v oblasti digitalizácie štátu, zdravotníctva či energetiky.

Čo je sociálna mobilita

„Sociálny výťah“ je obrazné pomenovanie pre sociálnu mobilitu, teda možnosť jednotlivca zlepšiť si svoju sociálnu a ekonomickú situáciu. Napríklad vzdelaním, pracovnou snahou alebo podnikaním. Ak spoločnosť funguje dobre, ľudia majú šancu „vystúpiť vyššie“, teda z chudoby do strednej triedy alebo z nižšej triedy medzi úspešných.

Keď sa povie, že sociálna mobilita je narušená, znamená to, že:

bez známostí alebo dedičstva je veľmi ťažké dosiahnuť lepší život,
šikovnosť, vzdelanie či snaha samotné nestačia na zlepšenie životnej úrovne,
deti z chudobnejších rodín majú malú šancu žiť lepšie ako ich rodičia.

Je to teda indikátor spravodlivosti a dynamiky spoločnosti. Ak sa „výťah“ zasekne, spoločnosť stagnuje, talenty sa nevyužívajú a rastie frustrácia aj nerovnosť. Slovensko podľa viacerých odborníkov čelí práve takémuto problému.

Zmena vždy vyžaduje aj kvalitné inštitúcie. Minuloroční nobelisti Daron Acemoglu a James Robinson ukázali, že ak štát nefunguje efektívne a neochraňuje práva a iniciatívu, inovačný potenciál sa nepretaví do hospodárskeho rastu.

Slovensko tak stojí pred jasnou výzvou: buď zostaneme v pasci stagnácie, alebo sa odhodláme k premene. Kreatívna deštrukcia nie je len hrozba, ale aj šanca – ak sa nebojíme opustiť staré cesty a hľadať nové. Práve v tom spočíva posolstvo Nobelovej ceny 2025.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: NBS , Hospodárske noviny