6. nov 2025 o 23:27
I
PS je po rokoch prvou stranou, ktorá predstaví niečo ako tieňový kabinet.
BRATISLAVA. Juraj Zervan, Igor Šulaj či Oto Majzlan. Pred rokom 2006 si títo členovia Smeru podľa predsedu Roberta Fica vyslúžili svojou politickou prácou, odbornosťou a kritikou vlády Mikuláša Dzurindu kreslá ministrov tieňovej vlády Smeru.
Zervan bol tieňovým ministrom zahraničia, Šulaj financií, Majzlan tieňovým ministrom životného prostredia. Po voľbách 2006 sa Zervan nedostal do parlamentu, Šulaj sa musel uspokojiť s miestom v parlamentnom výbore pre financie a Majzlan ani nekandidoval.
Fico zostavil vládu Smeru s HZDS a SNS, ministrom sa však ani jeden z nich nestal.
To je historický príklad, ako niektoré strany v 90. a nultých rokoch ukazovali voličom pripravenosť prevziať moc tým, že vytvárali tieňové kabinety. Ich úlohou je oponovať skutočným ministrom a poukazovať na ich zlyhania.
Progresívne Slovensko je s odstupom najmenej desiatich rokov prvou stranou, ktorá sa tiež rozhodla použiť v západných demokraciách pomerne bežný inštitút tieňovej vlády. Svojich nominantov nenazýva tieňovými ministrami, ale “lídrami zmeny”.
Členovia tieňových opozičných kabinetov sa po voľbách musia vyrovnať s vnútornými tlakmi spolustraníkov a záujmových skupín v ich okolí, čo často politicky neprežijú.
Tak sa namiesto dlhoročného experta Smeru na verejné financie Igor Šulaja stal v prvej vláde Smeru v roku 2006 ministrom financií nestraník Ján Počiatek s vplyvným zázemím. Zároveň tieňové vlády nie sú kompatibilné s výsledkom volieb, keď niektoré ministerstvá musí strana prenechať koaličným partnerom.
Mečiarovo HZDS malo šéfov svojich “diskusných a odborných klubov”, napríklad jeho tieňovým ministrom spravodlivosti bol Ján Cuper. V SNS bol neskorší minister školstva Ján Mikolaj tieňovým ministrom pre privatizáciu a podnikanie.
Predsedníctvo PS má podobu svojho tieňového kabinetu schvaľovať vo štvrtok podvečer. Mená ľudí, ktorí podľa predsedu Michala Šimečku budú aj nominantmi strany na ministrov po voľbách, ak bude PS súčasťou vlády, však chce strana predstaviť až na budúci týždeň.
Už teraz je zrejmé, že v strane budú musieť pristúpiť ku kompromisom, keďže o niektoré pozície je viac záujemcov. Tiež je podľa informácií SME pravdepodobné, že niektorí tieňoví ministri sa po prípadných úspešných voľbách nestanú skutočnými ministrami. PS sa chystá zverejniť ich zoznam s týmto vedomím.
Denník SME zhŕňa, aké má Progresívne Slovensko možnosti obsadiť jednotlivé tieňové ministerstvá a ktorí členovia strany si konkurujú.
Premiér by bol zrejmý, hoci v PS by mali aj náhradu
Keď po voľbách v roku 2023 vznikla teoretická možnosť, že by vládnu koalíciu mohli zostaviť opozičné strany PS, SaS a KDH s Hlasom vtedajšieho lídra Petra Pellegriniho, rokovania prirodzene viedol predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Už vo volebnej kampani vystupoval ako výhľadový premiér. Na jar 2024 snem PS Šimečku potvrdil na čele strany a už je jej najdlhšie pôsobiacim predsedom od vzniku v roku 2017. Vystriedala celkovo štyroch predsedov.
Šimečka je jasným kandidátom strany na predsedu vlády. Na jeseň 2023 však nakrátko vznikla ponuka PS pre Hlas, podľa ktorej bolo PS ochotné odovzdať funkciu predsedu vlády Pellegrinimu, ak by to umožnilo vznik koalície s Hlasom ako alternatívy ku koalícii, ktorá napokon vznikla pod vedením Smeru a Roberta Fica.
“Na zápas vymeniť Roberta Fica na poste premiéra, na to som pripravený,” tvrdil Šimečka pred rokom, keď oznamoval vstup Ivana Korčoka do strany a zároveň potvrdil, že Korčok neprevezme vedenie PS.
Korčok len niekoľko mesiacov predtým získal historicky najvyšší počet hlasov z porazených kandidátov na prezidenta a bol už ministrom zahraničia za SaS vo vládach OĽaNO.
V apríli 2024 po porážke v prezidentských voľbách odkázal oponentom, ktorí ho označovali za “prezidenta vojny”, že im to nezabudne, a v nasledujúcom období bol považovaný za možného lídra bloku opozičných strán, ak by sa sformoval.
Napokon Korčok vstúpil do PS a stal sa jeho podpredsedom.
Alternatívou by mohol byť aj premiér úradníckej vlády z roku 2023 Ľudovít Ódor. Oficiálne ani neoficiálne však straníci jeho meno v súvislosti s premiérskou funkciou nikdy nespomínali.
“Bitka” o ministra zahraničia, ktorá už bola
Tomáš Valášek – prvý poslanec, ktorý sa prihlásil k Progresívnemu Slovensku, diplomat a niekdajší veľvyslanec Slovenska pri NATO v Bruseli – dostal v marci 2021 prvýkrát otázku, či sa stane ministrom zahraničia.
Vrcholila kríza vlády Igora Matoviča, potom ako s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím doviezli neschválenú ruskú vakcínu Sputnik, SaS vrátane ministra zahraničia Ivana Korčoka kabinet opustila a Valášek sám vystúpil zo strany Za ľudí pod vedením Veroniky Remišovej.
“Slovensko nepotrebuje nového ministra, lebo už jedného má,” povedal napriek tomu. Nielen, že očakával obnovenie aspoň základných vzťahov v štvorkoalícii OĽaNO-SaS-Smer rodina-Za ľudí s nástupom vlády Eduarda Hegera, ale vyjadril tým aj kolegiálne uznanie Korčokovi.
V apríli 2021 Valášek vstúpil do PS a na tri roky sa v preferenčne silnejúcej strane stal jej tvárou pre oblasť zahraničnej politiky aj obrany.
Ešte omnoho skôr, než v novembri 2024 do PS vstúpil Korčok a stal sa podpredsedom, však rokovania Šimečku s Korčokom o budúcej spolupráci ovplyvňovali aj Valáškovo postavenie.
Korčok ako bývalý minister s mandátom 1,2 milióna voličov z neúspešných prezidentských volieb sa stal novou vnímanou jednotkou PS v oblasti zahraničnej politiky.
helpdesk@sme.sk, aby sme vám mohli pomôcť.”
data-msg-btn-logout=”Prihlásiť ako iný užívateľ”
data-msg-btn-close=”Zostať prihlásený”
>