Nemôžeme chcieť zastropovať nejakým číslom všetky poľnohospodárske podniky v Európe rovnako, keď Slovensko a možno celá východná Európa majú úplne iné podmienky. Týmito slovami reagoval na návštevu Christophera Hansena, európskeho komisára pre poľnohospodárstvo, ovocinár Jozef Vozár. V priebehu tridsiatich rokov vybudoval v Dunajskej Lužnej jednu z najmodernejších ovocinárskych fariem na Slovensku i v Európe.
O dva roky budú poľnohospodári v EÚ hospodáriť podľa nových pravidiel. Budú v takej podobe, aby slovenskému poľnohospodárstvu nepriniesli stagnáciu, ale naopak rozvoj? Čo preto treba urobiť?
Myslím si, že poľnohospodári sú zvyknutí na to, že každú chvíľu prichádza nejaké nové ohrozenie. Teraz je na našom ministrovi pôdohospodárstva a jeho tíme vyjednávačov, aby vyrokovali podmienky, ktoré potrebujeme. Sme predsa v odlišnej situácii, než v akej sa nachádzajú tradičné západoeurópske krajiny, kde je veľa malých poľnohospodárov a gazdovstvá si odovzdávajú z generácie na generáciu.
Kontinuita rodinných fariem bola u nás prerušená. Realitou sú veľké podniky, vyžaduje si to úplne iný pohľad a úplne iné schémy financovania. Nemôžeme chcieť zastropovať nejakým číslom všetky podniky v Európe rovnako, keď Slovensko a možno celá východná Európa majú úplne iné podmienky. To by bol vrchol nespravodlivosti.
Nemýľme si podporu na hektár pôdy a vyrobených poľnohospodárskych produktov so sociálnou politikou na farmách. Podľa mňa sú to dve úplne odlišné záležitosti a neprospieva veci miešať tieto dva pohľady.
Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Christopher Hansen cestuje po Európe, aby upokojil farmárov. Podľa novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2028 až 2034 bude menej financií pre poľnohospodárstvo a príde k novému rozdeleniu dotácií. Na programe dňa je okrem iného stropovanie a degresia, v skratke krátenie zdrojov pre veľké farmy, ktoré na Slovensku prevažujú. Preto sa netrpezlivo čakalo, čo Hansen povie slovenským poľnohospodárom.
Potom, čo sa Hansen stretol s predstaviteľmi slovenskej poľnohospodárskej samosprávy, predniesol upokojujúce slová: „Vyjdeme v ústrety všetkým.“ Hansen uznal, že Slovensko má veľmi rozmanitú štruktúru týkajúcu sa najmä veľkosti fariem. Naozaj máme veľmi veľké, ale aj malé a stredne veľké farmy. Cieľom podľa eurokomisára nie je hnať jedného proti druhému.
Keby sa totiž mal realizovať pôvodný návrh, ktorý Európska komisia zverejnila v lete tohto roku, patrilo by Slovensko, ktorého poľnohospodársku produkciu zabezpečujú z 80 až 90 percent veľké poľnohospodárske podniky, k najviac ohrozeným krajinám. Najväčšia poľnohospodárska samospráva konštatovala, že degresivita by zasiahla až 90 percent výmery poľnohospodárskej pôdy. Krátenú platbu by mali už poľnohospodári, ktorí hospodária na výmere 84 hektárov pôdy.
Slovensko je v únii už 21 rokov. Sú v Bruseli schopní pochopiť, že na Slovensku vznikol v dôsledku historického vývoja, ktorým prešlo nielen po roku 1948, ale aj po roku 1989, iný typ poľnohospodárskych podnikov aj fariem?
Uvidíme. Treba sa o to snažiť zo všetkých síl. Žiaľ, Slovensko ako malá krajina má veľmi slabý hlas v európskom priestore, ale Európsku úniu a európske spoločenstvo vnímame ako spoločenstvo, ktoré má pomôcť všetkým, aj menším a slabším. Nikdy by nemal byť prijatý princíp väčšiny nerešpektujúci problémy kohosi menšieho, menšej krajiny. Ak chceme, aby sme boli na EÚ všetci hrdí a stotožňovali sa s ňou, musí pomáhať všetkým, aj Slovákom.
V roku 1994 ste založili ovocný sad na 18 hektároch. Odvtedy ste vybudovali desaťnásobne väčšiu farmu, kooperujete s ďalšími ovocinármi. Veríte, že bude plynule pokračovať ďalej bez väčších otrasov?
To je veľmi ťažká otázka. Takýto podnik, združenie potrebuje dobrých ľudí, nielen ovocinárskych odborníkov, ale aj ľudí s manažérskymi schopnosťami. Počas niektorých mesiacov u nás pracuje aj vyše 500 ľudí. Je organizačne náročné dobre zvládnuť všetky práce za čo najrýchlejší možný čas pri stúpajúcich mzdových nákladoch. V ovocinárstve je podiel ľudskej práce na celkových nákladoch veľmi vysoký. Pri jablkách 50 percent, ale pri malinách až 80 percent. Musíme mať dobrých ľudí, dobre ich viesť a tiež zaplatiť.
Foto: Jozef Sedlák
Jozef Vozar ovocinar z Dunajskej Luznej Ovocinár z Dunajskej Lúžnej Jozef Vozár
Nemôžem v tejto súvislosti nepovedať pár slov k inštitútu sezónnej poľnohospodárskej práce. Na Slovensku nie je, žiaľ, dobre nastavený. Celkové odvodové a daňové zaťaženie predstavuje okolo 80 percent v porovnaní so stálymi zamestnancami, kým v susedných krajinách – Poľsku a Maďarsku – je to možno 10 až 20 percent. Nemáme rovnaké podmienky na vypestovanie jedného kilogramu ovocia ako v susedných krajinách. To ovocinárstvo brzdí.
Slovensko si vie dorobiť iba jednu tretinu ovocia mierneho podnebného pásma. Dokážeme v novom programovacom období zvýšiť domácu produkciu aspoň na 50 percent spotreby?
Hm. V podnikaní som sa naučil, že všetko sa dá, keď je pritom Božie požehnanie. A to všetko ostatné je iba o ľuďoch. Samozrejme, že sám poľnohospodár ovocinár nespraví nič, ale pokiaľ budú dobre nastavené podmienky EÚ a k tomu účinná podpora štátu, veci sa pohnú. Domáca podpora by podľa mňa mala byť oveľa vyššia, ako je v okolitých štátoch. Pri 70-percentnom dovoze ovocia by štát mal podporovať ovocinársku výrobu možno 2– až 3-krát viac ako okolité krajiny, ktoré majú dostatok vlastného ovocia. Zatiaľ sme radi za každé euro, ktoré dostaneme. Vrátil by som sa ešte k sezónnej práci.
Čítajte viac Takáč vyzýva farmárov: Slovenské poľnohospodárstvo musí zmeniť kurz a sústrediť sa na ovocie, zeleninu a víno
Prosím. Čo vám leží na srdci?
Je dobré dostať dotáciu na traktor alebo na hektár sadu, ale keď ovocie nemá kto pozberať a ovocinár nie je schopný zaplatiť ľudí, dostáva sa do slepej uličky. Ľudia odídu do Poľska alebo do Nemecka, pretože tam môžu dostať vyššiu čistú výplatu ako na Slovensku. Dobre zacielené peniaze nakoniec nebudú môcť byť efektívne využité, pretože dlhodobo budeme mať problém s pracovníkmi. Ak to nebudeme riešiť, kto vlastne bude v sadoch pracovať?
Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Christopher Hansen apeloval, aby Európania viac rozlišovali, čo je na pultoch európske a čo zo sveta. Akí sú slovenskí spotrebitelia? Rozlišujú v záplave jabĺk, ktoré sú slovenské a ktoré európske?
My s ďalšími slovenskými ovocinármi rozvíjame značku Dobrý ježko, ktorá je na slovenskom trhu už tridsať rokov. Toľko rokov sa usilujeme pod ňou dodávať naozaj kvalitné chutné slovenské ovocie. Podotknem, že Dobrý ježko nereprezentuje nejakú súkromnú firmu, ale je naozaj symbolom všetkých slovenských pestovateľov ovocia, všetkého ovocia dopestovaného na Slovensku v dobrej kvalite. To je trvalá úloha. Christopher Hansen povedal, že máme vychovávať Európanov k tomu, aby hľadali a kupovali európske ovocie. V poriadku. Európske ovocie je však veľmi široký pojem.
Určite je dobré byť súdržným, ale myslím, že ešte predtým treba byť hrdým na ovocie zo Slovenska a dôverovať tomu, čo sa dopestuje vo vlastnej krajine. Nemci kupujú iba nemecké, Rakúšania nekúpia žiadne iné, iba rakúske. Myslím si, že Slovensko ako malá krajina potrebuje viac zdravého vlastenectva, aby národ podporoval ozaj to, čo sa dopestuje na Slovensku a až potom to, čo prišlo zo susednej krajiny.
Čítajte viac Slovenské vinohrady zviera zákerná choroba. Osem okresov je v karanténe a ministerstvo spúšťa záchranný plán
Ako budovať a rozvíjať potravinový patriotizmus? Čo preto robíte vy?
Vychovávame zákazníkov od útleho veku, vozíme do škôl slovenské ovocie, jablká, jablkové šťavy. Každý týždeň dostane slovenské ovocie viac ako stotisíc detí, každoročne navštívi našu firmu, naše sady, farmu a naše výrobné priestory – triedičky, baličky viac ako 10-tisíc detí. Robíme kampaň v médiách a na sociálnych sieťach. Snažíme sa promovať vždy aktuálne sezónne ovocie. Začíname jahodami, pokračujeme čerešňami, broskyňami, nektárinkami a končíme hruškami, jablkami, ktoré predávame až do prvého čerstvého ovocia.