Britský magazín The Economist vydal pravidelný rebríček úspešnosti ekonomík členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) za rok 2025.
V rebríčku bolo hodnotených 36 ekonomík, medzi nimi aj Slovensko. Dopadlo neslávne, na poslednom mieste.
Takzvanou ekonomikou roka 2025 sa stalo Portugalsko, ktoré ťažilo najmä z oživenia cestovného ruchu. V prvej desiatke je aj Írsko, Grécko či Španielsko (vlani boli Španieli prví, pozn. red.), čo sú južanské krajiny, ktoré v roku 2011 eurozóna zachraňovala z dlhovej krízy a prischla im prezývka PIGS. Tieto krajiny ťažili z toho, že “upratali” verejné financie a podarilo sa im svoje ekonomiky nakopnúť.
Veľmi dobre dopadlo aj Poľsko a Česko, ktoré taktiež skončili v prvej desiatke.
V decembrovom čísle mesačníka INDEX nájdete užitočné informácie zo sveta biznisu, financií a ekonomiky. K výhodnému predplatnému sa dostanete kliknutím na titulku. (zdroj: Hej,Ty!)
Autori tvrdia, že rebríček zostavovali z dát piatich ukazovateľoch – inflácia, „šírka inflácie“, rast HDP, zamestnanosť a výkonnosť akciového trhu. „Zoradili sme ich podľa toho, ako dobre si viedli (štáty) v každom ukazovateli, čím sme vytvorili celkové skóre hospodárskeho úspechu v roku 2025,“ vysvetlil týždenník The Economist.
Autori priznali, že čakali horšie výsledky. V apríli, keď americký prezident Donald Trump začal obchodnú vojnu, investori a ekonómovia sa pripravovali na prudkú globálnu recesiu. Nestalo sa a prekvapivo sa aj európska ekonomika držala nad vodou, hoci je v obkolesení americko-čínskych záujmov a ovplyvnená vojnou na Ukrajine.
„Globálny HDP tento rok pravdepodobne porastie približne o tri percentá, čo je rovnako ako minulý rok. Nezamestnanosť zostáva takmer všade nízka. Akciové trhy zaznamenali ďalší rok slušných ziskov. Skutočne znepokojujúca je len inflácia,“ tvrdia v celkovom hodnotení autori.
Vysoká inflácia je pritom jedným z dôvodov, prečo Slovensko skončilo na poslednom mieste.
Máme vysokú infláciu
Týždenník sa pozrel na ekonomický výkon najbohatších krajín OECD (Slovensko vlani v rebríčku neevidoval, pozn. red.).
Pozrel sa na jadrovú infláciou, čo je ukazovateľ, ktorý nezahŕňa ceny potravín a energií. Štáty získali v hodnotení viac bodov, ak mali jadrovú infláciu blízko úrovne okolo dvoch percent, čo je dlhodobý cieľ centrálnych bánk.
Slovenská jadrová inflácia je oproti ostatným krajinám vysoká. Za prvých desať mesiacov tohto roka bola na úrovni 3,2 percenta. V tomto ukazovateli skončilo horšie ako Slovensko Estónsko, ktoré má jadrovú infláciu okolo piatich percent a okolo úrovne 3,5 percent má jadrovú infláciu Spojené kráľovstvo.
V niektorých krajinách bola, naopak, jadrová inflácia v tomto roku až nepríjemne nízka. Patrí sem Švédsko, kde takmer neexistuje. Pre mnohé domácnosti, ktoré sú po štyroch rokoch prudko rastúcich cien unavené, je to dobrá správa. Lenže ani nízka inflácia nie je ideálna. Hrozí scenár deflácie, ktorá odrádza ľudí od spotreby a zvyšuje reálne dlhové zaťaženie krajiny. Mať miernu infláciu je lepšie ako žiadnu a ideálne hodnoty má podľa Economistu Fínsko (1,9 percenta).
Druhým sledovaným ukazovateľom je takzvaná šírka inflácie, ktorá sleduje podiel položiek v spotrebiteľskom koši, ktorých ceny rastú o viac ako dve percentá ročne. V tomto koši sa zohľadňuje už aj rastúca cena potravín.
Economist detailne nerozoberá dáta jednotlivých krajín, ale aj pri pohľade na infláciu na Slovensku okolo štyroch percent je zrejmé, že ide o relatívne vážny problém, ktorý nám v celkovom hodnotení nepomohol. Tohtoročnú infláciu ovplyvňuje druhý konsolidačný balík vlády premiéra Roberta Fica, ktorý napríklad zvýšil základnú sadzbu DPH a zaviedol novú daň z finančných transakcií, ako aj zo sladených nealko nápojov.
Chudokrvný rast ekonomiky
Britský týždenník sa pozrel aj na hospodársky rast a zamestnanosť v jednotlivých krajinách. Podľa The Economist vyniká Portugalsko, ktoré musela eurozóna a Medzinárodný menový fond v roku 2011 zachraňovať pred bankrotom.
„Cestovný ruch (v Portugalsku) zažíva boom a do krajiny sa sťahuje množstvo bohatých cudzincov, ktorí využívajú nízke daňové sadzby,“ tvrdia autori rebríčka. Rast HDP Portugalska je aktuálne na úrovni dvoch percent s perspektívou ďalšieho rastu v budúcom roku.
The Economist pochvaľuje aj ekonomický rast Česka.