Tunel Višňové

Ešte doplním, že spoločnosť Dúha bola v roku 2014 z hľadiska ceny až tretia v poradí a mala horšiu povesť než Skanska.

Majteľ dúhy je Miroslav Remeta. Pôsobil v skupine Istrokapital, kde bol jeho partnerom Mario Hoffmann.

Nižšie sa dočítate zhrnutie o Remetovi, Hoffmannovi, Istrokapitále a spoločnostiach Salini Impregilo (dnes Webuild) a Dúha a.s.

Miroslav Remeta:
Remetova firma Dúha tvorila s talianskou Salini Impregilo konzorcium, ktoré nedokončilo tunel Višňové. Projekt sprevádzalo meškanie, podozrenia z nekvalitnej práce a v roku 2019 aj zásah NAKA (akcia „Tunel“) pre podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti.

Nevyplácanie subdodávateľov:
Dúha čelila viacerým návrhom na konkurz zo strany menších firiem, ktoré tvrdili, že im spoločnosť dlhuje peniaze za práce na projekte Višňové. Remeta tieto pohľadávky opakovane označoval za „sporné“ alebo „špekulatívne“. Podľa slovenských zákonov súd nemôže vyhlásiť konkurz, ak sú pohľadávky v spore a ich existencia nie je jednoznačne preukázaná.
Takže deti, všetko poriadne dokumentovať keď robíte niečo pre štát.

Podozrenia z daňových podvodov:
Kriminálny úrad finančnej správy (KÚFS) v minulosti vyšetroval firmu Dúha pre podozrenie z krátenia daní a podvodov s DPH v hodnote presahujúcej 1,1 milióna eur. Objavili sa aj mediálne informácie o tom, že vyšetrovanie bolo v určitom období tlmené vplyvnými ľuďmi vo vnútri finančnej správy.

Kontroverzný majetok:
Kúpil rozostavanú vilu v Bratislave, ktorá pôvodne patrila zavraždenému bossovi podsvetia Petrovi Čongrádymu. Nehnuteľnosť bola v katastri vedená na spoločnosť MC REAL s. r. o. (skôr známa ako Čongrádyho firma, ktorú Remeta ovládol).

Zákazky napriek problémom:
Aj po fiasku s tunelom Višňové jeho firmy naďalej získavajú štátne zákazky. Napríklad v roku 2024 na rekonštrukciu budovy Ministerstva obrany SR, čo vyvoláva otázky o efektivite systému preverovania spoľahlivosti partnerov štátu.

Mario Hoffmann:
Kauza korupcie v Karibiku (ostrovy Turks a Caicos): Ide o jednu z jeho najväčších medzinárodných káuz. Hoffmann bol podozrivý z korumpovania miestnych politikov s cieľom získať pozemky pre luxusný rezort. V roku 2012 došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu, v rámci ktorého Hoffmann súhlasil s vyplatením miliónov dolárov a ukončením svojich aktivít na ostrovoch, čím bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené. V roku 2024 sa objavili informácie, že slovenské vyšetrovanie tohto prípadu bolo definitívne zastavené v dôsledku novely Trestného zákona

Slovakia Steel Mills:
Spoločnosť, s ktorou bol Hoffmann spájaný, čelila vyšetrovaniu pre podozrenia z úverových podvodov a falšovania hospodárskych výsledkov. Fabrika nakoniec skončila v konkurze

Istrokapital:
Korupcia na ostrovoch Turks a Caicos: Toto je medzinárodne najzávažnejšia kauza, kde bol Mário Hoffmann podozrivý z podplácania miestnych vládnych predstaviteľov s cieľom získať lukratívne pozemky na developerské projekty. V súvislosti s touto kauzou sa v britskom parlamente objavili písomné dôkazy, ktoré označovali Istrokapital za "gangsterský kapitál" z éry post-sovietskej privatizácie a tiež za možný kanál na pranie špinavých peňazí z Ruska. Hoffmann tieto obvinenia dôrazne poprel, no kauza skončila mimosúdnym vyrovnaním a jeho odchodom z ostrovov

Vzťahy s organizovaným zločinom:
V britských parlamentných dokumentoch sa tiež objavilo tvrdenie, že Istrokapital má "najsilnejšie väzby na podsvetie a je známy tým, že využíva svaly bývalých dôstojníkov slovenskej tajnej služby". Aj tieto tvrdenia boli Hoffmannom odmietnuté

Arbitráž proti Grécku:
Istrokapital spoločne s Poštovou bankou viedol medzinárodnú arbitráž proti Grécku kvôli stratám, ktoré im vznikli pri reštrukturalizácii gréckeho štátneho dlhu v roku 2012. Hoci tribunál nakoniec rozhodol, že nemá jurisdikciu prípad prejednávať, snaha získať odškodné v kontexte gréckej dlhovej krízy bola vnímaná kontroverzne.

Netransparentné získavanie majetku:
pri Istrokapitali panujú podozrenia, že veľké bohatstvo bolo získané vďaka politickým konexiám a netransparentným privatizačným obchodom, hoci priame dôkazy o nezákonnosti súdneho charakteru sú často nedostatočné

Spoločnosť Salini Impregilo (dnes Webuild):
Na Slovensku aj v zahraničí čelila viacerým podozreniam a právnym sporom, ktoré sa týkajú korupcie, netransparentnosti a finančných nezrovnalostí.

Tunel Višňové:
V decembri 2019 vykonala Národná kriminálna agentúra (NAKA) zaisťovaciu akciu s názvom „Tunel“. Vyšetrovanie sa týkalo podozrení z hospodárskej trestnej činnosti v súvislosti s výstavbou úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové, ktorý konzorcium pod vedením Salini Impregilo nedokončilo

Finančné nevyrovnanie:
Podozrenia sa v médiách objavovali najmä v súvislosti s nevyplatenými subdodávateľm, pričom sa riešilo, či finančné prostriedky od štátu boli reálne použité na stavbu alebo odtiahnuté zo spoločnosti

Obvinenia z manipulácie tendrov (Taliansko): V marci 2021 bol generálny riaditeľ spoločnosti Webuild (Pietro Salini) obvinený z manipulácie s verejným obstarávaním v súvislosti s výstavbou vysokorýchlostnej železničnej trate „Terzo Valico“ v Taliansku

Spor o Most cez Messinský prieliv (2025): Najnovšie, v októbri a decembri 2025, taliansky dvor audítorov zablokoval výstavbu gigantického projektu mosta na Sicíliu, ktorý malo realizovať konzorcium pod vedením Webuild. Súd spochybnil platnosť starého tendra z roku 2005, nesúlad v predpokladaných nákladoch (13,5 mld. eur) a možné porušenie pravidiel EÚ o hospodárskej súťaži

Infiltrácia mafie:
Pri veľkých infraštruktúrnych projektoch v Taliansku, kde Webuild pôsobí, opakovane zaznievajú obavy kritikov a environmentálnych skupín z možnej infiltrácie organizovaného zločinu (mafie) do stavebných kontraktov.

Medzinárodné arbitráže:
Spoločnosť je zapojená do dlhotrvajúcich právnych sporov s vládami viacerých krajín, napríklad s Argentínou (kde v apríli 2025 získala arbitrážny nález vo výške 54 mil. USD po rokoch sporov o koncesie) a Panamou (v súvislosti s rozšírením Panamského prieplavu)

Ale no tak. Nie je to až tak veľa textu!