insert_photoautorka – Gabriela Čechovičová a Milan Čechovič.
Orať traktorom i siať. Ručne, s malým kosákom zberať úrodu maku a potom z makovíc taktiež ručne dostávať semiačka, zvládala donedávna Gabriela Čechovičová sama, s výpomocou niekoľkých brigádnikov v sezóne zberu. Okrem toho z maku vyrábala olej, múku z výliskov aj ďalšie potravinové a kozmetické výrobky, s ktorými pravidelne oslovovala návštevníkov farmárskych trhov a poľnohospodárskych výstav. Robila to tak aktívne, že by maku dokázala predať viac, ako bola schopná vypestovať. Hospodárstvo, ktoré vybudovala v Jarnej, časti obce Cífer (okres Trnava), si vedie dobre po desaťročia. Zákazníci sa k nej pravidelne vracajú pre Mak z Jarnej štyroch farieb, ktorý vďaka šetrnému ručnému spracovaniu nezhorkne.
„Išlo mi vždy o to vyprodukovať plodinu najvyššej kvality. Po tých rokoch skúseností a pokusov mi to stále vychádza tak, že najlepšie riešenie je ručná práca. Pri zbere kombajnom sa semiačka narušia, pustia olej. Ten olej sa rýchlo rozkladá a mak zhorkne,“ opisuje Gabriela Čechovičová pre poľnoinfo.sk.
Návrat syna
Dnes už na to nie je sama. V roku 2019 sa jej syn Milan (41) vrátil z dlhšieho pobytu v zahraničí a prácu na rodinnej farme si vybral ako svoje stále živobytie.
„Nie je to práca pre každého. Musíte byť tvrdohlavý, až to hraničí so šialenstvom. Pracujete sám na seba. Musíte niesť zodpovednosť za neúspechy, ale tá odmena za to, čo sa podarí, je potom oveľa sladšia,“ hodnotí Milan Čechovič svoj návrat k rodinnej živnosti.
Jednogeneračné farmy – Slovensko stojí pred problémom
Farma, ktorú vybudovala Gabriela Čechovičová, má následníka. Mnohé úspešne produkujúce farmy, ktoré po prevrate v roku 1989 rozbehli podnikanie v poľnohospodárstve na Slovensku, čelia hrozbe zániku, pretože v ďalšej generácii nie je v rodine nik, kto by sa chcel poľnohospodárstvu venovať. Mnohým poľnohospodárskym projektom preto hrozí, že budú fungovať po jednu generáciu a tak situácia s generačnou výmenou bude možno na Slovensku ešte o niečo vážnejšia ako v krajinách západnej Európy. Hrozí totiž, že to nové, čo jedna generácia vybudovala v nových a nie práve najjednoduchších podmienkach po páde minulého režimu, nebude mať kontinuitu.
Európska komisia predstavila koncom roka balík opatrení na podporu generačnej výmeny na farmách a zvýšila na obdobie po roku 2028 rozpočet na tento cieľ na dvojnásobok oproti súčasnému programovému obdobiu. Komisia má ambície zdvojnásobiť počet mladých farmárov do roku 2040.
Stabilný základ, nové myšlienky
Farma v Jarnej, ktorá pestuje mak na 15 hektároch, má stabilný základ a dokáže poskytnúť solídne živobytie ako matke, tak aj synovi a jeho budúcej rodine. Tento základ Milan Čechovič meniť nechce – vlastne prišiel k hotovému a ešte z neho bude dlho ťažiť. Jeho príspevkom sú najmä posun k ekologickejšiemu pestovaniu a technické vylepšenia.
autorka – Milan Čechovič.
Zdedená láska k pôde a vedomosti o nej
Aj pani Gabriela ťažila z toho, čo získala od svojich rodičov, hoci sa v mladosti uberala viacerými smermi. Bývala v Trnave, aktívne športovala, pracovala v administratíve.
„Keď bola možnosť, že nám v reštitúcii vrátia pozemky, musela som sa rozhodnúť, čo budem robiť. Vo mne vzťah k pôde vypestovali moji rodičia tak mohutne, že som sa k nej vrátila a nakoniec robím to, čo oni. Stále čerpám z toho, čo ma rodičia naučili úplne prirodzene, každodennou prácou,“ opisuje pani Gabriela.
Podobnú skúsenosť z detstva má aj jej syn Milan. Spomína si, ako osemročný riadil traktor, kým ostatní nakladali seno.
„Potrebovali niekoho, kto bude iba držať volant. Išiel som rýchlosťou tri kilometre za hodinu, čo bola taká pomalá chôdza, ale bol som nesmierne pyšný. Ak chcete chlapca vychovávať, naložte mu na plecia zodpovednosť. Inak sa bude pozerať na niektoré veci, keď má možnosť si na ne siahnuť. Keď to zvládne, tak mu tým nesmierne stúpne sebavedomie,“ opisuje.
Cestovanie, práca v zahraničí
Po štúdiu na strednej škole poľnohospodárskej v Trnave študoval Milan Čechovič na poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ktorú však nedokončil. Ako 22-ročného ho to tiahlo do sveta.
„Mojím hlavným cieľom bolo zarobiť si v zahraničí peniaze, ktoré potom budem môcť doma investovať. Samozrejme, bola v tom aj zvedavosť, či je tráva za kopčekom zelenšia. Robil som v rôznych krajinách rôzne práce, ktoré boli na míle od toho, čo som študoval. Bol som v Rakúsku, v Nemecku, vo Švajčiarsku a najdlhšie som žil v Írsku,“ opisuje.
Keď prišiel do Írska, takmer nevedel po anglicky, ale vďaka dobrej znalosti nemeckého jazyka si našiel prácu v nadnárodnej spoločnosti v oblasti IT. Ostal tam šesť rokov, no v roku 2019 sa rozhodol vrátiť domov.
autorka
Deľba práce
„Syn robí viac na poli, ja už len tak prídem, niečo skontrolujem, prípadne sa poradíme. On mi donesie hotový mak a ja ho zvážim, spracujem, posielam zákazníkom. Kosíme ručne, potom máme celé leto čas, aby sme ho pekne pomaly, postupne spracovali,“ hovorí pani Gabriela.
Paradoxne je to ona, ktorá sa stará o e-shop, marketing a rozvoz. Mladá generácia sa zvyčajne viac zapája do týchto činností, no u nich je to naopak. Na poli pracuje syn.
Práce na poli efektívnejšie a ekologickejšie
Milan sa snaží o ekologickejšie postupy, jeho nápadom bola zmena osevnej stratégie i nákup mechanizácie. Uznáva, že pri maku to má svoje limity, lebo sa vyskytujú špecifickí škodcovia a buriny.
„Rotácia plodín a alternatívne postupy fungujú pri maku iba do určitej miery. Krytonos, to je chrobáčik s dlhým sosákom, ktorým keď mak kvitne, vyvŕta dierku do zárodočnej makovice a nakladie tam vajíčka. Larvy potom zvnútra vyžerú všetok mak. Bez akýchkoľvek opatrení vás pripraví o 80 percent úrody a do zvyšku zanesie plesne,“ opisuje Milan, ktorý sa nezmieril s tým, že pri ničení insekticídom sa stratí aj veľa iného hmyzu.
autorka – Gabriela Čechovičová.
„Syn mi hovoril, že keď budeme siať na jeseň, kvitnutie maku predbehne krytonosa a nebudeme musieť použiť insekticíd,“ opisuje pani Gabriela.
Keď mak prezimuje, získa vegetačný náskok 4-6 týždňov oproti jarnému osevu a odkvitne skôr, než sa krytonos zobudí, makovice spevnejú a už sa do nich nedostane.
„Má to však svoje riziká. Keď v zime prídu holomrazy, prudké ochladenie po období dažďov a zem nepokrýva sneh, na pôde vznikne ľad, ktorý stonky maku doslova prestrihne,“ opisuje Milan.
Mechanické odstraňovanie buriny namiesto používania herbicídov bola myšlienka oboch – matky aj syna, ale bol to Milan, kto riešenie prispôsobil dostupnej technológii.
„Voľakedy dávno, keď môj otec s mamou pestovali mak, plečkovali sme, aby sme nemuseli používať toľko chémie. Dnes, po rokoch, používame modernú plečku, ktorá robí to isté, čo sme kedysi robili motykou alebo s koníkom – ťahá ju traktor a medzi riadkami odstraňuje burinu a prekyprí pôdu,“ vysvetľuje pani Gabriela.
Traktor, sejačka a plečka sa riadia programom. Presnosť riadkov je dôležitá, aby plečka správne prešla medzi rastlinami. Mechanizáciu spravuje syn. Kľúčová bola aj investícia do modernej sejačky, ktorá dokáže presne siať. Plečka má kamerový systém, ktorý rozozná siaty mak od divého.
Pani Gabriela si pochvaľuje aj mechanizmus, ktorý vymyslel a skonštruoval syn na lúpanie maku.
„Voľakedy sa hovorilo tomu lajtár a syn povedal, že on vymyslí niečo podobné. Skonštruoval malú mašinku, v ktorej sa makovičky veľmi jemne prasknú a mak sa vysype,“ opisuje.
Málokto, to robí ručne
autorka
Osevné plochy maku sa na Slovensku postupne zvyšujú, ale Čechovičovci sa konkurencie neobávajú.
„Na Slovensku sejú mak väčšinou na veľkých plochách a zbierajú ho kombajnom. Nikomu sa nechce robiť ten cyklus úmorných ručných prác, ten je však kľúčový ku kvalite, ktorú my chceme produkovať. Nebojím sa konkurencie a ani ju osobne nepociťujem,“ hovorí pani Gabriela.
Spoločný cieľ
Teraz žije Milan v rodičovskom dome, kým pani Gabriela sa presťahovala do domu po svojich rodičoch.
„Môj syn v tom vyrástol a vedomosti som mu odovzdávala postupne. Stále sa však ďalej vzdelávame a sledujeme novinky. Ale čo musíme zachovať, je zbierať ručne a podľa možnosti nestriekať, zachovať špičkovú kvalitu,“ uzatvára pani Gabriela.