Na budúci rok by sme sa mali odstrihnúť od všetkých energií z Ruska. Slovenská vláda však tento scenár odmieta a avizuje, že bude žalovať Európsku úniu (EÚ) na Súdnom dvore EÚ v Luxembursku. Prekáža jej najmä to, že únia zákaz prijala kvalifikovanou väčšinou – podľa premiéra Roberta Fica (Smer) ide o sankciu, o ktorej by členské krajiny mali rozhodnúť jednohlasne. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár navyše hovorí, že nám hrozí aj pokuta až do výšky 16 miliárd eur za nedodržanie zmluvy s ruským Gazpromom.
Členské štáty EÚ tento týždeň definitívne schválili zákaz dovozu ruského plynu, ktorý má byť postupne zavedený najneskôr do konca roka 2027. Proti rozhodnutiu hlasovalo Slovensko aj Maďarsko. Nové pravidlo, známe pod názvom RePowerEU, stanovuje postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) aj plynu cez potrubia z Ruska, pričom úplný zákaz pre LNG začne platiť koncom tohto roka a pre potrubný plyn od 30. septembra 2027, s možnosťou posunutia do 1. novembra v prípade problémov s naplnením zásobníkov pred zimou.
Krajiny EÚ majú do 1. marca predložiť národné plány diverzifikácie dodávok plynu a identifikovať možné problémy pri náhrade ruského plynu. Spoločnosti sú povinné oznámiť všetky zostávajúce zmluvy o dodávkach ruského plynu Európskej komisii. V prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti dodávok môže Brusel dočasne pozastaviť zákaz dovozu plynu z Ruska maximálne na štyri týždne, čím sa zabezpečí flexibilita a kontinuita dodávok v kritických situáciách.
Čítajte viac Mrazy vytlačili ceny plynu nahor. Zásobníky sa vyprázdňujú, Slovensko patrí k najzraniteľnejším v EÚ „Ide o dokončenie energetickej samovraždy únie,” komentoval Fico toto rozhodnutie s tým, že Slovensko proti nemu podá žalobu samostatne. Pre rovnaký krok sa totiž rozhodlo aj Maďarsko, ktoré už skôr avizovalo, že sa obráti na Súdny dvor EÚ. „Je celkom normálne, že budeme koordinovať argumenty a zdôvodnenie týchto žalôb. Preto už momentálne teraz dochádza k intenzívnej výmene informácií a my rozhodneme na vláde o postupe,“ povedal o koordinácii s naším južným susedom slovenský predseda vlády.
Premiér Fico však podľa vlastných slov verí, že kým zákaz začne platiť, vojna na Ukrajine sa skončí a o rokovania s Ruskom prejavia záujem aj ostatné krajiny únie. Čo sa týka samotnej žaloby, predseda vlády hovorí, že sa Slovensko bude domáhať, „aby toto nariadenie bolo vyhlásené za také, ktoré je v rozpore so základnými princípmi, na ktorých stojí EÚ”.
Hrozí nám pokuta?
Okrem toho, že Slovensko čaká hľadanie nových ciest, odkiaľ budeme už čoskoro odoberať plyn, politici v súvislosti s úplným odstrihnutím sa od palív z Ruska upozorňujú aj iný problém. Najväčší distribútor plynu u nás Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má totiž od roku 2008 stále platnú zmluvu s Gazpromom. Tá bude platiť až do začiatku roku 2034, teda minimálne ďalších šesť rokov od platnosti spomínaného zákazu.
Šéf rezortu v zahraničných vecí upozorňuje, že v prípade nedodržania tohto kontraktu môže Slovensku hroziť arbitráž. „V prípade, že sa nás ruská strana rozhodne žalovať za niečo, čo sme nespôsobili, môžeme dopadnúť tak, že zaplatíme Rusku 11 miliárd eur. Ak ceny stúpnu, podľa odborníkov môžeme zaplatiť až 16 miliárd eur,” povedal Blanár s tým, že vláda chce vedieť, ako by sa podobná situácia riešila.
Zatiaľ však nie je jasné, ako by mohla prípadná žaloba zo strany ruského energetického gigantu dopadnúť. Spory s Gazpromom nie sú ojedinelé ani v iných krajinách. Napríklad rakúska energetická skupina OMV v roku 2024 uspela v arbitrážnom konaní, ktoré sa týkalo zastavenia dodávok plynu v roku 2022. Medzinárodný tribunál jej priznal odškodné vo výške 230 miliónov eur spolu s úrokmi a nákladmi konania po tom, čo Gazprom nedodržal svoje zmluvné povinnosti voči nemeckej dcérskej spoločnosti OMV.
Čítajte viac Energopomoc 2026: Kto má nárok na šek a o koľko stúpnu ceny elektriny a plynu?
Navyše, SPP upozorňuje, že ruský plyn, ktorý k nám aktuálne priteká cez Maďarsko prostredníctvom plynovodu TurkStream, je cenovo najvýhodnejšou alternatívou. „Dôvodom je to, že ruská strana hradí prepravné poplatky. Každý iný zdroj je pre nás drahší, lebo k nemu musíme pripočítať prepravu plynu. Platíme poplatok za Nemecko a Česko a následne Česko a Slovensko. Vychádza to minimálne na 2,8 eura za megawatthodinu. Podobne je na tom trasa z Nemecka cez Rakúsko na Slovensko,” povedal už skôr hovorca SPP Ondrej Šebesta.
Ruského plynu máme čoraz menej
Európa po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 otočila v energetike smer. Politickí lídri vtedy vo Versailles jasne deklarovali, že kontinent sa musí čo najskôr zbaviť závislosti od ruských fosílnych palív. Tento politický sľub sa postupne premieňa na realitu – dovoz ruskej ropy do EÚ sa prepadol na marginálnu úroveň a dnes tvorí menej než tri percentá všetkých dodávok. Úplne iný príbeh však stále píše plyn – ten sa na európskom trhu drží približne na 13 percentách, čo predstavuje obchod v hodnote viac ako 15 miliárd eur ročne. Podľa Európskej komisie ide pritom o podiel, ktorý naďalej predstavuje riziko pre bezpečnosť aj strategickú autonómiu únie.
Rozsah zmeny najlepšie ilustrujú čísla. Kým pred vojnou, v roku 2021, prúdilo z Ruska do EÚ viac než 150 miliárd kubických metrov plynu ročne, o tri roky neskôr to bolo už len necelých 52 miliárd. Aj po započítaní LNG tak Rusko dnes tvorí menej než pätinu všetkých dodávok plynu do únie. Tento prepad nebol náhodný – umožnila ho kombinácia rýchlej diverzifikácie dovozu a úspor. Európa masívne zvýšila nákupy skvapalneného plynu z USA, Kataru či Nórska a zároveň výrazne znížila vlastnú spotrebu, keď firmy aj domácnosti začali šetriť a hľadať alternatívy.
Najväčším dodávateľom plynu pre EÚ sa medzičasom stalo Nórsko, ktoré pred dvoma rokmi dodalo 91 miliárd kubických metrov suroviny. Prudký nárast zaznamenali aj Spojené štáty – ich dodávky vzrástli približne z 19 miliónov kubických metrov v roku 2021 na viac než 45 miliónov v roku 2024. Významným partnerom zostáva aj Alžírsko, ktoré do EÚ minulý rok vyviezlo vyše 39 miliónov kubických metrov plynu.
Podobný scenár platí aj pre Slovensko. Zatiaľ čo ešte pred zastavením dodávok tejto kľúčovej suroviny cez ukrajinské územie na konci roku 2024 sme z Ruska odoberali najviac plynu, minulý rok sa to zmenilo. SPP v roku 2025 odoberal z východu už iba približne jednu tretinu plynu.
Čítajte viac Energopomoc bude napokon poskytovaná podľa nových pravidiel: dotácie na plyn a elektrinu dostane menej ľudí, poslanci o pomoc neprídu
Alternatív máme viac
Slovensko dnes dokáže zabezpečiť dodávky plynu aj bez jednej dominantnej trasy. Najväčšie objemy k nám aktuálne prúdia z Maďarska cez plynovod TurkStream, pričom na konci minulého roka sa podarilo posilniť kapacitu na prepojovacom bode Veľké Zlievce/Balassagyarmat. Tá sa zvýšila z pôvodných 3,5 miliardy kubických metrov na 4,38 miliardy kubíkov ročne, čo prakticky pokrýva celú ročnú spotrebu Slovenska. SPP, ktorý zásobuje približne dve tretiny domáceho trhu, zároveň zdôrazňuje, že Slovensko má funkčné obojsmerné prepojenia so všetkými susednými krajinami. To podľa firmy výrazne znižuje riziko závislosti od jednej prepravnej cesty.
Ako už skôr pre Pravdu povedal hovorca SPP Šebesta, štruktúra dovozu sa v posledných rokoch výrazne zmenila. Kým v roku 2024 dominoval tranzit cez Ukrajinu, po jeho zastavení v roku 2025 sa dovoz rozložil medzi tri hlavné koridory – z Maďarska, Česka a Rakúska. Práve tieto trasy dnes spoločnosť uprednostňuje, keďže sú z hľadiska dodatočných tranzitných nákladov najvýhodnejšie.
Čítajte viac Prišla vám energopoukážka? Jedna chyba a peniaze už neuvidíte
K spomínaným trom krajinám by sa časom mohlo pridať aj Poľsko, s ktorým nás už vyše troch rokov spája zatiaľ málo využívaný plynovod. Ten má podľa prevádzkovateľa plynárenskej prepravnej siete na Slovensku kapacitu na prepravu v objeme až 4,7 miliardy m³ plynu ročne. To približne zodpovedá našej ročnej spotrebe.
Aj z tohto dôvodu začal pred niekoľkými týždňami Eurstream rokovať s poľským prevádzkovateľom prepravnej siete GAZ-SYSTEM. „Hlavný potenciál plynovodu do budúcnosti spočíva v možnosti dovážať cezeň do strednej Európy plyn z LNG prístavov na pobreží Baltského mora,” skonštatoval v tejto súvislosti špecialista externej komunikácie Eustreamu Pavol Kubík.