Tak ako aj všade na svete, tak aj na Slovensku sa často vyskytuje diskuzia o slobode slova. Nech už to sú nedávne prispévky o žalobách kvoli šírení hoaxov o koronavirúsu, alebo cenzúra slova na sociálnych sieťach, často sa s problémom omedzovania slobody slova a absolútnou slobodou slova stretávame. Samozrejme existuje niekoľko príkladov, ktoré ukazujú, že ani jeden z prístupov, nie je ideálny. Keď chceme pristupovať k tomuto problému zodpovedne, mali by sme si zopakovať, ako sa tento diskurz behom historie vyvinul.
Známý filozof, ekonom, utilitarista a liberálny politik John Stuart Mill sa k slobode slova vyjadril v tom smysle, že ju treba za každých okolností bránit, lebo vedie k pravde. Takýto prístup sa však veľmi ľahko kritizuje, predstavme si konšpiračné teórie o tom, že je zem plochá, vedie táto dizkuzia k pravde? Áno, možeme sa baviť o tom, že je pravda relatívna a tým by tento post skončil. Slová objektívne a relatívne nie su vo filozofii veľmi obľubené a preto nechajme túto diskuziu stranou.
Slobodou slova máme na mysli možnosť vyjadrovať sa verbálne i neverbálne, písomne, hovorovo, krykom na ulici, pálením vlajok a kníh, umeleckou tvorbou apod. Myslím si, že sa zhodneme na tom, že slobodne kritizovať vládu je akt, ktorý sa musí bránit. Vláda má služiť ľudu, nie naopak, preto není možné aby ľud umlčala. Tak isto je potreba disponovať názorovou pestrosťov, aby bolo na konci z čoho vyberať.
Na druhú stranu si vieme predstaviť, ako dokáže slovo ublížiť. Urážky, hanobenie, krivé svedectvá sú takýmto príkladom. Absolutná sloboda slova vedie k anarchii, k niečomu, čo by Hobes popísal, ako krátký, brutálny, osamelý, zlý život. Keď problém trochu viac rozoberieme, dostaneme kontrast hodnot. Sloboda slova za cenu stráty súkromia, bezpečia, rovnosti. Je na nás, aby sme povážili tieto hodnoty mezi sebou a prišli s konsenzom o tom, čomu dáme prednosť.
Ajkeď boj Mill veľkým ochráncom slobody slova a za každú cenu bojoval za slobodné vyjadrovanie názorov, aj on mal jeden jednoduchý princíp, podľa ktorého može vláda slobodu slova omeziť. Tento princíp sa volá princip nepoškozovať. Ak sa zhodneme na tom, že sloboda slova može byť veľmi škodlivá, napríklad niekto podnecuje k násiliu, alebo k nenávisti, manipuluje apod. nastáva veľmi neobľúbená časť, kde by sme sa ako spoločnosť mali dohodnúť na tom, ako presne chceme slobodu slova omedziť. Samozrejme slovo je abstrakt, nemožeme ho zakázať tak, ako by sme zakázali autá tým, že by sme ich nevyrábali. Sice možme zakázať knihy, ale nemožme ľuďom zobrať reč. Jediné, čo možme urobiť je potrestať niekoho ex post, tedy až potom, čo nastane akási škoda. Nikdy nemožme ľuďom doslova zobrať slobodu slova, ale ta može byť v niektorých krajinách veľmi drahá. Záleží na konkrétných krajinách, ako k tomuto budú pristupovať a aké sankcie budú uvaľovať na tých, ktorý slobodu slova používajú v rozpore s tým, na čom sa zhodne súčasná vládná garnitúra ( v demokracii je to ľud).
Ale ako sa rozhodne o tom, čo je škodlivé a čo nie je? Mill uvádza príklad o pornografii a nenávistých prejavov. Prvý príklad je trochu zastaralý, ale skvelo ukazuje, ako sa postupom času mení citlivosť ľudí. Pornografia sa v 20. storočí označovala za nemorálnu a veľmi škodlivú. Dnes rozlišujeme pornografiu a erotiku a ďalej nedobrovoľnu pornografiu (pornoherci boli donutení) a dobrovolnú pornografiu. V rámci erotiky a dobrovoľnej pornografie sú vekové obmedzenie a varovania, ale štát nemá velký záujem niečo také zakazovať. Naopak u nenávistných prejavov je to dnes o čosi zauímavejšie. Spomeňme si na atentán na Novom Zélande na Islamskú komunitu a hlavne na reakciu ľudí, ktorý takýto čin podporovali a niektorí z nich nakoniec skončili vo vezení, alebo príkladom može byť aj kňaz Harry Hammond, ktorý dostal pokutu za to, že kázal zastaviť homosexuálov a “lesbianism”. Islámsky extrémisti sú zatváraný za podporovanie zločinov v rámci práva Šária. Príkladov je mnoho a v každom kúte sveta na to pristupujú trochu inak. USA je asi najbližšíe tomu, ako by si to predstavoval Mill, akurát sa tam sem tam stretnú nacisti na demonštrácii a nikomu to, zdá sa, veľmi neprekáža.
To, že štát vie lepší, čo je pre jedinca dobré a čo nie, je veľmi nebezpečný výrok. Ale i s týmto sme sa v historii omedzovania slobody slova už stretli. Človek si neuvedomuje, alebo nechce uvedomovať následky toho, čo može jeho reč sposobiť. Týmto sa ale rychlo stráca sloboda obecne. Sloboda vs. rovnosť? Nie vždycky sú týto dvaja v protiklade, možno vetšinou sú aj v súlade, ale keď sa neshodnú, čoho si vážime v spoločnosti viac?
A čo u nás? Absolutná sloboda slova je pre mňa osobne nepredstaviteľná. Nepochybujem o tom, že je toto téma veľmi komplikované, ale vnímám čoraz silnejšie nemohúcnosť slovenského práva akokoľvek riešiť tento problém. Chýba mi konkrétnejší diskurz a osveta, predstava o historii a pohľad z vetšej perspektívy.
​
EDIT:
Neviem, či tento dlhý text bude niekto chciet čítať, keby náhodou, že áno a bude chcieť, aby som niečo obhájil, tak určite budem rád. Chel by som upozorniť, ze slovenčina není moj najsilnejší jazyk a v textu sa budú vyskytovať gramatické chyby, čechizmy apod. Za to sa ospravedlňujem. Čo sa týka textu, čerpal som hlavne z portálu [plato.stanford](https://plato.stanford.edu/entries/freedom-speech/#IntBouDeb). Som vyštudovaný ekonóm, Milla som študoval, dokonca som o ňom napísal krátku essej, na ktorú ale nie som veľmi hrdý. Som otvorený objasniť aj zmienku o Thomasovi Hobesovi a objektivisme a relativisme vo filozofii.
10 comments
Problem je definovat pri (umyselne) nejednoznacnej komunikacii hranicu, kedy sa da zaradit do konkretnej kategorie. A tuto definiciu jednoznacne napisat tak, aby sa nedala obchadzat zmenou detailu v komunikacii a bola vzdy aplikovatelna.
Ak sa toto vyriesi, tak sa bude dat aj jasne povedat, kedy je ziadana cenzura.
Keď si zoberieme dva extrémy, absolutná sloboda slova alebo absolutna cenzúra, tak je jasné čo je dôležitejšie.
cenzura je prirodzena sucast zdravej spolocnosti, ak to niekto popiera, je naivny (napr. deti a hazard, pornografia, gore, hanobenie, rasizmus, radikalizacia, atd) … problem je, ze sme vdaka internetu stratili kontrolu nad cenzurou a tak sme stratili aj vztah k cenzure, dnes sa kazdy bez ohladu na vek dostane jednoducho na par klinuti k takym veciam, ze sa to mnohym ani nesniva
dnes sa zriedka tresta porusovanie takych pravidiel a skor alebo neskor si to vyziada dan
> Neviem, či tento dlhý text bude niekto chciet čítať, keby náhodou, že áno a bude chcieť, aby som niečo obhájil, tak určite budem rád.
Ale jo, dal som si mensie pismenka aby sa my rychlejsie cital.
—
> Takýto prístup sa však veľmi ľahko kritizuje, predstavme si konšpiračné teórie o tom, že je zem plochá, vedie táto dizkuzia k pravde?
Problem je ze v tejto veci prístup cenzorov _nikdy_ neviedol k pravde. Predstavit by sme si naopak mali ‘konšpiračné teórie’ o tom, že je zem je gulatá a neskôr sférická. Inak sa dostavame k tomu, ze cenzuru obhajujes poznanim ktore sme ziskali _napriek_ cenzure.
> Na druhú stranu si vieme predstaviť, ako dokáže slovo ublížiť. Urážky, hanobenie, krivé svedectvá sú takýmto príkladom.
_Sticks and stones may break my bones, but words will never hurt me_. Urazky, hanobenie a krive svedectva su realne postihovane len velmi zriedka a vzdy len z politickeho motivu. Myslim, ze keby sa ich postih uplne znemoznil, nezbadal by si zmenu.
> Sloboda slova za cenu stráty súkromia, bezpečia, rovnosti.
Toto je skor krasny utok na city ako argument. Co by si take mohol povedat aby som stratil cokolvek z toho?
> Spomeňme si na atentán na Novom Zélande na Islamskú komunitu a hlavne na reakciu ľudí, ktorý takýto čin podporovali a niektorí z nich nakoniec skončili vo vezení, alebo príkladom može byť aj kňaz Harry Hammond, ktorý dostal pokutu za to, že kázal zastaviť homosexuálov a “lesbianism”. Islámsky extrémisti sú zatváraný za podporovanie zločinov v rámci práva Šária. Príkladov je mnoho a v každom kúte sveta na to pristupujú trochu inak.
Okay, spomenul som si. Nenapisal si ale co z toho vyplyva. Takto to vyznieva len dalsi utok na city.
btw tento atentat je skutocne peknym prikladom aj na druhu stranu. Vies kto bol atentantnik? Vies preco konal tak ako konal? A odkial?
Vec sa ma totiz tak, ze mnoho z tych uveznenich sedia za zlocin citania a sirenia jeho ‘manifestu’. To bolo statom zakazane a namiesto neho sa verejnosti dostaval popis jeho motivacii predzuty Ministrom pre Cenzuru – tj na NZ realna pozicia – a mediami.
—
prietidovane:
> Ajkeď boj Mill veľkým ochráncom slobody slova a za každú cenu bojoval za slobodné vyjadrovanie názorov, aj on mal jeden jednoduchý princíp, podľa ktorého može vláda slobodu slova omeziť. Tento princíp sa volá princip nepoškozovať. Ak sa zhodneme na tom, že sloboda slova može byť veľmi škodlivá, napríklad niekto podnecuje k násiliu, alebo k nenávisti, manipuluje apod. nastáva veľmi neobľúbená časť, kde by sme sa ako spoločnosť mali dohodnúť na tom, ako presne chceme slobodu slova omedziť.
Tu narazame na 2 problemy. Za prve sa nezhodneme na tom, ci slova vobec mozu byt skodlive. A za druhe, v dnesnej dobe sme sa uz dopracovali do stavu, ked niektori ludia tvrdia ze im je ‘skodlive’ i samotne oslovenie. ‘Did you just assumed my gender’ sa zmenilo z internetoveho vtipu na validnu pricinu k strate zamestnania a zakon v minimalne v dvoch krajnach. V Spanielsku prave prebieha sud s komikom, ktory si dovolil zartovat o autizme. Na tomto sube su ‘poskodzujuce’ niektore stranky a media. A napriklad ja na reddite mozem oznacit lubovolny cesky alebo slovensky pisany komentar a nechat ho zmazat za rasizmus – report system to nema ako rozoznat.
Pokial by sme sa naozaj vedeli dohodnut na tom, ze poskodenim je napriklad len vyhrazanie sa a kriva vypoved, dal by sa Millov princip aplikovat. V skutocnosti sa ale z ‘neposkodenia’ stalo len dalsie synonymum pre vsetko co sa nepaci tomu pri moci.
Čo keby sme začali cenzurovať tieto úvahy že cenzúra je v niečom dobrá?
Hovoriť, že cenzúra je dobrá alebo potrebná aspoň v malej miere je pre mňa ako hovoriť, že genocída je trošku dobrá a potrebná.
Cenzúra je genocída slobodného myslenia.
A hej ľudia sú hlúpi, zlí atď ale nič z toho nedáva nikomu právo obmedzovať mňa, len preto, aby hlupáci boli ochránení pre vlastnou hlúposťou a ľudia čo ich zneužívajú to nemohli robiť.
> Sloboda vs. rovnosť?
Sloboda.
necital som, ale som za absolutnu slobodu slova
Pripomenulo mi to tézu, že absolútna tolerancia nie je možná, pretože nesmie tolerovať snahy o obmedzenie tej tolerancie.
V zásada súhlasím, aj s tým odlíšením cenzúry a trestania prejavu, čo teda mnohí nepochopili. Ak sa ako spoločnosť zhodneme, že niektoré názory sú iba škodlivé a chceme ich vyhubiť, tak má zmysel zaťažiť verejný prejav takých názorov nejakou sankciou.
A hlavne, súkromné online platformy nie sú “verejný priestor”, takže môžu zavádzať ľubovoľné pravidlá na reguláciu príspevkov.
Myslím si, že spochybňovanie Holokaustu či nosenie Kosáku a kladiva by nemal byť trestný čin. Spoločnosť by mala sama odsúdiť takýchto ľudí morálne, a pokiaľ tak nespraví, ale potrebuje na to zákony, tak dočerta s takou spoločnosťou.
Tiež by nemalo byť trestným činom verejne povedať, že MDMA (“extáza”) je liek, ktorý môže pomôcť manželským párom, alebo ľuďom s posttraumatickým stresovým syndrómom.