Výtlačok ústavy ČSSR, strany 1-3/16, circa 1960

5 comments
  1. Ono to nebolo tak, že tie sračky boli iba v ústave. Bolo to doslova všade, v kuse. V každých novinách, v každej učebnici. Na ulici na plagátoch. V každom druhom výklade. Samozrejme, v TV a v rozhlase. Každé decko si muselo raz týždenne na občianskej výchove pripraviť “prehľad tlače”, to znamenalo, že sa decko postaví a začne recitovať čo sa “stalo” za minulý týždeň, pričom *musí* použiť sračkovitý komunistický jazyk. Decká v škôlke sa učili naspamäť básničky oslavujúce masových vrahov Lenina a Stalina.

    Nič iné nebolo.

    V BA bola možnosť úniku: rakúska TV ORF, rakúske rádio OE 3. Neviem si predstaviť ako to bolo kdesi na východe. Asi jediné zdroje normálneho jazyka a myslenia boli Hlas Ameriky a Slobodná Európa.

  2. Milé deti, pozorne si všimnite základné črty boľševických textov :

    – sú rovnako, ak nie viac patetické ako hociaké nábožensky fanatické texty

    – tie heslá a celkovo myšlienky si perfektne navzájom protirečia

    – boľševici klamú, pravidelne robia opak toho, čo hovoria už od r. 1917

    – ak náhodou drzo neklamú, menia význam slov, ako sa to hodí im

    – celkovo sa snažia budovať paralelnú realitu

    ​

    Milé deti, toto je jeden z X dôkazov, že boľševizmus je náboženstvo, a to zatiaľ najhoršie v dejinách ľudstva !

Leave a Reply