Hladám zaujímave príbehy / Odmena / Váš názor

8 comments

1. Norski kolegovia a ich manazer boli u nas na navsteve. Sli sme(12ludi) na veceru a vsetko platil manazer. Povedal, ze to co sme minuli, tolko by ho to stalo, keby zobral manzelku do restauracie strednej triedy v ich meste. Dalsi den vsetci norski kolegovia prisli az na 12tu a bolo viditelne, ze bojovali s opicou. Ostatne dni to bolo rovnako s prichodom akurat uz chodili na desiatu a viac v pohode.

2. Pracoval som na Islande a tých zaujímavých príhod tam bolo celkom dosť. Príroda tam bola naozaj krásna. Jedna taká príhoda, zdržiavali sme sa v blízkosti ľadovca, kde sa nahrávali filmy ako Interstellar, Batman Begins alebo seriál GoT. Známa, ktorá tam býva aj s rodinou hovorila, že jedného dňa sa im na pozemok zatúľal Liam Neeson. Keď si to všimla jej babka, vytrčila sa z okna a začala po ňom hulákať po islandsky aby vypadol z ich pozemku. Sledovať ho ako sa urýchlene pakuje z pozemku vraj bolo vcelku vtipné.

   Ďalší zaujímavý zážitok bol keď sme pracovali na úpravách a jediný človek, ktorý s nami bol, bol otec našej šéfky. Tento skvelý a veľmi milý pán, večne s úsmevom, mal jeden drobný problém… Absolútne nevedel anglicky, vlastne vedel iba po Islandsky. Dorozumievanie rukami nohami bolo naozaj zaujímavé. Sranda bola, keď sa nám pokúsil vysvetliť, že si máme sadnúť na paletu na vysokozdvižnom vozíku (taký dosť veľký stroj, skôr by som ho radil medzi farmárske stroje). Keď sme sa pochopili, sadol za volant, zdvihol nás nad úroveň budovy a začal nás voziť. Aj s kamarátom sme boli ako malé deti.

   Tých zážitkov je viac a tí ľudia boli naozaj skvelí, drvivá väčšina islanďanov bola veľmi príjemná a priateľská a bolo úplne jedno kedy a kde sme ich stretli. Či to bol farmár alebo úradník, alebo zamestnanec banky, všetci sa ku nám správali výborne.

3. Orava sa nerata ako severske miesto?

4. Zo severských krajín čítam rád knihy, ako sú kriminálky a detektívky. To je tak všetko.

5. Par rokov dozadu sme navštívili s priatelkou Norsko – Oslo, byvali sme 3/4 hodky od Osla v dedinke Ski pri nádhernom jazere (1:35 vo videu)

   Nas zážitok som nam zdokumentoval videom:

   https://m.youtube.com/watch?v=K-8UzyZpe5k

6. V rámci inžinierskeho štúdia som mal možnosť ísť na týždeň do Bergenu na “stáž”. Bolo to koncom júna, cize slnko v noci takmer ani nezapadlo. Počas jedného voľného dňa sme sa vybrali autobusom kúsok od Bergenu, požičali sme si kajaky a celý deň sme strávili plavbou cez fjordy, počasie bolo nádherné, všade vôkol útesy a ľadovcove vodopády. Cez obed sme sa vylodili na pláži, tam nám náš sprievodca spravil obed, trochu sme si oddýchli od veslovania a potom sme sa vybrali naspäť. Bol to jeden z najkrajších dní čo som kedy zažil.

7. Asi 7 rokov späť´som bol na výlete so skupinou kamarátov v Stavangeri v Nórsku. V tej dobe sme ešte boli ešte tínedžeri, a tak sme mali so sebou aj menší dospelý doprovod. Našim cieľom bolo objaviť miestne okolie, spať v stanoch a variť si jedlo na variči. Za týždeň, čo sme tam boli sme stanovali na plážach, na vrchole fjordu a aj na parkovisku pri hoteli blízko Preikestolenu, ktorého výhľad sme si užili, aj napriek hmle, vykúpali sa vo veľmi studenom mori a jazierkach na vrchu miestnych fjordov.

   Najkrajšia spomienka, ale bola, keď sme sa dostali do časti mesta, kde nebolo moc vhodné miesto na stanovanie, a preto sme sa zastavili v blízkom kostole, kde sme po menšom otálaní oslovili miestneho kňaza, ktorý nám ponúkol miesto na prespanie na fare. Zhodou okolnosti bola v ten deň kórejská svadba, z ktorej zostala kopa jedla a my sme vďaka tomu mali veľkú hostinu, v porovnaní s tým, čo sme jedli dovtedy sme jedli ako králi (pre predstavu náš budget bol vtedy približne 90eur/osobu vrátane dopravy do Nórska a späť). Na druhý deň sme sa rozlúčili a pokračovali v našej ceste. A dokonca sme na rozlúčku každý dostali krížik.

   Najprekvapivejšie na celom výlete, ale bolo to, že pršalo iba jeden deň.

8. Mal som tú česť zažiť život na severe niekoľko krát. Či už kvôli športu vo Švédsku, štúdiu vo Fínsku alebo posledne cestovaniu autom po Nórsku. Vždy sa tam rád vraciam, kvôli magickej a niekde nedotknutej drsnej severskej prírode. Nórske fjordy, nekonečné tajgy, Laponská kultúra, polárna žiara, to všetko je relatívne blízko vzdialené od nás. Avšak najmä ľudia robia sever akým je. Je síce pravda, že sú chladní a rezervovaní, ale vedia sa vzájomne podržať a majú vybudovaný zmysel pre spoločnosť. Preto tie krajiny sú na takej úrovni vo všetkom. Rád tam cestujem aj preto, lebo viem že tam nie som nikdy sám, ajkeď sa vyskytne problém.

   Toto súvisí s mojou príhodou, keď som v 100ke rýchlosti vyletel z cesty do metrového snehového záveja. Našťastie mne ani autu nič nebolo, avšak auto bolo na pol ponorené v snehu. Takže som zostal zaseknutý na lokálnej ceste idúcej cez les, mimo hlavných ťahov a 20km od najbližšej civilizácie v pravej fínskej zime. Mal som obrovské šťastie, že to bolo len na polhodinu, kým neprišiel prvý okoloidúci s pickupom. Ako pri mne zastal, už mi podával lano, aby ma vytiahol. Po troške námahy sa to podarilo a ja som mu samozrejme veľmi ďakoval s tým, že sa mu chcem finančne odmeniť. Pozrel na mňa tradičným fínskym kamenným pohľadom, mávol rukou a bez slova nasadol do svojho pickupu a odišiel. Toľko ku ľuďom na severe a ich krajine 🙂