Ako ste sa v puberte cítili z ekonomického hľadiska ? Bohatí, chudobní alebo v priemere ? Cítili ste, že na vašu situáciu reagujú aj dospelí a podľa toho s vami zaobchádzajú? Myslíte si, že vás to potom aj ovplyvnilo pri štúdiu na VŠ / v prvej práci ? Prosím aj napíšte, v ktorom kraji ste vyrastali.

12 comments

1. V 90.tych rokoch jednoznacne chudobny, postupne sa pomery lepsili, ale vzdy som sa citil zle, ked som pytal od rodicov peniaze a bolo jedno na co. Vdaka tomu som zil dlhe roky v style, ze nebudem utracat za veci, ktore mi nutne netreba a to aj v dobe, kedy som uz zarabal velmi slusne a len som peniaze skreckoval na ucte. Nakupy na zlavove kupony, studovanie letakov, piratenie hier. Teraz sa uz snazim dopriat si, lebo mozem, ale aj to som sa naucili az posledne roky.

   Vyrastal som v kosickom kraji.

2. Já som sa mala skvele, mama mi požičala svoju kartu a ja som si mohla kúpiť, čo som chcela. Teraz v dospelosti sa cítim veľmi šťastná a stále si kupujem, čo chcem ☺️ Vyrastala som v Bratislave a Mníchove. Teraz žijem v Prahe a Bratislave.

3. Na strednej skole som to moc neriesil. Ako rodina sme neboli bohaci, ale mali sme vsetko co sme potrebovali. Celkom rad na tie roky spominam lebo clovek ked si daco kupil, tak sa z toho tesil este pol roka, hoci slo aj len o novu knizku Stephena Kinga alebo tarantinovku na DVDcku. V dnesnej dobe ked je vsetko dostupne vzdy a vsade a vsetko je postradatelne, to uz asi len tak nezaziju mladi.

   Potom popri vyske som mal na studenta celkom dobre platenu brigadu, ktora ma nestala tyzdenne takmer ziadny cas, takze som si vedel zarobit na moje kazdodenne potreby a rozmary a bol aj cas na party life. Som z KE, ale to velmi nehralo rolu, lebo som pracoval nadialku pre particku bratislavcanov, co zili v Irsku a prevadzkovali tam par webov.

   No a ako ma to ovplyvnilo… asi len tym, ze som uz v 2005 pochopil, ze sa da zarabat vdaka pc aj z domu a to dost zavazilo pri vybere prvej roboty, kde som takisto nebol viazany kanclom.

4. Rodičia mi vždy dali toľko, koľko som popýtal. Dali by mi aj oveľa viac, ak by som potreboval. Nikdy som to však nezneužíval, vždy som si vážil tieto peniaze a narábal s nimi akoby boli moje vlastné. Možno aj to bude ten dôvod. Počas strednej školy, keď som dokonca išiel s kamošmi do mesta na pivko, tak aj vtedy mi ich bezproblémov poskytli. Vreckové som začal dostávať až počas VŠ toľko, aby mi pokrylo základné výdaje. Na pivko, oblečenie, výlety, hobby som si už zarábal viac-menej sám (aj tam by sa samozrejme našli výnimky).

5. Vnímal som, že sme chudobní, aj sme boli.
   VS štúdium som zanechal, lebo sa to už nedalo vydržať (pre mňa) a chcel som byť finančne nezávislý, samostatny. Vyrastal som v BB kraji.
   V dospelosti sa mi zatiaľ finančne darí. Moje deti sa majú z materiálneho hľadiska určite oveľa lepšie.

6. Citil som sa chudobny. Nedostaval som peniaze ani na skolske vylety, kam slo 90 % ludi, takze som sa z toho citil mizerne lebo missing out.

   Na VS, ked mi rodicia nejaku dobu dotovali intrak (ostatne som si zacal sam z brigad), som sa citil mizerne lebo som mal pocit ze mi u nich predovsetkym vznika financny dlh. Teraz zarabam uz takmer nadpriemerne (nie na pomery redditu lol) a dufam, ze svojmu dietatu budem vediet dat viac.

   Samozrejme rodicov nevinim, ze sme nemali peniaze nazvys, ale iba myslienka “co mohlo byt” jemne zamrzi.

7. Je zvlastne, ze my sme boli objektivne chudobni, pre par kixov sme prisli o byt a v puberte som vyrastala v domove socialnych sluzieb, ale nikdy mi to tak neprislo. Mala som co jest, mala som telefon (aj ked nie najlepsi a najnovsi), z DSS nas brali na vylety… ale urcite ma to poznacilo, najma taky ten pocit, ze nemas bezpecie. Nemas domov. Nemas zazemie. Nedokazem sa na nikoho spolahnut, vypytat pomoc, mam taky pocit, ze som na pritaz, ked si sama nezarobim, neupracem, nenavarim. Ale to prislo az neskor, ako keby som tam zila v nejakom survival mode a teraz, ked mam pokoj a bezpecie tak sa to na mna vsetko zosypalo. Na druhu stranu som velmi vdacna, za to co mam teraz. Staci malo, aby ma to rozplakalo od stastia, pred par dnami som mala breakdown ze si vo svojom byte vystrihujem s muzom, ktory ma miluje vlocky a tesime sa na Vianoce…. Muz mi s tym velmi pomaha, chodim aj na terapie. Aj napriek tomu na to obdobie nespominam v zlom, som s tym vyrovnana…. Vyrastala som v Zilinskom kraji.

8. Som z rodiny v KE, kde mama bola doktorka a otec pracoval ako technolog. Obaja s VS vzdelanim, ale navzdory tomu sme v 90tych rokoch nikdy nemali penazi nazvys. Ked sme si v 1997mom kupili trojdverovy Opel Corsa, bol to pre nas uplny sviatok. Alebo ked som snival v 17tich rokoch o znackovej skejtackej mikine, ktora stala vtedy sialenych 2000 SK, a mama mi ju napriek ocividnemu materialnemu nedostatku dopriala.

   Teraz zijem striedavo v Bratislave a v Zürichu, zarabam velmi slusne peniaze (klop klop na drevo) a moje deti sa po materialnej stranke maju urcite ovela lepsie ako som sa mal ja.

9. Tak priemerne. Rodicia nerozmaznavali, co som potreboval ako oblecenie atd som dostal. Ak som chcel nieco extra, elektroniku, nieco do pc atd. tak som si nasetril. A to mi ostalo aj teraz, peniaze rad vidim na ucte :D. Potom ale ked uz idem nieco kupovat tak researchujem nekonecne hodiny a vacsinou skoncim pri tej drahsej veci.

   Tazko to hodnotit, nikdy som nemal nejake elektricke auticka a podobne ako deti teraz. Celkovo aj rodicov obdivujem lebo obaja robia celkom normalnu pracu, nic extra platene, ale teraz su na tom celkom dobre, ziadnu hypoteku nic.

10. Strange story. Boli sme 4 deti a pamätám si, že na konci mesiaca sme hrali takú hru s mamou. hľadali mince v sedačke a po kapsach v rifliach, aby sme mali na rožky. Ten dôvod už nepovedala, bola to predsa hra. Niečo má však v tej hre hrozne neurotizovalo. Mali sme také obdobie v rodine, že som vedel, že ja som síce dostal jesť, ale mama nejedla…

    vyrástol zo mňa obyč člen nižšej strednej triedy. A hladom netrpim. Nemal som pocit, že ma detské spomienky ovplyvnili neskôr po ekonomickej stranke. Vždy som bol v kolektíve s ľuďmi, ktorým niečo chýbalo a snažili sa to napraviť. Niekedy to vyšlo, inokedy nie.

    Twist: tento rok som mal COVID a potom long COVID s najviac masívnym brain fogom, takým že ma chceli prepustiť z práce. Vykonávam dosť komplexné veci a proste som si nevedel ani šnurovacky zaviazať. A v tomto mentálnom stave som začal trpieť príšernou úzkosťou z toho, že umrieme s partnerom od hladu. Začal som obsesivne zbierať drobné. Chodil som do obchodu aj dvakrát denne napriek neskutočnej únave a bolesti celého tela. Chladnička bola permanentne plná a vyhadzovali sme jedlo, lebo ja som nebol schopný variť a partner bol v práci a po práci bol fried.

    Tak možno, nikde hlboko to fakt ostalo…..

11. Z objektívneho hľadiska naša domácnosť fungovala od výplaty do výplaty, obzvlášť v 90tkách. Ako tu už bolo spomenuté, vynechával som školské výlety lebo proste 200 – 500 korún nebolo nazvyš. Proste sídliskový sen robotníckej triedy v 90. Rodičov som videl hádať sa za peniaze pravidelne.

    Od 2000 sa ekonomická situácia stabilizovala, avšak napriek vyššiemu príjmu nezodpovedal nárast životnej úrovne, najmä vďaka chabým ekonomickým znalostiach rodičov (branie spotrebáku keď nebolo treba, nexistujuca rezerva ale aj zlé plánovanie biznisu a podnikania).

    Od 2010 životná úroveň objektívne bola na úrovni spodnej strednej triedy, avšak v tomto období vznikali konflikty s rodičmi, ktorí ich riešili defacto finančným vydieranim (kým bývaš pod mojou strechou, kým ti varím…) vreckové nebol existujúci koncept, v tomto období som to vnímal citeľné obzvlášť rozdiel bol značný na strednej (avšak našli sa aj higlighty, mal som relatívne dobrý počítač napríklad). Spomínam veľmi negatívne na toto obdobie, okrem iného je aj toto dôvod prečo nemám dobrý vzťah s rodinou.

    Ako som dovŕšil 18 zohnal som si brigádu, hneď aj druhú, vedel som si v malom meste zarobiť aj solídnych 500e popri strednej. Ekonomická sloboda a pocit realizácie bol na nezaplatenie.

    Počas výšky som si financie manažoval pomocou parttime jobu (nechal som sa zodierať, robil som defacto fulltime prácu, avšak skusenostami a vedomostami som vyrastol a spomínam v dobrom na toto obdobie), po VŠ sa mi podarilo svoj príjem ztrojnasobit. A následne po pár rokoch som vďačný že sa mám dobre a som ekonomický slobodný pri rozhodovaní, napríklad aké potraviny kúpiť, či si môžem dovoliť cestovať, samozrejme stále je tu ekonomická zodpovednosť ako hypo atď. Som šťastný a vedomosť, že svojím deckam budem vedieť ponúknuť viac ako bolo mne ponúknuté ma teší.

12. Ja som bol vzdy dost sporovlivy, ako 15 rocny som si kupil druhy PC(prvy kupila mama ked som mal 12).

    Rodicia mi vzdy dali nejake peniaze na piatkove chlastacky na strednej a vzdy mi aj nieco zostalo(na taxik sme sa vacsinou skladali). Napriklad ked sme isli na vylet do Viedne(mal som 17) mi dali 20 €(par rokov pred € na Slovensku) a doniesol som naspat 19 €, lebo som si kupil jednu malu coca-colu lol.

    Cize vzdy taka normal stredna trieda.

    Skor ma ovplyvnilo co sa tyka prace najma to, ze do 18 som byval v dome s 5 dospelakmi, cize nikdy sme so sestrou vela nemuseli robit okrem povysavania izby a troska prace v zahrade. Cez pubertu som dost zlenivel a na vyske to dosiahlo extrem. Zatial co ini ludia brigadovali(s mojou sestrou na cele), ja som sa hral PC hry. A tak som nakoniec aj dopadol, po vyske ma neprijali do vysnivanej prace a dalej to islo dolu vodou.