hral, az moc (: stale mam svoj stash, a mam rovnake modre hadzatko
V mojom živote sa objavili asi okolo veku 10-12 rokov. Hrať sa mi podarilo iba raz na výlete do krajského mesta kde sme sa stretli s inými školami, ale zvláštnosťou je že som ich nazbieral asi okolo 30. Netuším ako ak to nebolo hraním. Rád by som vedel či to bolo populárne na Slovensku.
Nejake som mal, ale nikdy som sa s nimi nehral,nani som nevedel ako. Bol to skor taky status symbol. Podobne ako pokemon karty, alebo C-cka za cias mojich rodicov.
Nehrali ale mam nejaké, a neviem jak sa to hrá
niekde ich určite mám odložené spolu s Pokémonmi, Digimonmi, Yughioh kartamia a bužírkami.
stále mám moje najlepšie kúsky uložené + 2 šťastné vyrážačky. Polovicu základnej školy sme hrali cez veľke prestávky 😀
Nie, je som ich jedol
Áno! Pred niekoľkými rokmi sa mi dokonca podarilo zohnať raziaci nástroj používaný spoločnosťou Official Pog na výrobu nových pogov.
V mojej mladosti to bola taká zábava.
Samozrejme, ešte budem mat niekde doma určite vyše 200 kusov a kopu vyrážatiek, ešte si pamätám názvy, capska, big foot, hologram 😀
Pre mladšiu generáciu: to je čo?
Je tu niekto kto by rád vyfajčil Kotlebu ?
Nehral, nebolo na ne penazi 🙂
Hral som, aj som mal album na zakladanie original pogov (existovali aj vselijake lacnejsie fake pogy), aj taku hernu plastovu podlozku, na ktorej sa hralo.
Potom ma to omrzelo a nechal som susedovho maleho brata vyhrat vsetky moje pogy, nech ma radost.
V Amerike na začiatku 90. rokov toľko pogov. Veľa prisťahovalcov predáva nelegálne pogy na trhu pod holým nebom. 😂
Boli sme chudobní slovenskí pracovní imigranti, takže som si mohol dovoliť tie falošné.
Mal niekto nejaké No počkaj pogy? Nepamätám si, že by som nejaké videl, ale urobil som si pár vlk pogov pre seba.
Minulo ma to asi o 2-3 roky, ale pamätám si, ako som sa prizeral na staršie sestry, ktoré to po škole hrávali na sídlisku 🙂
My sme zvykli zbierať kartičky hokejistov a o ne sme hrali. Pravidlá boli také, že sa hralo na lavici a hráč šmýkal svoju kartičku. Ak sa mu podarilo prekryť jeho kartičkou súperovu, vyhral a zobral kartičku súpera do svojej zbierky. Ťahy hráčov sa striedali, raz šmýkal jeden, raz druhý *(zaujímalo by ma, či to bola len taká lokálna hra na našej škole, alebo sa to hralo aj inde)*.
Carried my collection halfway across the world to Canada with me.
Kedysi dávno a potom prišiel Pokemon predtým to boli hokejové karty.
U nás na škole to bola extrémna mánia, hrali to všetci, potom to škola zakázala lebo to považovala za hazard. A tak vznikli undergroudové spolky ktoré hrávali na záchodoch a po kadejakých zákutiach, veľmi zaujímavé paralely to malo s dospeláckym svetom keď sa nad tým teraz tak zamyslím. Keď som vyhral svoje prvé Pyramid kovové vyrážatko tak som sa cítil jak úplny king.
Existovala aj Pro scéna ktorá hrávala len o vyrážatká ale tam som sa dlho nezdržal.
Jasné, na zakladke to ficalo… Pamätám si, ako boli rôzne “výrky” (ako sme vtedy volali vyrazatkam) a každé malo svoj názov a mali sme k nim aj svoj vlastný školský ranking systém. Najvyššie na rebríčku som mal “Platňu”, ktorá bola 4. v poradí. Prvý bol samozrejme Pegasus a na 2. a 3. mieste boli Mačka a Slnko. Z názvov, ktoré mi ešte utkveli v pamäti: Psíček, Jackson, Ohník, Dušík, Lebka, Kvetinka, Pavúk, Smraďoch, Dvojičky. Museli to byť samozrejme len originál “výrky”, lebo existovalo kopec “fakeových”, ako aj tkzv. “hrubky”, čo bola výrka hrubá asi ako 2-3 klasické a tie boli zakázané (keďže boli ťažšie a vedeli toho viac otočiť). Pamätám si, že sme si ich aj lakovali lakom na nechty, prelakovane vedeli otočiť aj viac naraz a tie si potom výherca mohol nechať. Čiže to bol vlastne taký gambling 😂. Staré dobré časy, Pogy bola jedna z mála pozitívnych veci, ktoré si pamätám zo základnej školy. 😍
Poznám človeka, čo kvôli Pogom skoro prepadol na ZŠ. Mamka, čo prišla z rodičovského, mu všetky spálila v piecke.
Všetci to u nás drtili, keď som bol na základke. Už to bude hádam aj 20 rokov.
Okrem značky POG boli veľmi populárne aj Power Rangers.
Pred každou hrou sa hráči museli dohodnúť, či sú povolené aj techniky ako žabka alebo sekanie. Často sa kvôli tomu vedeli ľudia dobre povadiť.
Pogy, hokejove karticky. Moje detstvo.
Akurát som ich našiel pred pár dňami aj s pokémon kartičkami a keď som pozeral ich ceny, tak to bola celkom dobrá investícia
Hm toto ma(a ludi v mojom veku z okolia) bud preskocilo alebo to hravali mladsi. Prva taka mania boli céčka(mal som asi okolo 8 rokov) v ktorych som bol fakt dobry a vzdy som kazdeho obohral, tak potom som uz nemal s kym hrat lol.
Potom prisli hokejove karticky(mal som 10 rokov) a nakoniec Pokemon(mal som 12 ked to zacalo a letel som na tom cca do 13/14), hlavne serial(anime), nalepky s albumom a hra na diskete(PC, nie emulator).
Sheesh. Loved them so much!
Hravali sme to na zakladke casto, okrem Pogov sme hrali aj o vyrazatka. Hral raz o zelezne tenke (volali sme ich zeliezka), castejsie o plastove stredne alebo hrube. Na skole sme este mali gang, ktori prisiel v minimalne troch ludoch a chcel z nich s tebou jeden hrat. Mali taktiku, ze ta nechali ist prveho a ked si vyrazil lepsi pocet pogov, povedali, ze fukal vietor (aka vetrik), samozrejme, ked tam clovek stal proti trom, ktori tvrdili, ze fukalo, tak s tym nic nespravil. Takto som dosiel o to zeliezko.
Od prvého ročníka na základnej. Pogy, nálepky pokémon a albumy hokejových kartičkek <3
Kamoš. Tí čo v tom boli dobrí vedeli v pogoch zarábať na vreckové. Najskôr si obral chudákov o ich pogy a potom si im ich predal späť.
Profíci hrali s vyrážadlami namiesto pogov. Keď nám ich zakázali v škole (lebo hazard), hrali sme s 10 korunami.
Na konci kariéry som moje vyrážadlá vymenil za vyskakovací nôž 😆
29 comments
hral, az moc (: stale mam svoj stash, a mam rovnake modre hadzatko
V mojom živote sa objavili asi okolo veku 10-12 rokov. Hrať sa mi podarilo iba raz na výlete do krajského mesta kde sme sa stretli s inými školami, ale zvláštnosťou je že som ich nazbieral asi okolo 30. Netuším ako ak to nebolo hraním. Rád by som vedel či to bolo populárne na Slovensku.
Zaujímavé je že podobná hra možno existovala v Japonsku v 17, storočí.
https://en.wikipedia.org/wiki/Milk_caps_(game)
Nejake som mal, ale nikdy som sa s nimi nehral,nani som nevedel ako. Bol to skor taky status symbol. Podobne ako pokemon karty, alebo C-cka za cias mojich rodicov.
Nehrali ale mam nejaké, a neviem jak sa to hrá
niekde ich určite mám odložené spolu s Pokémonmi, Digimonmi, Yughioh kartamia a bužírkami.
stále mám moje najlepšie kúsky uložené + 2 šťastné vyrážačky. Polovicu základnej školy sme hrali cez veľke prestávky 😀
Nie, je som ich jedol
Áno! Pred niekoľkými rokmi sa mi dokonca podarilo zohnať raziaci nástroj používaný spoločnosťou Official Pog na výrobu nových pogov.
V mojej mladosti to bola taká zábava.
Samozrejme, ešte budem mat niekde doma určite vyše 200 kusov a kopu vyrážatiek, ešte si pamätám názvy, capska, big foot, hologram 😀
Pre mladšiu generáciu: to je čo?
Je tu niekto kto by rád vyfajčil Kotlebu ?
Nehral, nebolo na ne penazi 🙂
Hral som, aj som mal album na zakladanie original pogov (existovali aj vselijake lacnejsie fake pogy), aj taku hernu plastovu podlozku, na ktorej sa hralo.
Potom ma to omrzelo a nechal som susedovho maleho brata vyhrat vsetky moje pogy, nech ma radost.
V Amerike na začiatku 90. rokov toľko pogov. Veľa prisťahovalcov predáva nelegálne pogy na trhu pod holým nebom. 😂
Boli sme chudobní slovenskí pracovní imigranti, takže som si mohol dovoliť tie falošné.
Mal niekto nejaké No počkaj pogy? Nepamätám si, že by som nejaké videl, ale urobil som si pár vlk pogov pre seba.
Minulo ma to asi o 2-3 roky, ale pamätám si, ako som sa prizeral na staršie sestry, ktoré to po škole hrávali na sídlisku 🙂
My sme zvykli zbierať kartičky hokejistov a o ne sme hrali. Pravidlá boli také, že sa hralo na lavici a hráč šmýkal svoju kartičku. Ak sa mu podarilo prekryť jeho kartičkou súperovu, vyhral a zobral kartičku súpera do svojej zbierky. Ťahy hráčov sa striedali, raz šmýkal jeden, raz druhý *(zaujímalo by ma, či to bola len taká lokálna hra na našej škole, alebo sa to hralo aj inde)*.
Carried my collection halfway across the world to Canada with me.
Kedysi dávno a potom prišiel Pokemon predtým to boli hokejové karty.
U nás na škole to bola extrémna mánia, hrali to všetci, potom to škola zakázala lebo to považovala za hazard. A tak vznikli undergroudové spolky ktoré hrávali na záchodoch a po kadejakých zákutiach, veľmi zaujímavé paralely to malo s dospeláckym svetom keď sa nad tým teraz tak zamyslím. Keď som vyhral svoje prvé Pyramid kovové vyrážatko tak som sa cítil jak úplny king.
Existovala aj Pro scéna ktorá hrávala len o vyrážatká ale tam som sa dlho nezdržal.
Jasné, na zakladke to ficalo… Pamätám si, ako boli rôzne “výrky” (ako sme vtedy volali vyrazatkam) a každé malo svoj názov a mali sme k nim aj svoj vlastný školský ranking systém. Najvyššie na rebríčku som mal “Platňu”, ktorá bola 4. v poradí. Prvý bol samozrejme Pegasus a na 2. a 3. mieste boli Mačka a Slnko. Z názvov, ktoré mi ešte utkveli v pamäti: Psíček, Jackson, Ohník, Dušík, Lebka, Kvetinka, Pavúk, Smraďoch, Dvojičky. Museli to byť samozrejme len originál “výrky”, lebo existovalo kopec “fakeových”, ako aj tkzv. “hrubky”, čo bola výrka hrubá asi ako 2-3 klasické a tie boli zakázané (keďže boli ťažšie a vedeli toho viac otočiť). Pamätám si, že sme si ich aj lakovali lakom na nechty, prelakovane vedeli otočiť aj viac naraz a tie si potom výherca mohol nechať. Čiže to bol vlastne taký gambling 😂. Staré dobré časy, Pogy bola jedna z mála pozitívnych veci, ktoré si pamätám zo základnej školy. 😍
Poznám človeka, čo kvôli Pogom skoro prepadol na ZŠ. Mamka, čo prišla z rodičovského, mu všetky spálila v piecke.
Všetci to u nás drtili, keď som bol na základke. Už to bude hádam aj 20 rokov.
Okrem značky POG boli veľmi populárne aj Power Rangers.
Pred každou hrou sa hráči museli dohodnúť, či sú povolené aj techniky ako žabka alebo sekanie. Často sa kvôli tomu vedeli ľudia dobre povadiť.
Pogy, hokejove karticky. Moje detstvo.
Akurát som ich našiel pred pár dňami aj s pokémon kartičkami a keď som pozeral ich ceny, tak to bola celkom dobrá investícia
Hm toto ma(a ludi v mojom veku z okolia) bud preskocilo alebo to hravali mladsi. Prva taka mania boli céčka(mal som asi okolo 8 rokov) v ktorych som bol fakt dobry a vzdy som kazdeho obohral, tak potom som uz nemal s kym hrat lol.
Potom prisli hokejove karticky(mal som 10 rokov) a nakoniec Pokemon(mal som 12 ked to zacalo a letel som na tom cca do 13/14), hlavne serial(anime), nalepky s albumom a hra na diskete(PC, nie emulator).
Sheesh. Loved them so much!
Hravali sme to na zakladke casto, okrem Pogov sme hrali aj o vyrazatka. Hral raz o zelezne tenke (volali sme ich zeliezka), castejsie o plastove stredne alebo hrube. Na skole sme este mali gang, ktori prisiel v minimalne troch ludoch a chcel z nich s tebou jeden hrat. Mali taktiku, ze ta nechali ist prveho a ked si vyrazil lepsi pocet pogov, povedali, ze fukal vietor (aka vetrik), samozrejme, ked tam clovek stal proti trom, ktori tvrdili, ze fukalo, tak s tym nic nespravil. Takto som dosiel o to zeliezko.
Od prvého ročníka na základnej. Pogy, nálepky pokémon a albumy hokejových kartičkek <3
Kamoš. Tí čo v tom boli dobrí vedeli v pogoch zarábať na vreckové. Najskôr si obral chudákov o ich pogy a potom si im ich predal späť.
Profíci hrali s vyrážadlami namiesto pogov. Keď nám ich zakázali v škole (lebo hazard), hrali sme s 10 korunami.
Na konci kariéry som moje vyrážadlá vymenil za vyskakovací nôž 😆
Este mam