Dohoda o obrannej spolupráci s USA

13 comments

1. Je uplne bezne, ze USA si davaju take podmienky vsade kam idu… Ich jednotky su potom defacto nad zakonom a nikto im nemoze nic. Ak by vojak soachal trestny cin, tak ho presunu na inu zakladnu a je koniec.

   Dalej to, ze si mozu robit co chcu bez kontroly na zakladnach ( tj. zbrane a aktivity ) je tiez dost uletena…

   V idealnom pripade, by sme tu nemali mat a nemali ani dovolit ziadne cudzie vojska. Ani tie americke…

2. Nemam cas to teraz citat + nevidim vacsi obraz.
   Ale tusim niekde som zapocul ze to je koli novym f-16 ktore nie je mozne uskladnit len tak na letisku ale bude im treba hangar na co nemame peniaze a toto nam ich zabezpeci (Matovic znizil rozpocet na obranu) tak toto je vysledok ( presne v case schvalenia rozpoctu na buduci rok) ale mozno sa mylim.

   Paywall Denník n:

   Slovensko sa pridá k väčšine krajín NATO a podpíše dohodu o obrannej spolupráci s USA. Na ministerstve obrany aj zahraničných vecí rátajú so silnou dezinformačnou kampaňou.
   Slovenská vláda sa definitívne dohodla na texte dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi. Oznámili to v utorok minister zahraničných vecí Ivan Korčok aj minister obrany Jaroslav Naď.

   Ide o dokument, ktorý už v roku 2019 vyvolal veľký rozruch na sociálnych sieťach aj vo vtedajšej vládnej koalícii Smeru, Slovenskej národnej strany a Mosta-Híd.

   Dezinformačné weby ho vtedy označili za „judášsku zmluvu s USA“, ktorá umožní, aby sa americkí vojaci na Slovensku správali ako okupanti.

   Rokovania o zmluve, akú s USA podpísala väčšina krajín NATO, vrátane Maďarska, využila SNS Andreja Danka na kampaň proti vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, ktorý bol nominantom Smeru.

   „Nikto tu z nás hlupákov robiť nebude. Neexistuje totiž toľko peňazí na to, aby sme zapredali našu suverenitu,“ písal Andrej Danko, keď v tom čase neaktuálny návrh dohody unikol do dezinformačných médií.

   Na oboch ministerstvách už rátajú s tým, že štandardná dohoda sa aj teraz stane terčom masívnej dezinformačnej operácie, do ktorej sa zapojí slovenská prokremeľská scéna aj zahraniční aktéri.

   „V otázke obrannej zmluvy urobila SNS z komára somára. Celou pointou nášho členstva v aliancii je, aby sme v prípade krízy vedeli prijať pomoc od spojencov, nielen – ale v mnohom hlavne – od Spojených štátov. To znamená, že v čase mieru so spojencami potrebujeme cvičiť, to znamená, že od nich nakupujeme techniku, ktorú sami

   nevyrábame, to znamená, že niektorú túto techniku aj sami obsluhujú, ak to nie je v našich technickým možnostiach,“ vraví bývalý veľvyslanec pri NATO a poslanec Tomáš Valášek (PS).

   Nič z tohto sa podľa neho nedá robiť bez toho, aby spojenci nepôsobili aj na našom území, tak ako aj my máme našich vojakov na území iných spojencov. „Ak si Spojené štáty chcú svojich vojakov na našom území takto zmluvne poistiť, nevidím dôvod, prečo sa s nimi nedohodnúť, pokiaľ to rešpektuje naše národné preferencie a zvrchovanosť,“ dodáva Valášek.

   Rozbehlo sa to už za Fica

   Dohoda so Spojenými štátmi sa začala pripravovať už za minulej vlády v roku 2018.

   Pre konšpiračnú prokremeľskú scénu je dohoda s Američanmi jedným z najvďačnejších terčov. V minulosti strašila americkou základňou na našom území či prítomnosťou jadrových zbraní na území Slovenska. Nič také však z dohody s USA nevyplýva, jej finálnu podobu uzatvorili v novembri tohto roka a jej celé znenie už je zverejnené na webe.

   Korčok aj Naď vyhlásili, že Dohoda o obrannej spolupráci s USA (DCA) nijako nenarušuje suverenitu Slovenska a navyše z nej plynú finančné výhody pri modernizácii zastaralej vojenskej infraštruktúry na Slovensku.

   Aj preto tvrdia, že by celý proces prijímania dohody mal prebehnúť transparentne. Dohodu v parlamente by mohli podporiť aj niektorí členovia opozície. Keď sa hlasovalo o obrannej stratégii, podporilo ju až 108 zo 120 poslancov.

   Zahlasovať by za ňu mohol napríklad bývalý veľvyslanec Slovenska vo Washingtone Peter Kmec (Hlas). Na otázku, či DCA víta a či ju podporí, Denníku N povedal, že si ju ešte chcú dôkladne preštudovať.

   Dôležité podľa neho je, aby plne rešpektovala suverenitu Slovenska. „Privítali by sme viac angažovania sa v posilňovaní európskej autonómnej obrany,“ dodal s tým, že samotná dohoda, ak bude dobre nastavená, môže byť pre Slovensko výhodná.

   V parlamente môže byť show

   Čo teda v zmluve je a aký bude ďalší postup?

   Okrem iného by mohla zjednodušiť presun a prítomnosť amerických vojakov na slovenskom území a spoločné cvičenia s nimi. Rovnako ako doteraz to bude vždy podmienené súhlasom vlády alebo parlamentu.

   Slovensko si zároveň necháva rozhodovacie právo, čo, kedy, ako a v akom časovom rámci sa bude realizovať.

   Po schválení vládou dostane dohodu na stôl kancelária prezidentky Zuzany Čaputovej, následne by ho mala podpísať ňou poverená osoba, rovnako aj zástupca americkej vlády.

   Potom musí nasledovať ešte ratifikácia v parlamente. Dá sa očakávať, že minimálne politici opozície využijú túto rozpravu na bojové prejavy proti USA, ktoré následne budú zdieľať svojim priaznivcom na sociálnych sieťach prevádzkovaných americkými spoločnosťami.

   V prípade, že parlament dohodu schváli, ratifikačný proces dokončí podpisom prezidentka Čaputová.

   Peniaze na letiská

   S dohodou DCA sa slovenskej armáde otvára možnosť získať americké investície do našich vojenských zariadení.

   USA už v uplynulých rokoch ponúkli Slovensku v súvislosti s dohodou DCA aj 105 miliónov dolárov na investície do slovenských letísk Sliač a Kuchyňa. Za tieto peniaze by mali vzniknúť napríklad moderné muničné sklady, ktoré dnes pri slovenských letiskách chýbajú.

   „Každé vojenské letisko, ktoré má slúžiť svojmu účelu, potrebuje aj muničné sklady a prostriedky na manipuláciu s muníciou,“ povedal pred časom bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Pavel Macko.

   „Verím, že prípadná investícia do našich letísk alebo inej infraštruktúry pomôže zmierniť nepriaznivú situáciu našich ozbrojených síl,“ povedal Macko pre Denník N.

   Dojednanie a podpísanie dohody o obrannej spolupráci s USA považuje za pozitívny krok. „Je to výraz dobrých spojeneckých vzťahov medzi SR a USA, a to na bilaterálnej úrovni aj v rámci NATO,“ vraví Macko.

   Ako dodáva, základnou dohodou medzi všetkými členskými krajinami NATO je tzv. Dohoda o statuse ozbrojených síl NATO (NATO SOFA). „Slúži na obrannú spoluprácu a výcvik v dobe mieru a pre vedenie spoločných operácií v prípade aktivácie systému kolektívnej obrany podľa článku V. Zmluvy o NATO,“ hovorí Macko.

   USA majú s väčšinou krajín NATO uzavreté ešte aj vlastné bilaterálne zmluvy, ktoré podľa Macka podrobnejšie upravujú pravidlá obrannej spolupráce a idú mierne nad rámec všeobecnej zmluvy NATO SOFA. „Keď som slúžil v rámci NATO v Nemecku, USA mali s Nemeckom uzavretú takúto dohodu. Keďže do nej zahrnuli aj medzinárodný personál ostatných členských krajín zastúpených na miestnom veliteľstve NATO, náš život v Nemecku sa z administratívneho a logistického hľadiska zjednodušil,“ hovorí Macko.

   Podobne by to malo fungovať aj v slovenskom prípade.

   Dohoda je v súlade s obrannou stratégiou Slovenskej republiky, kde sa píše, že popri kolektívnej obrane v rámci NATO neexistuje pre Slovenskú republiku lepšia alternatíva a Spojené štáty sú považované za strategického spojenca Slovenska.

   V obrannej stratégii sa tiež píše, že „členstvo v NATO a EÚ umožňuje Slovenskej republike spoločne s ostatnými spojencami a partnermi budovať spôsobilosti, ktoré by samostatne nebola schopná zabezpečiť“. Aj prijatie obrannej stratégie v predchádzajúcej vláde dlhodobo blokovala SNS Andreja Danka.

   Podobnú dohodu, ako je DCA, už uzavrelo s Američanmi 23 z 30 členských krajín Aliancie. Vláda Viktora Orbána podobnou dohodou zjednodušila americkým vojakom prítomnosť na svojich dvoch leteckých základniach v Kecskeméte a Pápe.

   Prečo to chce Slovensko a USA?

   Slovenská vláda argumentuje aj tým, že naše vojenské letiská v Sliači alebo Kuchyni nie sú v dobrom stave a práve finančná podpora USA v stovkách miliónov dolárov, ktorú dohoda predpokladá, by to mohla zmeniť. Vedľajším efektom, ako upozorňujú na ministerstve obrany, je okrem posilnenia spojenectva, efektívnejšej spolupráce v prípade potreby obrany Slovenska aj ušetrenie peňazí daňových poplatníkov.

   Súčasťou DCA je aj to, že americkou investíciou sa Slovensko nevzdá vlastníctva žiadneho z objektov, ktoré by prešli modernizáciou za americké peniaze. Podľa informácií Denníka N si vysúťažia firmy, ktoré budú letiská u nás rekonštruovať Američania.

   Práve toto bol jeden zo sporných bodov za éry Andreja Danka (SNS), keď o tom chcelo rozhodovať ministerstvo obrany, ktoré viedol ich nominant Peter Gajdoš.

   Predpokladá sa, že prvý balík investícií vo výške vyše 100 miliónov dolárov by sa mohol využiť ešte do jesene 2022. Uvažuje sa aj o vybudovaní podzemnej palivovej nádrže v jednom z vojenských letísk na Slovensku.

   Akú motiváciu na dohodu majú Američania?

   Predovšetkým je to uľahčenie mobility a pohybu amerických vojakov v členských krajinách NATO či organizácia spoločných cvičení a sprehľadnenie ich právneho rámca.

   Všetko za podmienok, ktoré sa pre Slovensko nemenia. Vždy o vojenskej prítomnosti bude rozhodovať vláda alebo parlament, akurát sa zjednoduší byrokracia, tvrdia na ministerstve obrany.

   Naď aj Korčok zdôrazňujú, že dohoda nijako nenaruší suverenitu Slovenska a bude v súlade s ústavou. Napriek tomu sa však na oboch ministerstvách pripravujú na dezinformačnú kampaň, ktorú očakávajú okamžite po ohlásení schválenia DCA zo strany slovenskej vlády.

   Slovenská národná strana, ktorá je dnes mimoparlamentnou stranou, už svoje nesúhlasné stanovisko vydala a varuje pred podpísaním zmluvy, ktorá „spôsobí nedozernú škodu Slovenskej republike“.

   DCA podľa Macka v žiadnom prípade neznamená právo automatického vstupu vojsk alebo jednotiek NATO či USA na územie SR. „Podpis tejto zmluvy už vonkoncom neznamená zriadenie alebo prísľub zriadenia akejkoľvek vojenskej základne na území Slovenska. Na to by musela byť uzavretá úplne iná medzištátna zmluva. Jej podpisu by musel predchádzať súhlas NR SR,“ hovorí Macko.

   Tento typ zmluvy podľa neho len zjednodušuje spoluprácu a prípadný pobyt cudzích vojsk na našom území v prípade, že je vydaný súhlas ústavného orgánu. „Teda ustanovenia zmluvy nie sú súhlasom na pobyt cudzích vojsk, ale len stanovujú pravidlá spolupráce, ak je taký súhlas vydaný.“

3. Slovensko a dalsich x statov je stale pod taktovkou silnejsich. Zalezi len ktoru stranu si vyberie. V oboch pripadoch – vychod alebo zapad – je to jednoznacna prehra pre Slovensko.

4. Zaujímavé že OP spomína iba tie časti zmluvy ktoré sú v prospech USA, ale nie tie ktoré sú v prospech nás 🤔

   Zavádzanie? (viem že si zmluvu môžem prečítať aj ja, ale mám lepšie veci na práci)

5. Potrvá, než to celé prečítam, ale môj postoj je k týmto veciam vždy zhruba rovnaký: je jedno s kým či s čím, ak by sa mala narušiť zvrchovanosť a teda kontrola Slovenska nad vlastným územím hocijakým spôsobom (mimo veľvyslanectiev), tak som proti. Ak je to nutné kvôli tým F-16kam, ako som niekde čítal, tak v takom prípade veržím, že sa dá zmluva nastaviť tak, aby z nej vypadli (pre mňa) sporné body. Toť môj laický názor.

6. Pre krajinu ktora sa sama nevie ubranit, je pri nestabilnej vychodnej hranici, je maximalne nepripravena na akykolvek konflikt, a je sucastou NATO je toto logicke vychodisko.

   Dolezitost a strategickost vychodnej hranice a nasa proximita k nej nad predurcuje nato, aby tu bol vojensky predvoj v case nestability, ci uz vo forme NATO alebo do buducna armady EU, pretoze nase kapacity (a schopnosti) na zabezpecenie vychodnej hranice jednoducho nestacia a nikdy stacit nebudu. Rovnako to maju Poliaci, Madari a ostatni, a kedze sme neschopni vytvorit vlastnu europsku armadu tak tu budeme musiet trpiet Americanov este dost dlho.

   A pre tych, co ma hned zaklasifikuju ako americkeho zapredanca, mate lepsi (a hlavne funkcny) plan? A nie, nemyslim tym obliect si zelene tricka a bit sa po hlave. :))

7. Vyjadrím sa ešte k niektorým otázkam, ktoré tu padli.

   1. Tá zmluva je čisto o ozbrojených silách USA. Netýka sa to ostatných štátov NATO.
   2. Vraj som si vybral, len to čo sa mi hodí a nie to, čo je výhodné pre nás. To je práve ten problém, že v úzkom zmysle tá zmluva pre nás nemá skoro žiadne výhody. Ináč povedané, niekto môže považovať za výhodu, že tu budeme mať tých američanov, ale tá samotná zmluva je na 99% o výhodách pre nich (ak mi niekto neverí, nech si to pozrie). Jediná výhoda je to, že to, čo tu postavia zostáva našim majetkom, ale to má svoj háčik. Upresňuje to Čl. 5. V podstate pôjde skôr pre nich o dlhodobý prenájom. Citujem Čl. 5 ods. 1: “Všetky tieto budovy, stavby a sústavy postavené ozbrojenými silami USA sa stanú vlastníctvom Slovenska bezprostredne po ich postavení, no budú používané ozbrojenými silami USA, pokým ich tie budú potrebovať.”
   3. Ja som si tiež myslel, že to súvisí s F16kami, ale po prečítaní mám iný pocit. Môžu sa tam odvolávať na našu suverenitu a zákony, ale v praxi sa dobrovoľne našej suverenity vzdávame. Argument je, že investujú do našich letísk 100 mil $, čo vzhľadom na rozpočet MO aj SR je odrobinka. Nehovoriac o tom, že o týchto investíciach sa tam nepíše nič, nie sú záväzné. Macko hovorí, že vybudujú muničné sklady, ale to sú práve tie sklady na predsunutý materiál, ktoré budú mať pod plnou kontrolou. Teoreticky nám môžu prenechať z nich časť, ale zmluva ich k tomu nezaväzuje.
   4. Áno, tento nick som si založil špeciálne kvôli tejto téme, lebo je to citlivá vec. Tak som chcel mať čistý účet.

   Ja to zo strany USA vnímam skôr ako rozširovanie tej sieti základní, ktoré majú po celom svete. Tá zmluva obsahuje štandardné články, ktoré majú vo všetkých zmluvách na svete, kde majú svoje sily. Podobné články má zmluva s Filipínami. Rozumiem, že niekto môže vnímať ako pozitívne, že tu budú môcť operovať sily USA. Treba však povedať aj to, že nie všetky krajiny NATO majú s USA takúto zmluvu, teda určite to nie je podmienka nášho členstva v NATO. Avšak ide o štáty, ktoré si viac chránia svoju suverenitu napr. Francúzsko. Zvyšok štátov ju mal obmedzenú buď ako výsledok WW2, alebo počas studenej vojny. My sme po 89, resp. odchode Sovietskych vojsk zostali úplne suverénni, ale táto zmluva by to už zmenila.

   Dávam do pozornosti napr. časť, ktorá v podstate znamená, že USA môžu cez našeúzemie vykonávať svoje operácie. To nie sú len cvičenia NATO, ale všeobecne napr. ich operácie v Afrike, na Blízkom Východe a pod. Teda podľa tejto zmluvy by sme už nemuseli udelovať súhlas podobný, ako na prelet lietadiel počas vojny v Kosove.

   >ČLÁNOK 11
   >
   >POHYB LIETADIEL, PLAVIDIEL A VOZIDIEL
   >
   >Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Do týchto lietadiel, plavidiel a vozidiel sa nesmie nastupovať ani nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov.
   >
   >Lietadlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre ne sú oprávnené k preletu, k vykonávaniu tankovania počas letu, pristávaniu a vzlietaniu na území Slovenska. Na tieto lietadlá sa nevzťahujú poplatky za poskytovanie leteckých navigačných služieb vrátane traťových poplatkov a terminálových poplatkov. Okrem toho tieto lietadlá nepodliehajú letiskovým poplatkom vrátane poplatkov za pristátie, poplatkov za parkovanie a poplatkov za služby pre cestujúcich na letiskách vo vlastníctve a prevádzke štátu na území Slovenskej republiky.

8. O com to tu vlastne tocite? Okolite staty sa predhanaju v tom, kto prilaka viacej US vojakov, kolko zakladni im postavia a ake mozne vyhody im mozu dat. Napriklad Polsko, Rumunsko, Estonsko. Rovnaku dohodu ma dokonca aj Madarsko a nikto to tam takto neriesil ako ludia tu. O akom naruseni suverenity to hovorite? Americke ozbrojene sily su prave ti, ktori nam zarucuju nasu suverenitu. Nas vychodny sused to hral na “neutralitu” a “suverenitu”, co dobre posluzilo Rusku. Ak tu budu US vojaci, tak si tu len tak niekto nenapochoduje. Nasa armada sama o sebe nas neubrani prakticky pred nikym. Mozeme byt len sucast väcsieho celku.

   Ja v tom vidim obrovske vyhody. Idealne by to chcelo par tisic vojakov, stihacky, tanky… ale to sucastou tejto zmluvy nie je. Avsak tak by sme mali garantovanu suverenitu a nenapadnutelnost. A o to asi vsetkym ide? Alebo vam ide o nejake papierove vyhlasenia, ze my sme tu akysi nezavisly a neutralny stat? Z toho by sa napriklad take Rusko dobre zasmialo a za par dni by ste mali po zvrchovanosti. Ja uprednostujem M1A2 Abrams a F35 s americou posadkou ako zaruku zvrchovanosti a nedotknutelnosti hranic pred papierovymi vyhlaseniami o tom, ze o vsetko sa postarame sami.

   Presne tak to chapu aj v Polsku, Pobalti, Rumunsku… ziadne fantasmagorie a bluznenie o zvrchovanosti.

9. Som proti, hlavne kvoli 3 a 4. Na Okinawe robia dost bordel a vacsinou im to prejde, kedze akekolvek priestupky si riesi americka armada interne, vo vacsine pripadov len klepnutim po prstoch.

10. Super, ešte vojenskú základňu a budem spokojný.

11. 1. Lepšia alternatíva ako americkí vojaci na Slovensku by určite bola európska armáda.

    2. V čom je problém v statuse quo? Veď členom NATO je Slovensko aj teraz a aj teraz už prebieha spolupráca. Prečo treba niečo meniť?

    3. Keď sme teda tí spojenci, tak prečo Američania jednoducho len nedajú peniaze a nevyškolia slovenských vojakov, aby na Slovensku robili tú činnosť, ktorú tam chcú robiť oni? Prečo nemajú slovenské autority mať právo kontrolovať ich vozidlá a priestory? Neveria Slovensku? Prečo by malo potom Slovensko zverovať svoju obranu do ich rúk?

12. Takze po Madaroch, Nemcoch a Rusoch nas budu okupovat Amici.

    Americke vojenske zakladne tu chcu len blazni.

    Ja sa viac bojim Madarov ako nejakych Rusov.

13. Nemam s tym najmensi problem. USA je a dufam ze navzdy bude nas strategicky spojenec.