Detský psychiater: Po covide prišla epidémia úzkostí, depresií, fóbií či porúch príjmu potravy, detskí psychiatri hovoria, že za roky svojej kariéry taký zlý stav nezažili. … Dramaticky sa zhoršila po covidovom období. Aj v Česku nastala epidémia adolescentných dievčat, ktoré sú úzkostné, depresívne, vidíme u nich epidémiu fóbií, porúch príjmu potravy. [Zdroj](https://dennikn.sk/3262027/detsky-psychiater-ktory-posobi-v-bohniciach-nerobme-z-mladych-ludi-s-dusevnou-poruchou-hned-invalidnych-dochodcov/?ref=mwat)
Človek by tušil, že hlavnou príčinou môže byť pandémiou spôsobená izolácia a strata kontaktu s rovestníkmi, ale prečo to nastáva až teraz, takmer dva roky po nej?
20 comments
Tohle prostě trvá, než se to projeví a navíc bych řekl, že covid byl jenom katalyzátor, který to zrychlil. K tomuhle máme nakročeno dlouhodobě.
Promluvím jako stará konzerva, šovinista, sexista a určitě nějaký fob, ale asi takhle. Místo toho, aby se děti vychovávaly systematicky a k něčemu vedly, aby se ta osobnost postupně, adekvátně věku budovala a ti lidi se naučili fungovat a ruku na srdce, překonávat překážky, tak nám tu na jedné straně přetrvává ta zastaralá výchova plná mlácení a podobně. A k tomu na druhé straně přidává nevýchova na straně druhé, protože dítě má na všechno právo a žádné povinnosti. Tohle u některých vede k neschopnosti socializace, z dalších vyrůstají arogantní fakani, na které se nesmí šáhnout, a že by zasloužili reálně “pár facek”, a k tomu si přidává naprosto nepřirozeně obrovské a jenom některým vyhrazené množství validace, které jim vystřelí ego na měsíc a kteří to samozřejmě dávají okolí řádně sežrat.
TLDR: výchova neodpovídá přirozeně tomu, co se ve člověku děje tak, aby z něho vyrostl funkční dospělý, ale rozvíjíme ty nejhorší vlastnosti, jaké se umíme představit.
Jednym zo zdrojov uzkosti su internetove socialne siete. Uz su aj vedecke vyskumy, ktore ukazuju ze ludia na socialnych sietach maju horsi mentalny stav a odpojenie sa zo sieti dokaze cloveku vyrazne pomoct. Socialne siete nedokazu plnohodnotne nahradit vsetky pozitivne aspekty realnych medziludskych vztahov, zaroven ale utlmuju potrebu taketo vztahy vyhladavat. Je to ako jest piliny na hlad – symptom nedostatku to zazenie, ale problem to nevyriesi. Zaroven dizajn tych sieti napomaha sireniu toxickych vzorov spravania.
Pocas pandemie som uz nebola v predmetnej vekovej skupine, ale ako od detstva psychicky chory clovek priciny vidim cca takto:
1. Jednoducho diagnostika a povedomie, pred 50 rokmi tiez mali deti depresie, poruchy prijmy potravy, poskodzovali sa, sikanovali a zneuzivali sa navzajom, ale proste ‘problemove’ decko sa bud bilo alebo odlozilo na najshitnejsiu skolu a veci sa nechali vyhnit. Dnes v ZS veku uz aj sam ziak vie, ze existuju dusevne choroby, asi ake su, ako vyzeraju, takisto zacina sa aka-taka osveta.
2. Zdravotnictvo ma velky vekovy problem, priemerny vek pediatria je myslim 67 rokov. Cakanie na psychiatra je bezne 6+ mesiacov, a to aj u sukromnych. Uprimne, vela lekarov v dochodkovom veku je uz natolko vyhorenych, zatrpknutych a nepresvedcenych o ‘novsich’ diagnozach, ze plosne naordinuje cloveku robit na zahrade a neriesit chobotiny. Nespochybnujem ich odbornost pri infekcnych chorobach alebo napr. schizofrenii, ale nad ramec klasickych veci, ktore sa naucili liecit v 70. rokoch, nie su otvoreni a nemaju cas venovat sa inym problemom.
3. O skolskych vychovnych poradcoch a psychologoch nehovoriac, to je bez urazky najnizsia spodina absolventov psychologie, ktori sa inam nevedeli karierne dostat. Correct me if I’m wrong.
4. Skola a vychova nereflektuje spolocenske zmeny (vid moje dalsie dva body), rodicia a ucitelia sa ucia od deti zit v digitalnom svete, nechapu sucasny trh prace a ekonomicke pomery (klasicke ‘ja som si nikdy poziciavat nemusel a dom sme postavili s bratrancom po vikendoch’). Vzhladom na platove pomery v skolstve, aj pre ucitelske povolanie sa rozhoduju casto najmenej kvalitni absolventi, cest vynimkam.
5. Spolocenske zmeny globalne, tzn. covid, vojna, inflacia, klimaticka kriza, terorizmus. Clovek narodeny povedzme 1980-2010 asi fakt nechyroval, ze bude v Europe zit postapo serial. Skoro kazdy rodic povie, ze je rad, ze sa nenarodil v roku 2020, ale podstatne skor.
6. Spolocenske zmeny internetove, tym nemyslim, ze bych vsechny ty internety zakazala. Ale cim viac pristupu mas k informaciam a nazorom roznej kvality, a na internete mas fakt neprestajny prud hoven z kazdej strany, tym lahsie si najdes nieco, co ti robi starosti (body image, politicky extremizmus, sexualita, zdravie, rodinne pomery..)
7. Epigeneticke a environmentalne faktory, ktore prispievaju k vzniku dusevnych chorob, a endokrinne disruptory, ktore maju nepriamy vplyv na psychiku. To nie je ani velmi dobre preskumane, co sposobuje ake skody.
Navrat do spolocnosti po dlhom obdobi izolacie je ten dovod, nie izolacia samotna.
Madi su dost na socialnych sietiach a tie ako take maju velky vplyv na psychiku. Tiktok, IG Reels, YT Shorts apod. maju obrovsky vplyv na pozornost dietata, resp. na jej udrzanie. Uz dnes vychadzaju studie, ktore to potvrdzuju. Tieto zalezitosti maju velky vplyv na dopaminergny system v mozgu.
tldr: To, ze si takto umelo davkujeme dopamin, ma zly dopad na psychiku.
Za dalsie, INSTAGRAM. Mlady clovek, ktory nie je fyzicky perfektny, alebo ma nejaky problem ako nadvaha a otvori si Instagram, plny fajk krasy a stastia, automaciky zacne upadat do depresie, pretoze sa zacne porovnavat a citit sa menejcenny. Toto uz tiez bolo dokazane v [prieskume](https://www.rsph.org.uk/about-us/news/instagram-ranked-worst-for-young-people-s-mental-health.html) z 2017.
​
Pandemia bola plna stresu, no a psychicke poruchy a choroby spusta hlavne stres. Zenska psychika je v urcitych akceptoch, hlavne co sa tyka emocii viac ciltiva ako ta muzska. Cize su trochu viac ohrozene. Muzi su samozrejme ohrozeni tiez. Mozno rovnako, len sa tak rychlo nerozsypu, alebo to nedaju tak najavo.
Vidim to tak, ze je uplne prirodzene, ze tie deti tak dopadaju. Clovek co bude furt zrat cukor sa rovnako nemoze cudovat, ze dostal cukrovku 2. stupna.
Podľa mňa to bude tým, že mladí žijú svoje životy v mobiloch a nie v reálnom svete. Nie sú schopní normálne fungovať a komunikovať. Za vzory majú častokrát rôzne brzdy z Instagramu a TikToku. Toto je podľa mňa najväčší faktor.
Bol si niekedy na internete?
Možno teraz budem znieť ako moja babka, ale za to môžu všetky tie instagramy a tiktoky. Mladé baby celé dni nasávajú content od influenceriek čo vyzerajú ako plastikové barbíny z továrne a potom sa im spúšťajú depky a úzkosti lebo nevyzerajú ako všeobecný štandardizovaný symbol krásy.
ja by som kludne to ze najma medzi dievcatami vyhodil z nazvu. Chalani tieto veci beru inak a riesit nejaku takuto formu pomoci je z nejakeho dovodu brane ako tabu, zlyhanie a neviem co vsetko este. Dokazuju to statistiky o samovrazdach.
lebo tak mame navrhnute prostredie [https://youtu.be/oHlpmxLTxpw](https://youtu.be/oHlpmxLTxpw)
skor je zazrak ze je ich len tak malo
Môže za to Tiktok.
Lebo nic ine sa neriesi len doom spravy, stale je vsetko zle, ako bude horsie, ako bude drahsie ako to ide do ***. Ziadne pozitivne spravy, lebo tie nepredavaju.
Pandemia, vojna, vela casu na internete, Igor Matovic a malo casu na cerstvom vzduchu
sexistická doložka :
dievčatá majú štatisticky viac duševných chorôb – to jest narodia sa síce s hlavou OK, ale potom sa niečo stane
chlapci majú viac duševných porúch – to jest už sa s niečím nezdravým v hlave narodia
ibaže paradoxne dievčatá skôr a pravdepodobnejšie dostanú pomoc…a prečo ?
lebo šialené ženské, lebo ak niekomu -normálnemu- zrazu prepne, tak sa to skôr akceptuje ako duševný problém, lebo medializácia, lebo ďalšie faktory ktorých sú tucty……ja neviem, nie som psychologička
a aj pre toto sa hovorí, že patriarchát škodí nakoniec všetkým
Prečo sa v súvislosti s mentálnymi poruchami hovorí vždy len o dievčatách?
Ludia
Najmä mladé dievčatá by som povedal
Myslím, že ten čas počas pandémie to len dal viac do povedomia. Zvýšila sa úroveň aktívneho vyhľadávania psychológov a psychiatrov a tieto stavy sa začali viac diagnostikovať a zaznamenávať.
Okrem toho, je viac dôvodov. Dosť často cítim, že sa prechádza do hustle culture a nie každý sa s tým vie dobre vysporiadať. Taktiež máme spoločnosť, ktorá je extrémne roztrieštená a generačné rozdiely je cítiť čoraz viac a viac. Keď mám dve rôzne generácie, ktoré vyrastali za extrémne odlišných podmienok, každý má iné štandardy na to čo by malo byť v určitom veku “normálne” a keď to na svojich deťoch alebo vnúčatách nevidia, prichádza mierny tlak a snaha radiť/napraviť situáciu. Takíto ľudia si nezvyknú uvedomiť, že civilizácia sa dosť zmenila.
Tiež čoraz väčšie a väčšie rozpoltenie spoločnosti, neustále strašenie, prebiehajúca vojna, za život priemerného 20-25 ročného človeka došlo ku globálnym udalostiam, ktoré predchádzajúce generácie nemuseli do väľkej miery riešiť, poprípade mali omnoho stabilnejšiu situáciu, keď k tým udalostiam došlo.
Tiež hustle culture a všeobecne ten pohľad na ľudí v dnešnej dobe. Mám pocit, že všetci chcú len to najlepšie a to najdokonalejšie, či už ide o nadväzovanie vzťahov, o zamestnanie, o tvorivosť, čokoľvek. Samozrejme každý chce vždy len to najlepšie, ale teraz mám pocit, ako keby iná možnosť ani nesmela existovať a keď sa každý snaží byť najlepší vo všetkom, nedopadá to dobre.
Nehovoriac o extrémne jednoduchom dezinformovaní populácie, niekedy priam cielenému vyvolávaniu konfliktov, prezentovaniu fabrikovaných životných štýlov a podobne.
A o vlastnom bývaní, poprípade lepšom aute, dostatočnej finančnej zábezpeke radšej ani nehovorím.
TL;DR: viac oficiálnych diagnóz, dojebaná spoločnosť, globálne katastrofy a zvyšujúci sa tlak na mladých ľudí.
Ako mladý človek a zároveň dievča by som povedala, že to bude tými zlými správami odvšadiaľ a pocitom, že aj keby niekto z nás niečo povedal, nebude to veľa plátne – pocit menejcennosti a nenápadnosti.
Myslím, že sa to netýka iba mladých ľudí, ale všetkých, no tínedžeri majú rôzne zmeny hormónov a podobne, čo môže zapríčiniť zmeny správania a občas precitlivelosť. Nechcem nikoho urážať, no poviem to rovno. Najviac je počuť zlé správy a tí “slabší” to nezvládli, resp. nezvládajú
Hmm…tazko sa hodnoti tato situacia a to moje teenagerstvo prebiehalo pred medzi 18 az 12 rokmi…problemy asi boli podobne, ako mozu byt aj dnes, len sa prejavovali inymi sposobmi…na jednej strane som sa tiez citil v teenage veku neakceptovany, nepochopeny a nerespektovany zo strany mojich rodicov aj inych potencialnych dospelych autorit…k tomu sa pripojila dalsia lavina bad parentingu mojich rodicov aj spolu s plnym uvedomenim si ich bad parentingu z pred-teenage obdobi mojho zivota…a cuduj sa svetu nepocitoval som nikdy ani uzkosti, ani depresivne stavy ani ziadne ine psychicke problemy a ked spatne pozeram na teenage casy, tak ich hodnotim napriek spominanym veciam ako naozaj spokojne a bezstarostne obdobie mojho zivota…aj ked teraz som sice viac spokojnejsi, ale menej bezstarostny…kazdopadne…ked vidim informacie tohoto typu, tak ako prve si predstavujem, ze co budu robit ti mladistvi so sebou, ked sa dostanu do realneho dospelackeho zivota a prevezmu plnu zodpovednost za starostlivost o svoj vlastny rozvoj a buducnost, ked uz teraz maju taketo problemy v naozaj prakticky najviac bezstarostnych obdobiach ich zivota…