K dnešnému výročiu vypuknutia malej vojny

Slovenský zápas o hranice s Maďarskom- Malá vojna

Slovenská republika ktorá vznikla 14.marca 1939 sa ocitla v ťažkej situácii, takmer hneď po vzniku sa dostala do konfliktu so svojim susedom- Maďarskom.

Aj keď Maďarsko získalo po Viedenskej arbitráži na úkor ČSR veľké územie, stále túžilo o získanie čo najväčšej časti bývalého Uhorska. 18 marca získalo Podkarpatskú Rus a získalo spoločnú hranicu s Poľsko. To však nebolo všetko, Budapešť plánovala pod zámienkou ochrany získať ďalšie časti novovzniknutého Slovenska.

S vedomím nebezpečenstva vyhlásil Ferdinand Čatloš 15 marca mobilizáciu. Na obranu štátu sa podieľala aj Hlinková garda ktorá sa zakopala pri Michalovciach kde sa sústredili Maďarské jednotky. Rolu obranca vlasti prebral 6 zbor umiestený v Spišskej Novej Vsi ktorému velil Augustín Malár. Ten mal k dispozícií zbytok 17.pešej divízie 9 tankov LT-35 a osom vozidiel OA. vz.30. Tieto stroje boli však poškodené bývalými českými posádkami, k tomu všetkému chýbali skúsené posádky. Automobily sa podarilo opraviť až 24 marca.

Už 18 marca prekročili Maďari rieku Uh a obsadili blízke Slovenské dedinky. Samotná vojna začala až 23 marca. Hneď v noci obsadili Maďari Ubľu kde zajali Slovenskú rotu 16 pluku. Potom pokračovali na západ a obsadili Sobrance.

Ihneď po zistení situácie podala Slovenská vláda proti Maďarskému vpádu protestnú notu. Zároveň Čatloš vydal rozkaz “Obranou a protiútokom odpovedať na nepriateľský postup”. Jedným z prvých krokov Malárových krokov bolo presvedčenie Českých dôstojníkov aby ostali a bojovali proti Maďarskému vpádu. Bolo to logický krok, Slovenská armáda sa trpela odchodom kvalitných českých kádrov. Pre zaujímavosť… zo všetkých generálov ČSR bol Slovák jedine Rudolf Viest a z tisícky plukovníkov boli Slováci dvaja.

Maďarské jednotky v priebehu 23 marca obsadili všetky miesta ktoré Budapešť chcela, zakopali sa a čakali. Slovenská armáda sa medzitým pripravovala v oblasti Prešova. Narýchlo bola pripravená jazdecká skupina s ľahkými tankami z Martina a delostrelectvom z Banskej Bystrice. Avšak jednotkám ktoré sa nachádzali v tzv. Nemeckej ochrannej zone bol presun zakázaný. Slovenske velenie muselo taktiež počítať stým že na západe pri Komárne sa sústreďujú silne nepriateľské sily. Problémom bolo aj presun jednotiek, maďarské sily obsadili železničné trate a preto sa Slovenské jednotky museli presúvať od Prešova peším pochodom.

Ráno 24 marca vyrazilo do útoku 5 obrnených automobilov. Ich posádky boli v rýchlosti nahradené Slovákmi väčšinou od spojovacích jednotiek. Jednotky nenarazili na žiadny odpor a podarilo sa im obsadiť Fekišovce. Obrnené automobily s podporou pechoty začali postupovať smerom na Ubrež. Okolo desiatej hodiny večer začal útok na Maďarské línie, avšak postup v otvorenom teréne priniesol straty. Dva auta boli poškodené. Slováci ktorý boli neskúsený začali panikáriť, len vďaka dôstojníkom sa podarilo napraviť kázeň a bezpečne stiahnuť. Neskôr dorazila do ohrozených Michaloviec posila v podobe ďalších 4 automobilov a konečne 3 tankov LT-35, Slovenské počty dosiahli 15000 mužov.

V severnej časti Slovenska okolo Stakčína sa 24 marca tvrdo bojovalo. Maďarom sa podarilo dobyť strategickú kotu 287 čo bolo pre Slovenské velenie nočná mora pretože takto by mohli bombardovať celé okolie. Vyslalo preto do boja rotu Horskej pechoty ktorej sa kotu podarilo dobyť späť. Na tejto “severnej fronte” už k väčším zmenám nedošlo.

Bojovalo sa aj vo vzduchu… 24 marca podnikli Slováci 17 operačných letov, behom ktorých bombardovali maďarské jednotky. Museli lietať v malých výškach čo sa podpísalo aj na stratách.Odohrávali sa aj vzdušné súboje. Nad Sobrancami sa stretla trojica slovenských š-328 s trojicou B-534 s deviatimi stíhacími lietadlami Maďarska. Výsledkom bolo 4 zostrelené slovenské lietadla. Potom už žiadne Slovenské lietadlo do boja nevyrazilo.

Nálet na Spišskú Novú Ves

24 marca Maďari vyrazili bombardovať toto hlavné Slovenské letisko. Útok začal o 17:30. Dva pluky vyslali spolu 36 bombardovacích lietadiel, sprevádzať ich bude 27 stíhačiek. Bombardéry boli nemeckého typu Junkers Ju 86, stíhačky boli talianskej výroby Fiat CR-32. Avšak vďaka navigačným problémom cieľ našlo len 10 bombardérov. Pri nálete zahynulo 12 vojakov a civilistov. Avšak útok skončil fiaskom, vďaka dažďom časť bômb nevybuchla a časť bombardérov zhodila bomby na vlastné vojská. V očiach verejnosti nálet vyvolal pobúrenie, 25 marca prišiel na letisko veliteľ slovenských vzdušných síl (neskôr tiež veliteľ 321.čs.perute RAF) Ján Ambruš aby zorganizoval nálet na Budapešť k čomu nakoniec nedošlo.

25 marca boli všetky Slovenské sily pripravené k protiútoku s podporou tankov, automobilov a dokonca aj obrneného vlaku. Avšak na nátlak Nemecka bolo 25 marca dojednané prímerie. Následná dohoda stála Slovensko
17000km územia so 70 000 obyvateľmi.

Aj keď novovzniknuté Slovensko ktoré trpelo nedostatkom dôstojníkov dokázalo v boji so silnejším súperom obstáť so cťou. Najväčšie nedostatky sa ukázali v letectve. Počas vojny dosiahli Maďari 9 zostrelov pri strate len 1 vlastného. Na druhú stranu treba dodať že Slováci zničili radu pozemných cieľov čím spomalili nepriateľský postup.

Bilancia

Slovensko zaplatilo stratou 27 padlých vojakov a 9 civilistov, zajatých bolo 360 Slovákov a údajne aj 311 Čechov. Maďari hlásili straty 8 mrtvych a 35 zranených, avšak ich straty sú pravdepodobne vyššie. Po vojne obe strany tvrdili že dosiahli svojho, Slováci tvrdili že zastavili Maďarský vpád ktorý mal postupovať až ku Popradu. Maďari naopak tvrdili že len chceli ochrániť menšiny v pohraničí. Slovenské a Maďarské jednotky tak bojovali proti sebe v konflikte ktorý je označovaný ako “malá vojna” v tej dobe by asi ani jednu stranu nenapadlo že o 2 roky budú obe armády bojovať spolu v ťažení proti ZSSR

Fotka ilustračná