Ľudia, ktorí ste až vo vyššom veku začali rešpektovať menšiny a celkovo inakosť – ako a prečo sa to stalo ? Kedy prišiel ten moment, kedy ste si povedali….veď všetci sme ľudia ?

4 comments

1. Rešpekt si treba zaslúžiť, nespadne z neba. Takže nie.

2. Nemal som problem akceptovat inakost, ale clovek podla mna zacne chapat, ze ini ludia su ini opravnene az vtedy, ked ma realnu vlastnu skusenost. Bud s diskriminaciou, alebo s tym, ze je iny, a tym padom si uvedomi, ze ostatni to nehraju, aby ho nasrali.

   Problem vidim v ludoch, ktori beru ostatnych ako NPC vo svojej hre a pochybuju o tom, ze iny clovek moze mat vlastnu volu, autonomiu a opravnene nazory. Pripadne vyrastol v uplne inom prostredi…

3. Odišiel som z prostredia, kde boli menšiny zhadzované. Plus teplý brat mi celkom solídne pomohol pochopiť, že je úplne jedno, v akej “menšine” je, lebo ak je človek dobrým človekom, tak na inom nezáleží.

4. Mne vacsinou vadi kultura urcitych skupin ludi, na Slovensku su to samozrejme Romovia. Cize veci typu decke nevesty, incest, fetovanie toluenu, “geneticka” lenivost, okradanie ludi mimo ich etnika je podla nich ok a pod.

   Samozrejme vadia mi nabozenski extremisti, ale vacsinou vsade sa daju najst aj normalni ludia.

   A co sa tyka predsudkov, tak ich mam voci Moslimom, hlavne tym z chudobnych krajin kde nemaju ropu a skupinu mladych hnedych muzov povazujem automaticky za hrozbu.

   Co sa tyka inych mensin ako Madari, k tym som tolerantny, pokial nezacnu rant typu Velke Uhorsko, Trianon a Felvidék. Mensiny ako Vietnamci ci Ukrajinci beriem pozitivne.

   K homosexualom som nikdy nemal nejaky negativny postoj, ale priznam sa, ze ked som bol mladsi vzdy som sa na nich smial(na tych “fabulous” typoch). Ako typickeho homosexuala v zahranici som si predstavoval ludi z Modrej Ustrice lol.