Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyšším výskytom azbestu v budovách. Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) upozorňuje, že ide o vážne riziko pre verejné zdravie aj bezpečnosť stavebných prác.
V súvislosti s pripravovanou obnovou nemocníc, škôl a administratívnych budov odborníci žiadajú legislatívne zaviesť povinné prieskumy, ktoré by ešte pred začiatkom rekonštrukcie odhalili prítomnosť nebezpečných látok, najmä azbestu.
Slovensko je šieste v EÚ
Podľa údajov Rady Európskej únie je Slovensko šiesta krajina v rámci EÚ s najväčším počtom objektov s výskytom azbestu. Tento materiál bol v minulosti obľúbený pre svoju odolnosť a nízku cenu, no od roku 2005 je v Únii jeho používanie zakázané. Napriek tomu sa azbest nachádza vo veľkom množstve stavieb, ktoré dnes čakajú renovácie financované z verejných zdrojov.
Súvisiaci článok:
„Obnovovať verejné budovy bez toho, aby sme poznali riziko výskytu azbestu, je hazardom so zdravím ľudí aj verejnými peniazmi. V mnohých krajinách EÚ sú predrealizačné prieskumy štandardom. Slovensko však tento krok legislatívne nepodchytilo. Voláme po systémovej zmene, ktorá zabezpečí, že obnova bude nielen energeticky efektívna, ale aj bezpečná,“ upozorňuje Miroslav Ziechovec, člen predstavenstva SKGBC a odborný garant pracovnej skupiny Udržateľné verejné budovy.
Chýba register a povinné prieskumy
Dáta o stave budov na Slovensku ukazujú, že krajina má približne 15-tisíc verejných objektov, pričom až tri štvrtiny z nich potrebujú rekonštrukciu. Podľa odhadov sa v domácnostiach nachádza v priemere 300 kilogramov azbestu, pričom vo verejných budovách je jeho množstvo ešte vyššie. Neexistuje pritom žiadny centrálny register objektov s obsahom azbestu a prieskumy pred rekonštrukciou nie sú povinné.
Slovensko sa zároveň musí pripraviť na sprísnenie európskej legislatívy. Do 21. decembra 2025 je povinné transponovať novelu smernice 2009/148/ES, ktorá výrazne znižuje limitnú expozíciu pracovníkov azbestu a zavádza povinnosť merania ultrajemných vlákien prostredníctvom elektrónovej mikroskopie.
Súvisiaci článok:
„V praxi vidíme, že sa rekonštruuje bez toho, aby sa vedelo, kde a v akých množstvách sú v objektoch zabudované vysoko karcinogénne materiály s obsahom azbestu. Ide napríklad o tesnenia vzduchotechniky, tmely, bitúmenové strešné krytiny, fasádne panely, podhľady či priečky. Keď sa počas prác objaví azbest, nastáva problém. Ide o ohrozenie pracovníkov, predraženie projektu aj časové omeškania. Prieskumy pritom nie sú komplikované a dajú sa urobiť aj počas prevádzky budovy. Chýba však legislatívna povinnosť a jednotná metodika, ako tieto prieskumy realizovať. Preto je dôležité robiť prieskumy na výskyt materiálov s obsahom azbestu už v projektovej fáze rekonštrukčných alebo búracích prác,“ zdôrazňuje Tomáš Hadzima, odborník na dekontamináciu zo spoločnosti AZBESTOP by DILMUN SYSTEM.
Príklad z Prešovskej univerzity
Ako konkrétny príklad uvádzajú odborníci prípad Prešovskej univerzity. Dodatočný prieskum tu odhalil prítomnosť materiálov s obsahom azbestu vo vzduchotechnike, telocvičniach, strešnej krytine či v podhľadoch. Zistenia zabránili kontaminácii priestorov, ktoré denne navštevuje približne osemtisíc študentov a pedagógov.
Súvisiaci článok:
SKGBC preto apeluje na projektantov, verejné inštitúcie a obstarávateľov, aby už dnes, aj bez zákonnej povinnosti, zahrnuli prieskum prítomnosti azbestu do prípravy projektov. Tento krok by podľa nich mal byť súčasťou štandardu pri zelenej obnove budov.
„Zelená obnova musí byť aj bezpečná. Ak chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu a zároveň chrániť verejné zdravie, nemôžeme zabúdať na environmentálne záťaže minulosti, ako je azbest,“ dodal Miroslav Ziechovec.