Čo ma odrádza od návratu na Slovensko

Kapitán slovenskej reprezentácie Matej Lipták musel pred miniturnajom o účasť v budúcoročnej kvalifikácii Pohára Billie-Jean Kingovej urobiť v nominácii zmeny kvôli zraneniam. Do nominácie sa dostala aj Martina Okáľová, ktorá bude ako piata v kádri. Naposledy reprezentovala Slovensko v juniorských kategóriách.

„Tým, že žijem v zahraničí, som neočakávala, že príde takýto telefonát. Na Slovensku je totiž veľa hráčok, ktoré majú dobrý rebríček a zaslúžia si, aby sa dostali do tímu. Keď mi však pán kapitán zavolal, bola som šťastná. Prvá reakcia bola, že som zavolala rodine, všetci sa so mnou tešili. Som veľmi hrdá Slovenka. V budúcnosti by som sa chcela vrátiť na Slovensko, nechcem celý život prežiť v zámorí,“ citoval Slovenský tenisový zväz Okáľovú, ktorej vo svetovom rebríčku patrí 392. priečka a hráva prevažne na turnajoch ITF.

Pred pár mesiacmi sa postarala o senzáciu. Okáľová sa cez kvalifikáciu dostala na turnaj WTA 250 v brazílskom Sao Paulo a v prvom kole zdolala Arinu Rodionovú, v minulosti hráčku TOP 100. „V Brazílii mi to sedelo, celá tá atmosféra v Južnej Amerike a tiež diváci. Boli to veľké skúsenosti. Takýto výsledok sa určite odrazí aj na sebavedomí, viac si teraz verím v tréningoch aj na zápasoch,“ hovorí tenistka, ktorá na tomto turnaji štartovala ako 464. hráčka sveta.

Snáď ju neurazíme, keď povieme, že Okáľovú dovtedy veľa Slovákov nepoznalo. V rebríčku sa výraznejšie nepriblížila k prvej stovke a 250-bodový turnaj bol najväčší, na aký sa v kariére dostala. Slovenka začínala s tenisom vo vyššom veku ako jej rovesníčky, pred takmer desiatimi rokmi sa rozhodla študovať v Amerike.

„Chcela som hrať tenis nielen popri vysokej škole, ale aj po skončení štúdia. Na Slovensku by som to nevedela skĺbiť, bolo by to finančne náročné. Mohla som teda zostať a študovať bez tenisu, alebo ísť do Ameriky a popritom hrať a mať k dispozícii kvalitné tréningové zápasy aj trénera, ktorého by platila univerzita. Keďže sa mi medzi juniorkami celkom darilo, mala som viacero ponúk na štúdium,“ hovorila Okáľová v rozhovore pre Denník N.

V meste Tulsa pracovala ako asistentka trénera ďalšia Slovenka, s ktorou sa tenistka stretla a dostala ponuku, aby tam skúsila ísť. Kým ostatné dievčatá, ktoré s Okáľovou hrávali v kategórii dorasteniek a rovnako ako ona odišli do Ameriky, sa poväčšine po roku vrátili do rodnej krajiny a niektoré aj s plačom, Slovenka tam zostala dodnes.

„Nie je to len o jazyku, aj univerzitný tenis je úplne iný ako tenis na Slovensku. Je viac tímový. Musela som si zvyknúť na to, že sa rozcvičujem s inými dievčatami, robíme rovnaké cviky a podobne. To bola pre mňa najväčšia výzva, pretože na Slovensku som všetko robila sama. Mala som vlastného tenisového aj kondičného trénera a robila som si veci tak, ako som chcela.“

Keď Okáľová dokončila štúdium, zostala žiť v Amerike. Aby sa mohla venovať tenisu na hráčskej úrovni, potrebovala financie. Rok pracovala ako asistentka trénera na univerzite, k tomu trénovala deti. „Vďaka tomu som si dokázala zarobiť tak, že som si mohla financovať svoju kariéru,“ tvrdí Slovenka.

Odmeny na ITF turnajoch nie sú také vysoké, aby jej pokryli financovanie tenisovej kariéry, je potrebné mať iný zdroj financií. Koľko potrebuje Okáľová na jednu sezónu? „Keď zarátam do výdavkov cestovanie a trénera, ktorý chodí na turnaje s vami a všetko má platené, tak je to okolo 50-tisíc eur.“

Nájsť si sponzorov je mimoriadne ťažké a práve to bol jeden z dôvodov, prečo sa Okáľová
(zatiaľ) nevrátila na Slovensko. „Práve to bol jeden z dôvodov, prečo som ostala v Amerike, pretože mám výborné vzťahy s trénermi aj so sponzormi univerzity. Jeden z nich pomáha aj mne. Na Slovensku by bolo veľmi ťažké nájsť si sponzora, najmä s takým poradím vo WTA rebríčku. Na Slovensku sa to väčšinou končí tak, že keď tenista odíde na univerzitu, tak už nerozmýšľa nad profesionálnou kariérou. Bolo to tak aspoň vtedy, keď som odchádzala,“ vysvetľuje.

Okáľová, ktorá má 28 rokov, pomaly rozmýšľa aj nad životom po hráčskej kariére. V Amerike študovala zdravotné vedy, rada by sa venovala oblasti zdravotníctva. Zároveň chce zostať aj pri športe, takže v hre je prepojenie týchto oblastí. Hoci ako sme napísali, pre Slovenský tenisový zväz uviedla, že by sa v budúcnosti chcela vrátiť na Slovensko, v rozhovore pre Denník N podotkla, že sa to vylúčiť nedá, ale skôr ju láka život v inej z európskych krajín. A vysvetlila aj to, prečo je skeptická ohľadom návratu práve do rodnej krajiny.

„Nepáči sa mi, ako sa vyvíja situácia na Slovensku a akým smerom sa krajina uberá. V poslednom čase ma odrádza mentalita ľudí. Keďže už dlhšie žijem v zahraničí, tak vidím veľký rozdiel, ako sa ľudia pozerajú na život v Amerike a ako na Slovensku. Radšej by som šla do väčšieho mesta alebo inej krajiny. Mám sestru, ktorá žije v Prahe, takže ak by život v Česku bol jednou z možností, možno by som to vyskúšala.“