Európske trhy s plynom zažívajú prudký obrat. Po miernom začiatku zimy prišli mrazy a geopolitické napätie, výsledkom je skokový rast cien komodity.
Cena zemného plynu za posledné dva týždne stúpla o viac ako 30 percent, keď sa na holandskom virtuálnom uzli TTF včera predával plyn s dodaním v nasledujúcom mesiaci za 36,56 eura za megawatthodinu. V predchádzajúcom týždni bola cena plynu ešte hlboko pod 30 eurami a 9. januára dosiahla 28,374 eura/MWh.
Pohyby v cene komodity boli čiastočne spôsobené poklesom teplôt a geopolitickým napätím, okrem iného aj v súvislosti s Iránom a Grónskom, informovala agentúra Bloomberg. Začiatkom zimy totiž v Európe panovalo silné presvedčenie, že kontinent bude mať dostatok plynu na zvládnutie sezóny vďaka miernym teplotám, silnému dovozu a množstvu uskladneného plynu. Hedžové fondy dokonca stavili proti cenám plynu a predávali svoje futures kontrakty, aby ich neskôr spätne odkúpili za nižšiu cenu.
Čítajte viac Ukrajina stopla plyn, Slovensko hľadá novú cestu zo severu. Budeme platiť menej?
Ceny však minulý týždeň náhle prudko stúpli po neočakávanom poklese teplôt a hrozbe amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalením ciel na západných spojencov, ktorí nesúhlasili s jeho plánmi na prevzatie Grónska. Tento nárast cien zosilnili obchodníci, ktorí v snahe obmedziť svoje straty rýchlo odkúpili predané futures kontrakty, čím zvýšili dopyt.
„Nálada sa úplne zmenila – dalo by sa to nazvať dokonalou búrkou,“ zhodnotil situáciu Arne Lohmann Rasmussen, hlavný analytik spoločnosti Global Risk Management.
Cenu plynu ovplyvňujú aj postupne klesajúce zásoby v podzemných zásobníkoch krajín Európskej únie. Tie podľa údajov Gas Infrastructure Europe klesli na 50,36 percenta, čo je výrazne menej ako päťročný priemer 65 percent. Slovensko približne kopíruje tieto údaje, nakoľko domáce zásobníky boli k tomuto dátumu naplnené na 50,45 percenta.
Čítajte viac Regulačný úrad zverejnil reálne ceny plynu bez vládnych dotácií, náklady na kúrenie sú nižšie ako v čase najväčšej krízy Slovensko okrem toho patri ku vnútrozemským krajinám EÚ a najviac sa spolieha na potrubný plyn z Ruska. Preto sa nám darí plniť zásobníky najpomalšie, upozorňoval ešte vlani hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. „Krajiny, ktoré diverzifikovali dovozné trasy a zdroje, sú už teraz v napĺňaní na tom lepšie. Na výraznú závislosť od ruských energonosičov nás upozorňujú opakovane aj ratingové agentúry. A to predovšetkým ako na riziko pre naše hospodárstvo,“ povedal analytik.