Slovenská republika sa zatiaľ nepripojí k Rade mieru, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump. Jedným z hlavných dôvodov je, že krajina by nebola schopná naplniť finančný záväzok vo výške jednej miliardy dolárov, vyplýva z materiálu, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní.
„Diskusia na vláde bola veľmi priamočiara a jasná. Jednomyseľne sme dospeli k záveru, že SR sa nepripojí k tejto Charte Rady mieru,“ uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Rezort diplomacie bude podľa neho aj naďalej podporovať prácu Rady mieru a sledovať mierový proces v Pásme Gazy.
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák doplnil, že Slovensko podporuje každú iniciatívu smerujúcu k mieru, avšak členstvo v rade by si vyžadovalo sériu zložitých krokov. „V tejto chvíli nie je ani prakticky možné, aby sme sa pripojili,“ konštatoval.
Vláda zároveň zdôraznila, že Slovenská republika bude podporovať iba tie mierové iniciatívy, ktoré prispievajú k stabilite a nie sú v rozpore s pravidlami, ktoré podľa Charty OSN z roku 1945 pomohli po hrôzach dvoch svetových vojen udržať mier. Z právneho hľadiska je totiž Charta Rady mieru medzinárodnou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje Ústava SR.
Jej ratifikácia si vyžaduje súhlas Národnej rady a následnú ratifikáciu prezidentom. „Súčasne je potrebné, aby NR SR rozhodla, že táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi podľa Ústavy SR,“ vysvetlila vláda.
Kabinet upozornil, že nové iniciatívy musia byť dôkladne posúdené aj vo vzťahu k záväzkom vyplývajúcim z Charty OSN, pričom v prípade kolízie by Slovensko uprednostnilo medzinárodné záväzky podľa OSN.
Vláda zároveň pripomenula, že Slovensko sa v minulosti zúčastnilo vojenských koalícií bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, napríklad v Kosove a Iraku, a upozornila na súčasnú eróziu princípov medzinárodného práva.
Medzi hlavné ciele Rady mieru patrí podpora stability, obnova spoľahlivej a zákonnej správy vecí verejných a zabezpečenie trvalého mieru v pásme Gazy a ďalších konfliktných oblastiach.
Rada môže vykonávať mierotvorné funkcie a členovia budú prizvaní jej predsedom, ktorým má byť prezident USA. Členstvo je obmedzené na tri roky s možnosťou predĺženia a výnimku pre členské štáty predstavuje finančný príspevok nad jednu miliardu dolárov počas prvého roka členstva.
Slovensko tak zatiaľ zvolilo opatrný prístup a vyčkávaciu stratégiu, pričom naďalej podporuje mierové procesy a hodnotí legislatívne, finančné a právne podmienky, ktoré by jeho členstvo v Rade mieru umožnili.
Zdroj textu: ÚV SR, Foto: ÚV SR
Autor: Viktória Gromová
Študentka Dubnického inštitútu, odbor učiteľstvo praktickej prípravy v ekonomických predmetoch. pre redakciu Netky píšem domácu politiku a domáce dianie. O politiku sa zaujimam od 17 rokov a aktívne sa jej venujem od 19. Rada čítam ekonomické knihy. Zaujimam sa aj o celosvetové dianie.