Máte už dosť nekonečného pracovného kolobehu a cítite sa vyhorený? V takom prípade by vám mohol pomôcť takzvaný sabatikal. Ide o dlhšiu pracovnú prestávku, ktorá typicky trvá niekoľko mesiacov. Človek si počas nej oddýchne, alebo sa len venuje sebe. Podstatné je, že pre takéto dlhšie voľno nepríde o celý svoj príjem. Niečo podobné teraz navrhuje zaviesť, priamo v rámci systému sociálneho poistenia, Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
Odborári chcú, aby si ľudia ohrození vyhorením mohli za určitých podmienok zobrať platený sabatikal. Nešlo by však o klasickú dovolenku navyše, ale o novú dávku z poistenia v nezamestnanosti. Konfederácia pritom v dokumente s názvom Základné postoje KOZ SR k systému sociálneho poistenia a jeho zmenám argumentuje tým, že pracovné prostredie čoraz viac ovplyvňujú psychické a sociálne tlaky. Tie môžu viesť až k syndrómu vyhorenia – teda keď sa z dlhodobého pracovného vyčerpania cíti unavený, preťažený a bez energie.
Aktuálne legislatívne nastavenie totiž rieši prevažne len situácie, kedy človek už o prácu príde. Podľa odborov by sa však mal štát zaoberať aj zamestnancami, ktorým hrozí dlhší výpadok z práce pre psychické preťaženie. Včasné voľno by totiž podľa nich mohlo zabrániť vážnejším zdravotným problémom a pomôcť človeku, aby zostal na trhu práce.
KOZ navrhuje, aby si pracovník mohol sabatikal zobrať až po piatich rokoch nepretržitého poistenia v nezamestnanosti. Dávka by sa vyplácala najviac tri mesiace. Dôležité je, na rozdiel od situácie, kedy je človek registrovaný na úrade práce, že by si počas tohto obdobia nemusel aktívne hľadať nové zamestnanie, ani sa úradu pravidelne hlásiť.
Čítajte viac Čo sa deje s niekdajšou pýchou Slovenska? Ľudia odchádzajú od pásov, všetky sektory sú pod tlakom Dávka by zároveň nemusela byť taká vysoká ako bežná podpora v nezamestnanosti. KOZ pripúšťa, že platený sabatikal by mohol byť vyplácaný v nižšej sume. Po jeho skončení by však človek ešte mohol poberať ďalšie tri mesiace štandardnú dávku v nezamestnanosti. Odborári však nehovoria o konkrétnej sume, akú by mal takýto človek dostávať.
Aké možnosti majú Slováci dnes?
Odbory návrh na zavedenie sabatikalu spájajú aj s tým, ako sa dnes používajú peniaze z poistenia v nezamestnanosti. Tvrdia, že prostriedky vybrané na tento účel by mali slúžiť najmä na dávky v nezamestnanosti, prevenciu nezamestnanosti a tvorbu rezerv. Zároveň upozorňujú, že fond poistenia v nezamestnanosti je vysoko prebytkový, no jeho prebytky sa využívajú aj na financovanie iných častí sociálneho poistenia.
Na Slovensku však napriek tomu zákon v takej podobe, ako navrhuje KOZ, zatiaľ neexistuje. Človek, ktorý sa cíti byť vyčerpaný alebo na hrane vyhorenia, má v praxi len niekoľko reálnych náhradných možností.
Môže si napríklad vyčerpať riadnu dovolenku naraz. Problémom je, že jej čerpanie určuje firma po prerokovaní so zamestnancom a musí prihliadať aj na potreby prevádzky. Zákonník práce umožňuje aj pracovné voľno na žiadosť zamestnanca, a to s náhradou mzdy alebo bez nej. Na také niečo však človek nemá automatický nárok a podobne ako pri dlhšej dovolenke sa na tom musí pracovník vopred dohodnúť so zamestnávateľom.
Čítajte viac Slováci robia menej ako Poliaci a zarábajú horšie. V4 ukazuje tvrdú pravdu o našich platoch Ak sa psychické alebo fyzické vyčerpanie zmení na zdravotný problém, ďalšou cestou je zobrať si klasickú takzvanú péenku. Tá však nie je preventívnym voľnom na oddych, ale dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktorú musí potvrdiť lekár.
Ani dávka v nezamestnanosti dnes neslúži ako sabatikal počas trvania práce. Nárok na ňu má človek až vtedy, keď je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a v posledných štyroch rokoch bol poistený v nezamestnanosti aspoň 730 dní. Zároveň musí s úradom práce aktívne spolupracovať, inak môže z evidencie vypadnúť a o dávku príde.
Navyše, konsolidácia od začiatku roku 2026 dávku v nezamestnanosti okresala. Kým predtým sa počas celého šesťmesačného obdobia vyplácala vo výške 50 percent denného vymeriavacieho základu, po novom zostáva v tejto výške len prvé tri mesiace. Vo štvrtom mesiaci klesá na 40 percent, v piatom na 30 percent a v šiestom už len na 20 percent.
Ako vyzerá sabatikal v zahraničí?
Najbližší príklad toho, čo navrhujú slovenskí odborári, môžeme nájsť vo Fínsku. V tejto severskej krajine ešte v nedávnej minulosti fungoval systém takzvaného „job alternation leave“ (dalo by sa to preložiť ako striedavé pracovné voľno). Človek s dlhšou pracovnou históriou si mohol po dohode s firmou zobrať niekoľkomesačnú pauzu, dostával osobitnú dávku a zamestnávateľ mal na jeho miesto prijať nezamestnaného človeka. Fínsko však tento systém od augusta 2024 zrušilo.
Iný model má napríklad Belgicko, kde sa používa systém kariérnych prestávok a takzvaného „time credit“ (časové kredity). Pracovník si môže za určitých podmienok prácu na čas prerušiť alebo si znížiť úväzok. Zamestnanec môže počas kariérnej prestávky poberať príspevok od tamojšieho úradu práce a jeho pracovné či sociálne práva zostávajú chránené. Belgicko ale v posledných rokoch podmienky sprísňovalo a od roku 2023 v niektorých prípadoch oddelil samotný nárok na voľno od nároku na dávku.
Čítajte viac Črtá sa veľký obrat? Čoraz menej Slovákov odchádza do zahraničia, domov sa vracajú po tisíckach Sabatikal pozná aj francúzska legislatíva – no štát ho neplatí. Podľa francúzskeho verejného portálu Service-Public môže zamestnanec v súkromnom sektore požiadať o takzvané „congé sabbatique“ (sabatické voľno), ktoré trvá zvyčajne šesť až jedenásť mesiacov. Počas tohto obdobia sa pracovná zmluva pozastaví a človek sa po návrate môže vrátiť na pôvodné alebo porovnateľné miesto. Príjem však počas sabatikalu nemá, ak mu ho osobitne negarantuje kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom.