Kupujeme auto: Hotovosť, úver, finančný či operatívny lízing? Porovnali sme, čo najmenej zaťaží váš rozpočet
Video
V novej časti relácie Moje peniaze sme sa pozreli na to, kedy sa oplatí siahnuť po operatívnom lízingu a prečo Slováci postupne prehodnocujú svoj vzťah k vlastníctvu majetku. Hostkou bola odborníčka na operatívny lízing Lucia Čišková. / Zdroj: Pravda
Priemyselné fabriky dnes podľa odborníkov narážajú na viac problémov naraz. Výroba je drahšia, konkurencia silnejšia a automobilky sa musia prispôsobiť nástupu elektrických áut. Národná banka Slovenska (NBS) v Správe o finančnej stabilite upozorňuje, že slabší vývoj vo svete už cítiť aj na tržbách firiem. Tie sa počas minulého roka spomaľovali a na začiatku tohto roka sa priemysel preklopil do mínusu.
Navyše, slabší výhľad vidno aj na objednávkach. Ich objem v priemysle dosiahli v apríli 5,58 miliardy eur, čo bolo medziročne o 6,6 percenta menej. Klesali už siedmy mesiac po sebe a prepad bol oveľa výraznejší než v marci, keď dosiahol jedno percento. Pokles sa v apríli prejavil v ôsmich z dvanástich sledovaných odvetví priemyslu. Najviac ho ťahali nadol práve motorové vozidlá, kde objednávky klesli o 7,5 percenta. Slabšie čísla hlásili aj výroba a spracovanie kovov či výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov.
Čítajte viac Slováci robia menej ako Poliaci a zarábajú horšie. V4 ukazuje tvrdú pravdu o našich platoch „Pod tlakom sú dnes prakticky všetky sektory priemyslu, od menších výrobcov až po veľké exportne orientované spoločnosti. Menšie firmy pociťujú najmä rast nákladov a slabší dopyt, keďže aj ich odberatelia a zákazníci sú opatrnejší vo výdavkoch. Veľké podniky čoraz častejšie prehrávajú súťaž o nové zákazky s konkurenciou zo zahraničia, pretože Slovensko sa postupne stáva menej konkurencieschopným miestom pre výrobu,“ povedala pre Pravdu výkonná riaditeľka Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Simona Lasz Prílesanová.
Prílesanová tiež upozorňuje na to, že každá zákazka, ktorú sa nepodarí získať, v konečnom dôsledku znamená menej práce pre slovenské závody a následne aj menší priestor na udržanie zamestnanosti.
Ľudia opúšťajú loď
Čísla pritom hovoria jasnou rečou. V priemyselných odvetviach pracovalo najviac ľudí v roku 2018 – ich počet sa vtedy vyšplhal takmer na 560-tisíc. Potom nastalo výrazné obdobie prepadu. V prvom covidovom roku 2020 to bolo už iba asi 525-tisíc ľudí a pokles pokračoval. V prvom kvartáli tohto roka to bolo už len približne 488-tisíc pracovníkov v sektore.
„Hoci počet ľudí zamestnaných v tomto odvetví v priebehu posledných piatich rokov po pandémii Covid-19 klesol, ich počet je dnes porovnateľný s absolútnymi číslami z rokov 2010 až 2013, hoci v tom čase priemysel predstavoval vyšší podiel zamestnancov celkovo,“ skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Maximilián Wéber. Čo sa týka percentuálneho porovnania, ešte na začiatku roku 2007 robilo v priemyselných podnikoch viac ako 26 percent z celkového počtu zamestnancov, dnes je to len niečo vyše 20 percent.
Bližší pohľad, rovno do „kuchyne“ firiem, prináša APZD. Podľa asociácie je už dlhšie možné v priemyselných podnikoch pozorovať neobsadzovanie uvoľnených pracovných miest a znižovanie počtu zamestnancov prostredníctvom prirodzenej fluktuácie. „Firmy po odchode zamestnanca často hľadajú spôsob, ako prácu rozložiť medzi existujúce tímy alebo zefektívniť procesy. V posledných mesiacoch však pribúdajú aj prípady priameho prepúšťania. Treba ale povedať, že podniky k takémuto kroku pristupujú až vtedy, keď vyčerpajú ostatné možnosti. Firmy si dobre uvedomujú hodnotu kvalifikovaných zamestnancov a vedia, že ich opätovné získanie po zlepšení situácie na trhu nemusí byť jednoduché,“ hovorí Prílesanová.
Čítajte viac Slovensko míňa ako bohatá krajina, ale nezarába na to. V novom rebríčku sme na chvoste
Podľa Wébera však stále platí, že hoci priemysel pomaly klesá, stále ide pre Slovensko o kľúčový sektor z hľadiska zamestnávania ľudí. Zaujímavé je aj to, že v rámci celého priemyslu sa váha samotnej výroby dokonca mierne zvýšila. Kým v roku 2010 tvorili zamestnanci priemyselnej výroby približne 90 percent všetkých ľudí pracujúcich v širšom priemysle, začiatkom tohto roka to bolo už asi 92 percent.
Zamestnávatelia napriek tomu hovoria, že ak sa nepodarí zvrátiť súčasný stav a zlepšiť podmienky na podnikanie, zamestnanosť v priemysle bude klesať aj ďalej. „Nemusí ísť o dramatický vývoj zo dňa na deň, ale o pokračovanie trendu, ktorý už dnes vidíme v štatistikách. Priemysel potrebuje impulz, ktorý posilní konkurencieschopnosť Slovenska a vytvorí podmienky na to, aby firmy svoje investície a nové projekty realizovali práve u nás,“ myslí si Prílesanová.
Kancelária namiesto dielne
Na to, že Slovensko prestáva byť montážnou dielňou Európy, upozorňujú analytici už dlhšie. „Naznačuje to aj dlhodobý rast zamestnanosti v oblastiach informácií a komunikácie, vedeckých a technických činností, administratívnych a podporných služieb, ako aj v zdravotníctve a sociálnej pomoci. Podiel na celkovej zamestnanosti sa za posledných desať rokov v týchto odvetviach zvýšil, zatiaľ čo v priemysle sa znížil,“ komentovali už pred časom odborníci z Inštitútu pre stratégie a analýzy.
Štatistici píšu, že slovenský výrobný sektor už takmer dva posledné roky zažíva súvislý pokles zamestnanosti. Ľudia, ktorí odchádzajú z priemyslu a stavebníctva, pritom väčšinou zakotvia práve v sektore služieb. Z približne 2,6 milióna zamestnancov robilo v prvom štvrťroku 2026 asi 1,6 milióna ľudí práve v službách.
Platovo pritom priemysel stále nepatrí medzi slabé odvetvia. V prvom štvrťroku tohto roka dosiahla priemerná hrubá mzda v priemysle 1 721 eur, čo bolo o 110 eur viac ako priemer celej ekonomiky. Zamestnanci vo fabrikách si medziročne polepšili nominálne o šesť percent a po započítaní inflácie o 2,2 percenta.
Časť podnikov v služnách pritom platí výrazne horšie ako fabriky. Napríklad v obchode bola na začiatku tohto roka priemerná mzda 1 518 eur a v ubytovaní či gastre len 963 eur. Na druhej strane sú služby, ktoré dokážu priemyslu konkurovať alebo ho v platoch výrazne preskočiť. Vo finančníctve a poisťovníctve presahovala priemerná mzda 3-tisíc eur, vyššie zárobky ponúkajú aj informačné technológie, odborné a technické činnosti či časť verejných služieb. Aj preto samotný priemyselný plat už nemusí stačiť na to, aby sa fabrikám darilo udržať si ľudí.
Čítajte viac Kolega berie viac a robí to isté? Firmám sa končí platové tajomstvo (otázky a odpovede)
Čo bude so slovenskými autami?
Problémy sa dotýkajú aj automobiliek, ktoré sú stále pilierom našej ekonomiky. Vládna správa o konkurencieschopnosti Slovenska za minulý rok pripomína, že práve pri výrobe cestných vozidiel má Slovensko dlhodobo jednu z najsilnejších výhod na svete.
Podľa NBS je o to väčším problémom, že práve tento sektor dnes naráža na silný protivietor. Centrálna banka upozorňuje, že prechod na elektromobily mení zabehnutý spôsob výroby, čínske značky tlačia na európske automobilky a ďalšiu neistotu prinášajú aj americké clá. Pre Slovensko je to citlivé najmä preto, že automobilový sektor tvorí viac než pätinu tržieb podnikov, približne štvrtinu exportu a dáva prácu veľkej časti ľudí v priemysle.
Slovensko aktuálne stojí na štyroch veľkých automobilkách — Volkswagene, Kii, Stellantise a Jaguari Land Roveri. Spolu zamestnávajú približne 23-tisíc ľudí priamo vo výrobných závodoch. Piatym veľkým hráčom má byť Volvo pri Košiciach, ktoré sa ešte len rozbieha a po nábehu výroby má vytvoriť tisíce ďalších pracovných miest.
Problémy s náborom kvalitných ľudí má pritom aj samotný automobilový priemysel. Vládne dokumenty upozorňujú, že najviac chýbajú kvalifikovaní pracovníci, remeselníci, operátori a montéri strojov a zariadení – teda presne profesie, bez ktorých sa fabriky nezaobídu. V regiónoch, kde stoja automobilky a ich dodávatelia, je tento nedostatok ešte citeľnejší. Tieto profesie zároveň tvoria až 70 percent všetkých voľných pracovných miest na Slovensku.
Čítajte viac Elektrina namiesto ropy? Brusel chce zmeniť boj s drahými energiami, v hre sú stovky miliónov eur Podľa Prílesanovej však podniky netrápi iba samotný nedostatok ľudí. Problémov sa na ne valí viac naraz. „Firmy dnes čelia slabšiemu dopytu, vysokým nákladom na energie, rastúcemu daňovo-odvodovému zaťaženiu, tlaku na rast mzdových nákladov aj neistote pri investičných rozhodnutiach,“ hovorí.
Pre zamestnávateľov je podľa nej čoraz dôležitejšie aj to, aby vedeli, v akom prostredí budú fungovať o rok či dva. Ak sa pravidlá často menia, firmy sú opatrnejšie pri nových projektoch aj pri prijímaní ľudí. Situáciu podľa nej zhoršuje aj nastavenie konsolidácie, ktorá výrazne dopadá na podnikateľský sektor.