Naša ekonomika nie je na tom dobre, to už každý vie. Lenže zužovanie debaty na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a odbúravanie zbytočnej byrokracie by bolo veľkou chybou, ktorá sa nám vráti ako bumerang.
Dôvody sú hlbšie. A nejde len o zadrhávajúcu sa európsku ekonomiku, najmä nemeckú a francúzsku. Mení sa celá svetová ekonomika a my musíme na „revolučné“ zmeny zareagovať.
Hoci v apríli stavebníctvo dosiahlo rekordný rast, priemysel naďalej padal. Neklesol len celkový výkon priemyslu, výroba, ale aj objednávky – a to dosť dramaticky. Klesali najmä objednávky v automobilovom priemysle – o 7,5 %. To nie je málo. Táto skutočnosť naznačuje, že do budúcnosti si nemôžeme stavať vzdušné zámky.
Pokiaľ si niekto myslí, že je to preto, že sme nenabehli na výrobu elektromobilov, tak sa sakramentsky mýli. Nepredávajú sa tak, ako sa očakávalo. Ľudia nie sú natoľko bohatí. Aj všetky problémy spojené s užívaním elektromobilov mnohých prirodzene odradia – ak nie sú ich nadšenými fanúšikmi. Iste, škrt cez rozpočet urobili aj americké clá uvalené ešte minulý rok Donaldom Trumpom. To rozhodne obmedzuje vývoz áut do USA.
Lenže ani to nestačí. Ako už mnohí zaznamenali, na európsky trh sa derú čínske automobilky. Ich predajne sa doslova roja. Nejde pritom iba o elektromobily, s ktorými si Čínu spájame. Čínske značky – je ich neúrekom a zapamätať si ich až na výnimky je dosť náročné (budeme si musieť zvyknúť) – zaplavujú Slovensko i celú Európu aj kvalitnými autami so spaľovacími motormi alebo hybridmi. A často už aj v tomto segmente predstihli európske, japonské, kórejské a americké značky. Navyše ponúkajú záruky, o ktorých sa nám doteraz ani nesnívalo.
Svetovú ekonomiku zachvátila revolúcia, neostane kameň na kameni. Na Slovensku nemôžeme čakať, čo urobia v Bruseli a Berlíne, musíme hľadať vlastnú záchrannú cestu.
Nastáva revolúcia a je teraz na Bruseli, ako sa s inváziou „dotovaných“ čínskych áut vyrovná. Keď nič neurobí, európske automobilky padnú „na hubu“. A tým pádom aj slovenská ekonomika, pretože automobilový priemysel je vlajkovou loďou nášho hospodárstva. Nejde však iba o samotné automobilky, na ne sú napojené rôzne priemyselné firmy. Ak pred 20 rokmi pracoval v priemysle každý štvrtý človek, dnes každý piaty. Aj tak patrí Slovensko spolu s Českom medzi najpriemyselnejšie krajiny v EÚ a vo výrobe automobilov na jedného obyvateľa medzi lídrov vo svete.
Hoci počet ľudí zamestnaných v priemysle od roku 2020 (pandémia) klesá, nie je ich menej ako pred 15 rokmi. Zaujímavosťou je, že rastie počet ľudí zamestnaných priamo vo výrobe. Lenže dokedy? Robotizácia a umelá inteligencia sa na nás valia kozmickou rýchlosťou. Navyše, dostať do výroby našinca nie je ľahké. Je ich nedostatok, preto sa podniky musia obzerať po zahraničných pracovníkoch. Bez nich by naše priemyselné fabriky prestali fungovať.
Slováci dávajú prednosť práci v službách. Fyzicky je menej náročná a „čistá“, no platovo je stále nevýhodná – v priemysle je priemerná mzda 1 720 eur, kým priemerná mzda na Slovensku je tesne nad 1 600 eurami, v takom hotelierstve či v gastrosektore sa zarába oveľa menej.
Svetovú ekonomiku zachvátila revolúcia, neostane kameň na kameni. Na Slovensku nemôžeme čakať, čo urobia v Bruseli a Berlíne, musíme hľadať vlastnú záchrannú cestu. Jednostranne kritizovať Ficovu vládu a vytrubovať, že len nižšie odvody a dane zachránia ekonomiku, je cesta do pekla. Konkurencieschopnosť našich podnikov ovplyvňujú aj drahé energie, nižšia produktivita práce, nízke investície do moderných technológií či vnútropodnikové procesy. Zníženie daní o 5 % nič zásadné nevyrieši.
O tom všetkom musíme vážne odborne hovoriť, nezvádzať debatu na primitívne politické šarvátky na sociálnych sieťach. Problém sa tým nevyrieši, len sa odloží riešenie. Stratíme zbytočne čas.