Vojna na Ukrajine zmenila pohľad armád na moderné bojisko. Drony, autonómne systémy a robotické vozidlá dnes zohrávajú úlohu, ktorú ešte pred pár rokmi mnohí považovali za doplnok klasických jednotiek. Estónska spoločnosť Milrem Robotics teraz prišla s víziou, ktorá posúva tento trend ešte ďalej. Podľa jej návrhu by značnú časť obrany východného krídla NATO prevzali roboty.
Firma predstavila svoj koncept krátko pred veľtrhom Eurosatory 2026 v Paríži. Nejde pritom o predstavu vzdialenej budúcnosti. Milrem tvrdí, že väčšina potrebných technológií už existuje alebo sa nachádza v pokročilej fáze vývoja. Návrh vychádza z iniciatívy Eastern Flank Deterrence Initiative (EFDI), ktorej cieľom je posilniť obranu štátov na východnej hranici Aliancie. Obranný pás by sa tiahol od Fínska až po Poľsko a vytvoril by rozsiahlu zónu nasýtenú bezpilotnými systémami vo vzduchu aj na zemi.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Kým tradičné armády stavali obranu na vojakoch, tankoch a zálohách, nový koncept stavil na robotické jednotky pripravené zasiahnuť okamžite po vzniku hrozby. Bezpilotné vozidlá by opustili kryté pozície, rozmiestnili obranné prvky a pripravili bojový priestor ešte pred príchodom klasických síl. Podľa tvorcov riešenia by tak NATO získalo čas, ktorý dnes často rozhoduje o úspechu alebo neúspechu obrany.
„Realita z Ukrajiny ukázala jasnú vec. Počty a pripravenosť zostali dôležité, ale spôsob ich vytvorenia sa musí zmeniť,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Milrem Robotics Kuldar Väärsi.
Zdroj: boscorelli / depositphotos.com
Robotická ochrana východného krídla NATO
Základom systému by sa stala rozsiahla sieť senzorov, prieskumných prostriedkov a dronov. Tie by nepretržite sledovali dianie pozdĺž hranice a okamžite upozornili na podozrivý pohyb. Mimoriadnu pozornosť venoval návrh obrane proti nepriateľským dronom, ktoré sa na Ukrajine zaradili medzi najnebezpečnejšie zbrane súčasného konfliktu.
V prípade krízy by ako prvé vyrazili do akcie práve robotické jednotky. Tie by vykonali prieskum, otvorili paľbu, ničili nepriateľské drony a útočili na vybrané ciele. Klasické vojenské jednotky by zatiaľ získali čas na mobilizáciu a presun do ohrozeného priestoru. Milrem pritom nehovorí len o jednoduchých diaľkovo ovládaných strojoch. Firma počíta s koordinovanými skupinami autonómnych systémov, ktoré by spolupracovali podobne ako dnešné vojenské jednotky.
Tieto nové funkcie v Samsung telefónoch ti pomôžu ochrániť súkromie. Cudzí človek vedľa teba už len tak neuvidí, čo robíš na mobile
Srdcom celého riešenia by sa stal systém ARCOS. Ten by prepájal jednotlivé robotické platformy, senzory a zbraňové systémy do jedného celku. Velitelia by tak získali prehľad o situácii v reálnom čase a mohli by koordinovať nasadenie rôznych typov techniky.
Medzi hlavné platformy patrí známe bezpilotné vozidlo THeMIS. Toto pásové vozidlo už dnes slúži v niekoľkých armádach a dokáže niesť výzbroj, senzory alebo logistický náklad. Druhým pilierom konceptu je nové bojové vozidlo HAVOC, ktoré Milrem navrhol pre intenzívnejšie bojové operácie.
Firma tvrdí, že robotické jednotky by dokázali prevziať najrizikovejšie úlohy na bojisku. Ak by nepriateľ spustil útok, práve stroje by vstúpili do prvého kontaktu. Vojaci by sa tak vyhli časti strát, ktoré dnes vznikajú počas prvých hodín bojov.
„Robotizácia východného krídla umožní NATO vytvoriť trvalú obrannú vrstvu, kde bezpilotné systémy vstúpia do prvého kontaktu, ponesú straty a získajú čas na rozhodovanie bez okamžitého ohrozenia vojakov,“ vysvetlil Väärsi.
Celý koncept stojí na troch základných princípoch. Prvým je presunutie najväčšieho rizika z ľudí na stroje. Druhým vytvorenie dôveryhodnej robotickej palebnej sily, ktorá by potenciálneho protivníka odradila už samotnou prítomnosťou. Tretím cieľom je zníženie nákladov na obranu a dlhodobé udržanie vysokej bojovej pripravenosti.
Zdroj: АрміяInform (Ministry of Defense of Ukraine) (CC BY 4.0)
Autonómne stroje získavajú v armáde svoje pevné miesto
Takáto predstava môže znieť ako scenár zo sci-fi filmu, no vojna na Ukrajine ukázala, ako rýchlo sa moderné technológie dostávajú z vývojových centier priamo na bojisko. Pred niekoľkými rokmi patrili veľké flotily útočných dronov medzi raritu. Dnes rozhodujú o osude tankov, obrnených vozidiel aj skladov munície.
Práve preto armády čoraz častejšie hľadajú spôsoby, ako rozšíriť počet bezpilotných systémov a znížiť závislosť od ľudskej sily. Milrem Robotics teraz ponúkol jednu z najambicióznejších vízií. Namiesto nekonečných radov vojakov na hraniciach by obranu tvorili senzory, autonómne vozidlá a drony pripravené zasiahnuť v priebehu niekoľkých minút.
„Robotické systémy musia fungovať ako integrované sily v rámci širších vojenských operácií,“ dodal Väärsi.
Či sa podobná predstava premení na realitu, dnes ešte nie je jasné. Rastúci význam dronov a autonómnych systémov však naznačil, že budúce bojiská môžu vyzerať výrazne inak než tie, ktoré poznáme z minulých desaťročí. Experti pritom varujú pred scenárom, kedy stroje dostanú na bojisku plnú autonómiu. Hoci dnes už toho dokážu veľa, ani najmodernejšie systémy sa dnes nepribližujú ľudskému mysleniu. Čo sa týka čistej analytiky, tam stroje ľudí prekonávajú, no vojna nie je len o čiernobielych rozhodnutiach.
Človek vie v zlomku sekundy vyhodnotiť, či protivník zaváhal a zadrží paľbu, zatiaľ čo robot stále vidí len protivníka zo zbraňou. Práve kvôli tomu je podľa vojenských expertov dôležité, aby posledné slovo o útoku mal stále človek.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku