Hlbiny oceánov stále patria medzi najmenej preskúmané miesta na Zemi. Vedci pravidelne objavia nové druhy živočíchov, neznáme geologické útvary alebo zvláštne ekosystémy, ktoré fungujú úplne odlišne než život na pevnine. Najnovší objav z Indického oceánu teraz odhalil niečo, čo výskumníci označili ako „nekropolu veľrýb“, obrovský podmorský cintorín plný kostier, ktorý sa vytváral milióny rokov.
Medzinárodný tím vedcov pod vedením Čínskej akadémie vied preskúmal oblasť známu ako Diamantina Zone v juhovýchodnej časti Indického oceánu. Počas expedície objavil päť aktívnych ekosystémov spojených s telami uhynutých veľrýb a zároveň neuveriteľných 476 lokalít s fosílnymi pozostatkami týchto morských gigantov.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Nejde pritom o obyčajné nálezisko kostí. Vedci narazili na najhlbší a zároveň najväčší známy súbor veľrýb uhynutých na morskom dne. Výskum prebehol v roku 2023 pomocou pilotovanej ponorky Fendouzhe. Tá absolvovala 32 ponorov pozdĺž približne 1 200 kilometrov dlhého úseku oceánskeho dna. Hĺbka objavených lokalít sa pohybovala od 4 616 až po 7 001 metrov.
Práve číslo 7 001 metrov vzbudilo medzi odborníkmi veľký záujem. Doteraz totiž nikto nezaznamenal aktívny ekosystém založený na telách veľrýb v takej veľkej hĺbke. Keď veľryba uhynie na otvorenom oceáne, jej telo postupne klesne na dno. Tam sa stane zdrojom potravy pre množstvo organizmov. Vedci tento jav označujú ako „whale fall“, teda pád veľryby na morské dno.
Zdroj: Unsplash ()
Takéto telá fungujú ako ostrovy života uprostred obrovských pustých oblastí hlbokého oceánu. Kosti, tuk a zvyšky mäkkých tkanív poskytujú potravu mnohým druhom organizmov počas desaťročí alebo dokonca storočí.V oblasti Diamantina vedci našli celé komunity živočíchov naviazaných na tieto pozostatky. Na kostiach objavili hviezdice, špecializované červy požierajúce kosti, mäkkýše aj rozsiahle bakteriálne kolónie.
Tieto nové funkcie v Samsung telefónoch ti pomôžu ochrániť súkromie. Cudzí človek vedľa teba už len tak neuvidí, čo robíš na mobile
„Tri druhy hadícoviek sme našli výlučne na veľrybích kostiach, čo naznačuje ich prispôsobenie tomuto prostrediu,“ uviedli autori štúdie.
Ešte zaujímavejší sa ukázal rozsah náleziska. Výpočty vedcov naznačili hustotu až 759 veľrýb na štvorcový kilometer. Po rozšírení údajov na celú oblasť vznikol šokujúci odhad. Diamantina Zone môže obsahovať viac než 10 miliónov tiel veľrýb.
Samozrejme, nejde o čerstvé telá. Väčšina predstavuje fosílie alebo kostrové pozostatky, ktoré sa na dne oceánu nahromadili počas veľmi dlhého obdobia.
Gigantické veľrybie pohrebisko má viac ako 5-miliónov rokov
Datovanie pomocou stronciových izotopov ukázalo, že veľryby tu končili najmenej posledných 5,3 milióna rokov. Inými slovami, tento podmorský cintorín vznikal už v období pliocénu, keď po Zemi ešte nechodili moderní ľudia. Vedci našli pozostatky súčasných druhov zobákovcov, ale aj dávno vyhynutých druhov. Jeden z objavených fosílnych druhov dokonca dostal nové vedecké meno Pterocetus diamantinae.
Výskumníkov zaujal aj klimatický význam celého náleziska. Telo veľryby obsahuje obrovské množstvo uhlíka. Ak skončí na morskom dne a nerozloží sa späť do atmosféry, uhlík zostane uzamknutý v oceáne. Podľa odhadov môže nekropola obsahovať približne 6,7 milióna ton uloženého uhlíka.
„Predstavuje to množstvo uhlíka porovnateľné s približne 4 700 rokmi prirodzeného prísunu organického materiálu do tejto oblasti oceánu,“ vysvetlili vedci.
Prečo tak veľa veľrýb skončilo práve na tomto mieste?
Otázkou zostáva, prečo sa práve tu nahromadilo také obrovské množstvo veľrýb. Výskumníci ponúkli niekoľko vysvetlení. Oblasť slúži ako lovisko zobákovcov, ktoré patria medzi najlepších hĺbkových potápačov na svete. Niektoré jedince mohli zahynúť počas extrémne hlbokých ponorov.
Svoju úlohu zrejme zohrala aj geografia dna. Diamantina Zone má charakteristický tvar pripomínajúci písmeno V. Takýto reliéf mohol fungovať ako prirodzený lievik, ktorý smeroval telá veľrýb na rovnaké miesto. Dôležitý faktor predstavuje aj veľmi pomalé usadzovanie sedimentov. Kosti preto nezmiznú pod vrstvami bahna tak rýchlo ako v iných oblastiach oceánu a zostanú odkryté počas mimoriadne dlhého obdobia.
Objav zároveň naznačil, že podobné lokality mohli v minulosti slúžiť ako akési „zastávky“ pre organizmy závislé od chemickej energie. Niektoré druhy nájdené na kostiach sa totiž objavili aj pri hydrotermálnych prieduchoch alebo pri výveroch plynov na morskom dne.
Vedci preto predpokladajú, že veľrybie cintoríny mohli počas miliónov rokov pomáhať šíreniu života medzi vzdialenými časťami hlbokého oceánu. Diamantina Zone tak môže predstavovať oveľa dôležitejšie miesto, než sa na prvý pohľad zdá. Ďalšie expedície môžu ukázať, či podobné podmorské nekropoly existujú aj v ďalších nepreskúmaných kútoch svetových oceánov.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku