Mor si väčšina ľudí spojí so stredovekom, preplnenými mestami a obrovskými epidémiami, ktoré vymazali polovicu Európy. Nový výskum však posúva túto predstavu oveľa hlbšie do minulosti. Choroba sa šírila medzi ľuďmi už pred približne 5 500 rokmi, teda dávno pred vznikom miest, aké dnes poznáš z dejepisu.
Medzinárodný tím vedcov, ktorý viedla University of Cambridge, zrekonštruoval najstaršie známe genómy baktérie Yersinia pestis, ktorá mor spôsobuje. DNA získali z ľudských pozostatkov v oblasti jazera Bajkal v dnešnej východnej Sibíri. Nešlo o mestské cintoríny ani masové hroby z čias stredoveku, ale o pohrebiská lovcov a zberačov, ktorí žili v malých a pohyblivých komunitách.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Vedci našli genetický materiál v zuboch 18 zo 46 jedincov. Tak vysoký podiel infekcie ich prekvapil.
„Na základe DNA moru, genetických vzťahov obetí a rádiokarbónového datovania sme vytvorili veľmi jasný obraz toho, čo sa počas týchto epidémií stalo,“ uviedol vedúci autor výskumu Ruairidh Macleod.
Mor nečakal na mestá ani potkany
Dlhé roky sa predpokladalo, že mor potreboval na šírenie mestské prostredie, potkany a blchy. Tento model vysvetľoval najmä stredoveké epidémie. Nové dáta však ukazujú iný scenár. Staré kmene baktérie síce ešte nemali niektoré genetické vlastnosti, ktoré neskôr umožnili efektívne šírenie cez blchy, no napriek tomu dokázali zabíjať vo veľkom. Vedci tým spochybnili predstavu, že rané formy moru boli mierne alebo málo nebezpečné.
Baktéria Yersinia Pestis. Zdroj: Wikimedia (Public Domain)
„Skoré kmene už mali kombináciu vlastností, ktoré dokázali spôsobiť veľmi ťažké infekcie,“ hovorí profesor Eske Willerslev z Kodanskej univerzity.
Archeológovia si už desaťročia všímali zvláštny vzorec v pohrebiskách z oblasti Bajkalu. V hroboch sa nachádzalo nezvyčajne veľa detí a mladých tínedžerov. Teraz sa tento jav dostal do nového svetla. Analýza ukázala, že epidémie prebehli v krátkych časových úsekoch. V niektorých prípadoch pochovali spolu súrodencov alebo rodičov s deťmi. To naznačuje rýchly priebeh ochorenia v rámci komunity.
Tieto nové funkcie v Samsung telefónoch ti pomôžu ochrániť súkromie. Cudzí človek vedľa teba už len tak neuvidí, čo robíš na mobile
„Po desaťročiach výskumu konečne dáva zmysel, prečo sme nachádzali toľko detí v týchto hroboch,“ hovorí archeológ Andrzej Weber z University of Alberta.
Staré kmene Yersinia pestis obsahovali biologickú superzbraň
Jedno z najzaujímavejších zistení sa týka samotnej baktérie. Staré kmene obsahovali špecifický faktor nazývaný superantigén. Tento mechanizmus spúšťa extrémnu reakciu imunitného systému. Telo začne reagovať tak silno, že si samo spôsobí vážne poškodenie. Vedci ho spájajú s ťažkými zápalovými stavmi, ktoré môžu rýchlo skončiť smrťou.
„Tento objav mení naše chápanie najstarších epidémií moru,“ uviedol spoluautor štúdie Martin Sikora: „Aj bez efektívneho šírenia cez blchy dokázali tieto kmene zabíjať veľmi rýchlo.“
Dnes poznáš mor hlavne ako chorobu potkanov a bĺch. Nový výskum však ukazuje možný starší model prenosu. Lovci a zberači v oblasti Sibíri prichádzali do kontaktu s divokými hlodavcami, najmä s svišťami a podobnými zvieratami. Tie dodnes nesú baktériu moru. Vedci preto predpokladajú, že infekcia preskočila priamo zo zvierat na ľudí bez potreby mestského prostredia.
Tento scenár posúva pôvod choroby hlboko do prehistorického obdobia. Zároveň naznačuje, že mor mohol byť problémom ľudí už v čase, keď žili v malých skupinách a pohybovali sa krajinou.
Zdroj: (CC BY 2.0), National Museum of Health and Medicine, flickr.com via Wikipedia
Nové genetické analýzy ukazujú, že mor nebol „produktom civilizácie“, ako sa dlho myslelo. Objavil sa skôr ako stará prírodná hrozba, ktorá sa dokázala prispôsobiť rôznym podmienkam. Výskum tiež ukazuje, že baktérie sa menia pomalšie aj rýchlejšie zároveň, niektoré vlastnosti zostávajú tisíce rokov, iné sa vyvinú v krátkom čase a zmenia spôsob šírenia. Vedci zatiaľ hovoria skôr o posúvaní hraníc poznania než o uzavretých záveroch.
„Z DNA týchto obetí sme získali veľmi jasný obraz, ale stále vidíme len časť väčšieho príbehu,“ uviedol Macleod.
Mor tak stále zostáva chorobou, ktorá nepatrí iba do učebníc o stredoveku. Jeho história siaha oveľa hlbšie a možno ešte stále skrýva niekoľko kapitol, ktoré sa podarí prečítať až budúcim výskumom.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku