Aktivista za Európsku úniu Steve Bray stojí v blízkosti parlamentu, zatiaľ čo britský premiér sa zúčastňuje na týždennej hodine otázok v Londýne, streda 20. mája 2026. Zdroj: SITA/AP
Od referenda o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie uplynulo desať rokov. Hoci sa nenaplnili najčiernejšie scenáre, väčšina ekonómov sa zhoduje, že brexit dodnes brzdí britský hospodársky rast, investície aj životnú úroveň obyvateľov. Otázka návratu do EÚ však napriek tomu zostáva mimo politickej agendy.
Dňa 23. júna 2016 sa Briti v referende tesnou väčšinou 51,9 percenta hlasov vyslovili za odchod z Európskej únie. Rozhodnutie odštartovalo roky politických sporov a rokovaní, ktoré vyústili do formálneho vystúpenia krajiny z EÚ v januári 2020. Podľa analýzy CNN sa ekonomické dôsledky tohto kroku prejavujú dodnes, pričom odborníci odhadujú, že britská ekonomika je v dôsledku brexitu o 2 až 8 percent menšia, než by bola za iných okolností.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Ekonómovia upozorňujú najmä na slabší rast investícií, nižšiu produktivitu a tlak na životnú úroveň domácností. Michael Saunders z Oxford Economics označil brexit za „neustálu záťaž pre ekonomiku“, ktorá znižuje výkon hospodárstva, obmedzuje daňové príjmy štátu a vytvára tlak na zvyšovanie daní či škrty vo verejných výdavkoch. Aj ekonóm Julian Jessop, ktorý patril medzi podporovateľov odchodu z EÚ, priznáva, že počiatočný ekonomický dopad bol negatívny, hoci podľa neho bol miernejší, než sa pôvodne očakával.
Výrazným argumentom zástancov brexitu bolo obmedzenie migrácie. V tomto smere však výsledky zaostali za očakávaniami. Podľa údajov Migration Observatory pri Oxfordskej univerzite dosahovala čistá migrácia od roku 2021 v priemere približne 550-tisíc ľudí ročne, čo je výrazne viac ako približne 250-tisíc ročne v predchádzajúcom desaťročí. V roku 2023 dokonca čistá migrácia dosiahla historicky rekordnú úroveň tesne pod hranicou 950-tisíc osôb.
Myslíte si, že by bolo pre Spojené kráľovstvo výhodné opäť vstúpiť do Európskej únie?
Podľa prieskumu YouGov dnes približne šesť z desiatich Britov považuje brexit za neúspech. Tento posun nálad ilustruje aj príbeh softvérového vývojára Gerainta z regiónu West Midlands. Hoci v roku 2016 hlasoval za odchod z EÚ pre obavy z migrácie, dnes by podľa vlastných slov „na sto percent“ hlasoval za zotrvanie. Ako dôvod uvádza najmä lepšie pracovné príležitosti, ktoré podľa neho členstvo v únii ponúkalo.
Rana pre obchod
Najciteľnejšie dôsledky brexitu pocítil obchod. Po vystúpení z jednotného trhu a colnej únie pribudli colné kontroly, hraničné procedúry a administratívne povinnosti. Firmy museli prispôsobiť svoje procesy novým pravidlám. Nemecký priemyselný koncern Bosch uvádza, že počet dovozných transakcií jeho britskej pobočky vzrástol z približne 40 ročne pred brexitom na 10-tisíc ročne po jeho zavedení. Spoločnosť preto vytvorila špecializované oddelenie, ktoré sa venuje výlučne administratíve spojenej s obchodom.
Britské obchodné komory dlhodobo upozorňujú, že dohoda medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou firmám nepomáha zvyšovať predaj. Dáta zároveň ukazujú slabší vývoj exportu tovarov v porovnaní s ostatnými veľkými ekonomikami. Niektorí analytici preto upozorňujú, že brexit mohol negatívne ovplyvniť obchodnú aktivitu britských podnikov aj mimo európskeho trhu.
Odpočítavací časovač do brexitu a farby britskej vlajky osvetľujú exteriér Downing Street 10, sídla britského premiéra, v Londýne, Anglicko, piatok 31. januára 2020. Zdroj: SITA/AP
Nie všetky sektory však utrpeli rovnako. Vývoz služieb naďalej rastie a Spojené kráľovstvo zostáva druhým najväčším exportérom služieb na svete po Spojených štátoch. Londýn si zároveň udržal pozíciu jedného z najvýznamnejších svetových finančných centier. Obavy, že finančné inštitúcie masovo presunú svoje aktivity do kontinentálnej Európy, sa podľa odborníkov nenaplnili. Medzi rokmi 2015 až 2025 pritiahlo Spojené kráľovstvo viac investičných projektov vo finančných službách než Francúzsko a Nemecko dohromady.
Napriek ekonomickým nákladom sa však návrat Británie do Európskej únie nezdá byť realistickou témou. Politici aj podnikateľské organizácie upozorňujú, že opätovné otvorenie tejto otázky by prinieslo ďalšie obdobie neistoty. Vláda premiéra Keira Starmera síce po nástupe k moci v roku 2024 začala budovať užšie vzťahy s Bruselom, najmä v oblasti obrany a bezpečnosti, no plnohodnotný návrat do EÚ zatiaľ nie je na stole. Podľa predstaviteľov britského biznisu však vzhľadom na meniace sa globálne obchodné prostredie dáva zmysel hľadať spôsoby, ako zlepšiť vzťahy s najväčším obchodným partnerom krajiny.
Komentáre k článku
19_396993
Pred 3 hodinami
To, že s ostrovným kráľovstvom nie je „ružové“ má príčinu aj v tom, že postupne strácali hospodárske pozície v Afrike, odkiaľ ich vytláča Čína a aj Rusko (vojenské pozície). Ešte pred niekoľkými rokmi (presné datovani…
disqus_OMuO1mTYMw
Pred 16 minútami
Ako si nato prišiel že by šli naspäť ked sa v referende jasne vyjadrili že nechcú zotrvať v želári národov.