Fotovoltika na bytovke
Video
Zdroj: TV Pravda
Experti pripomínajú, že Slovensko bude v najbližších rokoch pre priemysel potrebovať oveľa viac elektriny ako teraz. Musíme sa totiž pripraviť na rozširovanie výroby, tepelné čerpadlá, priemyselné chladenie ale aj viac elektroáut na cestách. Nejde pritom iba o odklon od plynu, ropy či uhlia. Pre fabriky bude čoraz dôležitejšie aj to, aby mali energiu z bezpečných a predvídateľných zdrojov a neboli odkázané na dovoz palív z nestabilných regiónov. Ak sa Slovensko začne týmto problémom vážne zaoberať až vo chvíli, keď bude elektriny nedostatok, môže byť už neskoro.
„Obnoviteľné zdroje ako vietor či slnko dokážu rýchlo prispieť k nárastu kapacity výroby. Bez ohľadu na to, že vláda plánuje nový jadrový zdroj, musíme sa rozprávať aj o tom, ako pridávať nové výrobné kapacity v kratšom časovom horizonte. Ak sa nakoniec spustí výstavba nového jadrového zdroja, Slovensko jeho spustenie nemôže očakávať pred rokom 2040. Navyše, len ťažko by sme hľadali príklad výstavby jadrovej elektrárne v posledných desaťročiach, ktorý sa podarilo dokončiť v plánovanom termíne bez výrazného prekročenia pôvodne plánovaných nákladov,“ hovorí Ján Lacko zo Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).
Podľa spoločnosti OKTE, ktorá patrí pod Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS), tvorili obnoviteľné zdroje v slovenskom energetickom mixe za rok 2025 spolu okolo 18 percent. Najväčšiu časť zabezpečili vodné elektrárne s podielom 10,71 percenta, biomasa pridala 4,41 percenta a solárne zdroje 3,05 percenta. Vietor aj geotermálna energia boli pri výrobe elektriny prakticky na nule.
Čítajte viac Slovensko čaká plynový zlom. Ruský zdroj má skončiť, náhrada môže Slovákom priniesť účet za stovky miliónov eur
Ako na lacnejšiu elektrinu?
Kľúčová otázka preto znie, odkiaľ má nová elektrina prísť a za akú cenu. Podľa SAPI patria vietor a fotovoltika medzi najlacnejšie nové zdroje elektriny. Pri porovnaní celkových nákladov vychádza veterná energia približne na 56 eur za megawatthodinu a fotovoltika na 57 eur za megawatthodinu. Aj kombinácia solárnych zdrojov s batériovým úložiskom sa podľa prezentovaných údajov dostáva približne na 94 eur za megawatthodinu.
Neznamená to, že takáto suma sa okamžite objaví na faktúre každého odberateľa. Ide o takzvaný ukazovateľ LCOE, teda porovnanie nákladov na výrobu elektriny počas celej životnosti zdroja. Pre priemysel je však dôležitý práve preto, že ukazuje, ktoré nové zdroje sa dajú postaviť relatívne lacno, rýchlo a bez palivových nákladov. „Vietor a fotovoltika patria medzi najlacnejšie zdroje výroby elektrickej energie, a to aj po zohľadnení vyvolaných nákladov na reguláciu výroby,“ povedal Lacko.
Podľa neho je výhodou aj to, že zelené zdroje sa nemusia navzájom vylučovať. Práve naopak, vietor a slnko sa môžu v energetickom mixe dopĺňať. Fotovoltika vyrába najmä cez deň a viac v lete, vietor zas môže pomáhať najmä v obdobiach, keď slnko nedodáva dostatok elektriny. Ak sa k tomu pridajú batériové úložiská, systém dokáže vykrývať väčšiu časť stabilnej spotreby. „Veterná a slnečná energia môžu už dnes zabezpečiť stabilnú dodávku elektriny. Pre priemysel je dôležité najmä to, že ak sa tieto technológie skombinujú v správnom pomere v energetickom mixe, spolu s batériovými úložiskami dokážu dosiahnuť takmer 80 percent takzvaného základného výkonu,“ dodal Lacko.
Čítajte viac Elektrina namiesto ropy? Brusel chce zmeniť boj s drahými energiami, v hre sú stovky miliónov eur Lacnejšia elektrina by sa pritom k firmám nemusela dostať cez plošné dotácie zo štátneho rozpočtu. Priemyselníci hovoria najmä o dlhodobých kontraktoch medzi výrobcom elektriny a odberateľom, takzvaných PPA zmluvách. V praxi by to znamenalo, že napríklad výrobca zelenej elektriny sa dohodne s fabrikou na dodávke na desať či pätnásť rokov. Investor získa istotu, že sa mu oplatí postaviť veterný alebo solárny zdroj, a podnik si vie dopredu zafixovať aspoň časť ceny elektriny aj jej pôvod.
„Pomohlo by aj lepšie uchopenie takzvaných PPA kontraktov. Ide o priame dohody medzi výrobcami obnoviteľnej energie a spotrebiteľom, teda priemyselným podnikom,“ vysvetľuje generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz. Podľa neho je problém v tom, že výrobca obnoviteľnej energie často nestojí na rovnakom mieste ako samotná fabrika. Preto treba vytvoriť obchodný vzťah, ktorý umožní, aby si podnik vedel zelenú elektrinu zabezpečiť dlhodobo a za predvídateľných podmienok.
Práve predvídateľnosť je pre fabriky rovnako dôležitá ako samotná cena. Podnik, ktorý plánuje výrobu, investície alebo dodávky pre automobilky na roky dopredu, potrebuje vedieť, s akými nákladmi môže počítať. Lasz upozorňuje, že slovenské firmy sú už dnes v horšej pozícii ako konkurencia v okolitých krajinách. „Stredne veľký podnik v Poľsku mal cenu 122 eur za megawatthodinu. Na Slovensku to bolo 176 eur za megawatthodinu. To znamená, že poľský podnik mal pri rovnakom type prevádzky o 40 percent lacnejšiu elektrinu ako slovenský,“ povedal Lasz.
Priemysel preto nechce hovoriť iba o tom, či je zelená elektrina ekologická. Tvrdí, že čoraz viac pôjde o tvrdý ekonomický nástroj. Ak bude Slovensko vedieť vyrábať viac lacnejšej elektriny zo slnka, vetra a ďalších obnoviteľných zdrojov, firmy získajú väčšiu istotu pri cenách a zároveň budú vedieť svojim odberateľom preukázať pôvod energie. Ak sa to nepodarí, zelenú elektrinu alebo certifikáty budú musieť nakupovať inde. A tým sa môže časť výhody presunúť za hranice.
Menej plynu, viac práce
Obnoviteľné zdroje podľa SAPI nemajú priniesť iba lacnejšiu elektrinu pre fabriky. Ich rozvoj by mal mať aj širší ekonomický efekt. Prvou výhodou je nižšia spotreba plynu. Podľa údajov, ktoré asociácia prezentovala, dokáže jedna megawatthodina elektriny vyrobená z obnoviteľných zdrojov ušetriť až 190 kubických metrov zemného plynu. V praxi to znamená menej minutého paliva, menšiu závislosť od dovozu a väčšiu odolnosť voči výkyvom cien na svetových trhoch.
Práve palivová základňa je jeden z rozdielov oproti plynovým elektrárňam. Kým pri plyne sa do výslednej ceny premieta aj samotná komodita a jej výkyvy, pri slnku či vetre ide najmä o investíciu do výstavby a následnú prevádzku zdroja.
Druhou výhodou sú podľa odborníkov investície. Na Slovensku je podľa SAPI v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie približne 35 projektov veterných elektrární. Ak by sa ich podarilo zrealizovať, do ekonomiky by mohli priniesť investície až za dve miliardy eur. Ďalšie peniaze sa môžu točiť vo fotovoltike, kde asociácia hovorí o ročných prírastkoch približne 300 miliónov eur.
Výstavba nových zdrojov znamená zákazky pre projektantov, stavebné firmy, montážnikov, servisné spoločnosti, dodávateľov technológií aj samosprávy. Časť peňazí by tak nezostala iba v energetike, ale pretiekla by aj do regiónov, kde by nové zdroje vznikali. Priemyselníci preto upozorňujú, že ak sa zelená elektrina bude vo veľkom nakupovať zo zahraničia, Slovensko nepríde len o časť energetickej nezávislosti, ale aj o ekonomický efekt, ktorý by jej výroba mohla priniesť doma.
Treťou výhodou je vznik nových pracovných miest. SAPI sa odvoláva na svoju štúdiu, podľa ktorej by pri rýchlejšom rozvoji obnoviteľných zdrojov mohlo na Slovensku vzniknúť až 77-tisíc nových pracovných miest do roku 2030. Takýto údaj treba čítať ako potenciál celého odvetvia – od prípravy projektov cez výstavbu až po prevádzku, servis a nadväzujúce služby.
Čítajte viac Domácnostiam prídu vyššie energošeky a pomoc dostanú aj ďalší. Tisíce ľudí čakali pre chyby štátu (otázky a odpovede) Pre priemysel je však dôležité aj to, že zelené zdroje by pomáhali nahrádzať plyn priamo vo výrobe. Lasz z APZD upozornil, že keď sa spotreba priemyslu očistí od hutníctva, veľká časť energie stále pochádza z fosílnych zdrojov. „Len zemný plyn tvorí 48 percent spotreby slovenského výrobného priemyslu,“ povedal. Práve tam podľa neho vzniká priestor na modernizáciu, tepelné čerpadlá a postupné presúvanie časti spotreby z plynu na elektrinu.
Stávka na jadro
Slovensko sa dnes pri výrobe elektriny opiera najmä o jadro. Podľa údajov OKTE tvorili jadrové zdroje vo výrobnom energetickom mixe za rok 2025 až 67,39 percenta. Vláda pritom plánuje výstavbu nového jadrového zdroja za miliardy eur.
Zástupcovia priemyslu a odborníci na energitu pritom tvrdia, že jadro ako také nespochybňujú. Upozorňujú skôr na to, že nový reaktor je riešením až na veľmi vzdialený horizont – v plnej prevádzke by mohol byť až okolo roku 2030 – a priemysel potrebuje viac elektriny oveľa skôr. „Nie sme proti jadru. Ale sme za transparentné jadro,“ povedal Lasz. Podľa neho by sa malo jasne povedať, čo sa ide stavať, za aké peniaze, koľko to bude stáť a aký vplyv to bude mať na podnikateľskú obec.
Podobne hovorí aj Alexander Matušek zo Zväzu automobilového priemyslu. Jadro sa podľa neho dnes berie ako bezemisný zdroj, no potenciál na zlacnenie elektriny vidí priemysel inde. „My sa nevyjadrujeme proti jadru. Hovoríme však, že potenciál na zlacnenie elektrickej energie je inde než v jadre,“ dodal.