Keď astronómovia skúmajú povrch planét a mesiacov, často sa pozerajú na jednu zdanlivo obyčajnú vec, krátery. Práve tie totiž prezrádzajú vek povrchu. Čím viac jaziev po nárazoch vesmírnych telies sa na povrchu nachádza, tým dlhšie zostal bez výrazných zmien.
Jeden z mesiacov Jupitera však takmer žiadne nemá, čo nesedí do našich predstáv o mesiacoch v Slnečnej sústave. Európa, ľadový svet s priemerom približne 3 100 kilometrov, patrí medzi najzaujímavejšie objekty celej Slnečnej sústavy. Vedci už desaťročia predpokladajú, že pod jej zamrznutým povrchom sa ukrýva obrovský oceán kvapalnej vody. Teraz získali ďalší silný argument, ktorý túto predstavu podporil. Povrch Európy totiž vyzerá až podozrivo mladý, píše Space Daily.
Kráterov je prekvapivo málo
Slnečná sústava existuje približne 4,5 miliardy rokov. Počas celého tohto obdobia dopadali na planéty, mesiace a asteroidy nespočetné množstvá hornín, komét a ďalších vesmírnych telies. Staré povrchy preto bývajú doslova posiate krátermi. Európa však pôsobí úplne inak. Snímky zo sondy Galileo ukázali, že na jej povrchu sa nachádza prekvapivo málo impaktných kráterov. Vedci preto dospeli k záveru, že ľadová kôra, ktorú dnes vidíme, nevznikla pred miliardami rokov, ale je oveľa mladšia.
Odhady hovoria o veku približne 30 až 90 miliónov rokov. V kozmickom meradle ide o veľmi krátke obdobie. Ak by povrch zostal nezmenený celé miliardy rokov, množstvo kráterov by bolo neporovnateľne vyššie. Niečo ich preto muselo priebežne vymazať.
Zdroj: NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS, Kevin M. Gill – CC BY 3.0
Európa obieha okolo Jupitera po mierne pretiahnutej dráhe, pričom obrovská gravitácia plynného obra pritom neustále deformuje celý mesiac. Počas každého obehu sa Európa mierne natiahne a následne opäť stlačí. Tento proces vytvára trenie vo vnútorných vrstvách mesiaca a produkuje teplo. Vedci tento jav označujú ako slapové zahrievanie.
Práve tento mechanizmus pravdepodobne zabráni úplnému zamrznutiu vnútorných vrstiev. Europa by tak mohla ukrývať obrovské množstvo kvapalnej vody aj napriek tomu, že sa nachádza stovky miliónov kilometrov od Slnka.
Viac dôkazov o vode pod ľadovou škrupinou
Najsilnejší dôkaz o existencii oceánu priniesla opäť sonda Galileo. Jej magnetometer zaznamenal zvláštne zmeny magnetického poľa v okolí Európy. Vedci zistili, že pod povrchom sa musí nachádzať vrstva schopná viesť elektrický prúd. Najlepšie tomuto opisu zodpovedá slaná kvapalná voda. Zároveň ale treba povedať zrejmé, a to, že oceán zatiaľ nikto priamo nevidel, jeho existenciu vedci odvodili z fyzikálnych meraní. Napriek tomu patrí táto hypotéza medzi najpresvedčivejšie vysvetlenia.
Ak sa pod ľadovou kôrou skutočne nachádza oceán, vysvetľuje to aj záhadu mladého povrchu. Fotografie Európy ukázali rozsiahle praskliny, dlhé hrebene a chaotické oblasti, ktoré pripomínajú rozbité kryhy zamrznuté na jednom mieste. Povrch pôsobí, akoby sa neustále menil. Vedci predložili niekoľko možných scenárov.
Teplejší ľad mohol vystupovať smerom nahor, obrovské pukliny sa mohli otvoriť a následne sa zaplnili novým materiálom. V určitých oblastiach sa mohla voda alebo roztopený ľad dostať bližšie k povrchu. Niektoré pozorovania dokonca naznačili existenciu gejzírov, ktoré by vystreľovali vodu do vesmíru. Ich existencia však zatiaľ nedostala definitívne potvrdenie. Jedna vec však zostáva pomerne jasná. Aktivita prichádza zvnútra mesiaca a postupne zahladzuje stopy po dávnych nárazoch.
Zdroj: Unsplash (Jeremy Bishop)
Veľké nádeje teraz smerujú k sonde Europa Clipper od NASA. Tá odštartovala v roku 2024 a k Jupiteru dorazí približne okolo roku 2030. Vedci chcú zistiť hrúbku ľadovej vrstvy, podrobne zmapovať povrch a potvrdiť vlastnosti oceánu ukrytého pod ním. Pomôcť má aj európska misia JUICE, ktorá už mieri k Jupiteru.
Obe sondy by mohli výrazne spresniť naše poznatky o jednom z najzáhadnejších svetov Slnečnej sústavy. Europa dnes vyzerá ako zamrznutá pustatina, no práve jej nečakane hladký povrch však naznačuje, že pod vrstvou ľadu sa možno ukrýva oveľa dynamickejší svet, než sa ešte pred niekoľkými desaťročiami predpokladalo.