Národná banka Slovenska nás svojou letnou prognózou veru nepotešila. Naša ekonomika narastie tento rok iba o 0,5 %. To je veľmi málo, oveľa menej, ako sa prognózovalo na konci minulého roka. Otázkou je, či sme už na dne, alebo sa budeme prepadávať ešte hlbšie do bahna, alebo či v druhom polroku začne svitať na lepšie časy. Žiaľ, na túto otázku, neexistuje jednoznačná uspokojivá odpoveď.
NBS svoje chmúrne výhľady do budúcna opiera najmä o vývoj vo svete. Vojna na Blízkom východe enormne zvýšila cenu ropy a zemného plynu a tie následne tlačia na rast všetkých ďalších komodít. Cena ropy sa premieta do cien všetkých tovarov, inflačné riziko je vysoké. Katastrofa by nastala, keby sa naplno roztočila inflačná špirála. Jediný účinný liek je finančná diéta – „dusenie“ ekonomiky.
To je čierny scenár. No posledné dni dávajú svetu nádej, že konflikt v Perzskom zálive čoskoro odznie a dodávky ropy a zemného plynu na svetové trhy sa vrátia do normálu. Veď ceny ropy už klesli na prijateľnú úroveň (pohybujú sa medzi 70 až 80 dolármi za barel) – aj keď to nevidno na čerpacích staniciach.
Ak opätovne nedôjde k raketovým a dronovým prestrelkám a zainteresované krajiny odolajú provokáciám z rôznych strán, dočkáme sa pozitívneho vývoja a zlepšenia nálad na svetových trhoch, medzi investormi a podnikateľmi.
Pre Slovensko je to kľúčová záležitosť. Sme malá a abnormálne otvorená ekonomika, závislá od vývoja svetovej a zvlášť európskej ekonomiky. Premiér Robert Fico svojím pejoratívnym výrokom, že „ keď si Nemecko kýchne, my máme zápal pľúc“, trafil klinec po hlavičke. Lenže aj keď sa situácia vo svete upokojí, neznamená to automaticky, že naša ekonomika sa zázračne pozviecha a začne sa jej dramaticky dariť.
Keby sme si ale nežili nad pomery, ekonomika by bola na tom ešte oveľa horšie. Neúmerné míňanie nás zachraňuje pred ešte väčšou katastrofou. Žiaľ, na úkor budúcnosti.
Slovenskú ekonomiku ťahá spotreba domácností, teda míňanie v obchodoch – a to už dlhšie obdobie. Hoci máme jasne najnižšie mzdy z krajín V4, míňame rovnako ako Česi (zarábame priemerne o 400 eur menej). Pritom ceny na Slovensku sú len o máličko nižšie ako v bývalej západnej časti federácie a vyššie ako v Poľsku a Maďarsku. Žijeme si jednoducho nad pomery.
Na druhej strane nie sú naše platy už také nízke, aby sme dokázali vo svete konkurovať nízkymi mzdovými nákladmi, ako sme si zvykli od roku 1990. Táto cesta je už naveky zarúbaná.
Keby sme si ale nežili nad pomery, naša ekonomika by bola na tom ešte oveľa horšie. Neúmerné míňanie nás de facto zachraňuje pred ešte väčšou katastrofou. Žiaľ, na úkor budúcnosti. Investície dlhodobo stagnujú, podnikatelia v neistom prostredí váhajú, nestabilná situácia vo svete odrádza od investovania. Okrem spotreby domácností máme našťastie druhú barlu, ktorá drží ekonomiku na nohách – verejné investície (štátny rozpočet a eurofondy) do infraštruktúry.
Hoci počúvame, ako vláda víta zahraničných investorov, oproti krajinám V4 dramaticky zaostávame – ani o tom nevieme. Postupne sa rozbieha výroba na východe v automobilke Volvo, čo sa stane pre ekonomiku životodarnou injekciou. Ale „klasická“ infúzia nepostaví ekonomiku na nohy, ak nezačne „jesť“ sama od seba.
Čo by mala „jesť“, je otázka. Jednoznačne treba zlepšiť investičné prostredie pre domáce firmy i (stredne veľkých) zahraničných investorov, aby sa unúvali prísť na Slovensko. Sme zvedaví, aké menu pripraví koalícia na jeseň. No ak sa neumúdri „počasie“ vo svete, na kvalitné potraviny môžeme zabudnúť.