Pár mesiacov pred komunálnymi voľbami sa kampaň v Bratislave už rozbieha. Mohla by byť užitočná. Prezentácia rôznych predstáv o smerovaní mesta a následná diskusia by mohli veľa tém nasvietiť z rôznych uhlov, dať im širší kontext, zaujať verejnosť, a tým spätne tlačiť politikov k riešeniam.
Damas Gruska, vysokoškolský pedagóg a publicista
25.06.2026 14:00
No zatiaľ to tak nevyzerá. Ponechám bokom jalové fotografie dlhodobo rozbitých ulíc a chodníkov na sociálnych sieťach: pri súčasnom rozpočtovaní by vynoviť všetky komunikácie trvalo pol storočia. To už je relevantnejšia širšia téma schopnosti spravovať mesto. I keď treba vždy brať do úvahy celkové legislatívne prostredie, zdá sa, že meškajúcich či zle manažovaných magistrátnych stavieb je akosi priveľa.
A asi nikoho neprekvapí, že ak opozičné strany vo veľkej politike neváhajú predkladať návrhy na odvolávanie ministrov pri každom zlyhaní, už menej kritické sú v Bratislave, keď dlhodobo zlyhávajú „ich“ ľudia. Čo sa vypomstí.
Inou témou sú mestské financie. Súčasné vedenie a vyzývatelia ich vidia rôzne. Tí vyčítajú nárast zadlženosti v absolútnych číslach, tím primátora Valla, naopak, pripomína pokles dlhu vyjadrený vo vzťahu k príjmom mesta, čo je štandardný ukazovateľ zdravia hospodárenia.
Horšia je iná vec. Príjmy výrazne narástli po zvýšení daní a poplatkov za (monopolné) služby, a nie vďaka zvýšeniu efektivity fungovania magistrátu. Počet jeho zamestnancov vzrástol, otázne je, či v prospech mesta. Napríklad mať kvalitné odborné útvary je fajn, ale len ak sa ich podklady premietnu do mestských politík. V tom vidím väčší problém než v počte a platoch úradníkov.
Čo sa týka investičných aktivít, tie najväčšie sú hradené z európskych peňazí. A u ostatných platí, že sú často viac na efekt a ťažko od nich čakať návratnosť v dlhodobom horizonte. Príklad za všetky: vysadenej zeleni i financiám by viac prospel mestský závlahový systém než každodenné nákladné polievanie z cisterny.
Matúš Vallo stavil na taktiku ignorovať či dokonca podprahovo bagatelizovať dve veľké environmentálne témy: znečistenie ovzdušia a hluk (pri ňom má údajne Bratislava európske prvenstvo, pričom situácia sa každý rok zhoršuje, nie je to len o motorkároch). Až teraz pred voľbami, po ôsmich rokoch sľubovania, ide mesto merať aspoň kvalitu ovzdušia (ešte uvidíme, kde presne). I vďaka tomu sa sotvakto pýta na výsledky v tejto oblasti za dve funkčné obdobia.
To, že tému životného prostredia primátor zredukoval na vizuálnu kvalitu verejných priestorov, mu síce teraz umožní prezentovať sa množstvom fotografií typu „pred a po“, ale verejnú mienku vo vážnejších „neviditeľných“ témach nezmenil.
V komfortnej zóne ho vyrušujú len združenia ako Cyklokoalícia či Znepokojené Matky. V súčasnosti je najväčšou environmentálnou záťažou mesta (s výnimkou štvrtí v okolí Slovnaftu) automobilová doprava. A zdá sa, že jej intenzita stále rastie. Ovocím ignorovania tohto problému je i súčasná kampaň. Aj malé dopravné zásahy, ktoré by mali redukovať počet áut, sa stretávajú so silným odporom tej časti verejnosti, ktorá nevníma súvislosti, a sú nahrávkou pre súperov.
Dokonca sa kandidáti predháňajú v tom, kto viac pomôže automobilovej doprave. Od uľahčenia parkovania až po – v prípade ministra a motorkára Jozefa Ráža – rovno ohlásením projektu, ktorý má uľahčiť cestu autám do mesta.
„Zelené“ primátorské i poslanecké kandidatúry ako protiváha chýbajú. A tak predvolebná diskusia zatiaľ naznačuje, že Bratislava sa v lepšom prípade výrazne nepohne vpred a v horšom sa rozbehne opačným smerom, než kam kráčajú moderné európske mestá, kde je počet i využitie áut na ústupe.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.