FRANCÚZSKO – Zámok Pierrefonds predstavuje jednu z najpôsobivejších dominánt severného Francúzska, hoci jeho dnešná podoba je tak trochu ilúzia. Stojac na okraji lesa Compiègne vyzerá ako nedobytná stredoveká pevnosť, no v skutočnosti je fascinujúcou romantickou fantáziou z 19. storočia. Architekt Eugène Viollet-le-Duc tu pretvoril polorozpadnuté ruiny na dokonalé divadelné javisko rytierskych čias.
Mocenská demonštrácia v tieni kráľovskej koruny
Príbeh tohto veľkolepého sídla sa začal písať na konci 14. storočia. V roku 1392 dostal ambiciózny Ľudovít I. Orleánsky, mladší brat francúzskeho kráľa Karola VI., do daru grófstvo Valois. Krajina sa v tom čase zmietala v chaose a mocenských bojoch, ktoré sprevádzali storočnú vojnu a panovníkovu duševnú chorobu. Ľudovít potreboval nielen bezpečné útočisko, ale predovšetkým symbol svojej narastajúcej moci a vplyvu. V roku 1396 preto spustil výstavbu hradu, ktorý mal ohromiť každého, kto k nemu vzhliadol.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
Pierrefonds nebol navrhnutý ako obyčajné vidiecke sídlo. Architekt Jean le Noir preň naplánoval prevratný obranný systém. Hrad mal osem masívnych veží, z ktorých každá dostala meno po starovekých hrdinoch či mýtických postavách ako Július Cézar, Karol Veľký či Alexander Veľký. Strategická poloha na skale nad mestečkom umožňovala kontrolovať dôležité obchodné cesty medzi Flámskom a Parížom. Ľudovít si však svoj architektonický klenot dlho neužil. V roku 1407 ho v parížskych uliciach brutálne zavraždili muži jeho úhlavného nepriateľa, burgundského vojvodu Jána Nebojácneho a hrad zostal nedokončený.
Najtemnejšie chvíle jeho histórie
V nasledujúcich dvoch storočiach hrad čelil viacerým obliehaniam, no jeho najtemnejšia hodina prišla v roku 1617. Vtedajší majiteľ markíz z Coeuvres sa pridal k povstaniu proti mladému kráľovi Ľudovítovi XIII. a reakcia kráľovského dvora bola nekompromisná. Vojská pod vedením obávaného kardinála Richelieu hrad obľahli, dobyli a padlo definitívne rozhodnutie o jeho demolácii. Výbušniny vtedy zničili strechy, stropy aj časti masívnych hradieb a zostala len gigantická, romanticky pôsobiaca zrúcanina, ktorú si príroda postupne brala späť.
Spojenie strohosti s luxusom
Paradoxne, práve jeho zničenie položilo základy dnešnej slávy Pierrefondsu. V 19. storočí rástol záujem o stredovekú mystiku a práve vtedy sa ruiny tohto hradu stali vyhľadávaným cieľom umelcov a básnikov. Fascinovaný ním zostal aj cisár Napoleon I., ktorý zrúcaninu v roku 1810 kúpil za symbolickú sumu. Skutočným záchrancom sa však stal až jeho synovec, cisár Napoleon III. Ten v roku 1857 požiadal renomovaného architekta Eugèna Viollet-le-Duca, aby pozostatky Pierrefondsu zakonzervoval a čiastočne opravil pre potreby občasného pobytu členov kráľovského dvora.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
Projekt sa však architektovi rýchlo vymkol z rúk. Viollet-le-Duc presvedčil cisára, že namiesto obyčajnej opravy by mali hrad kompletne prerobiť. Architekt sa neriadil len historickou presnosťou, ale svojou vlastnou víziou o dokonalom stredoveku. Výstavba trvala takmer tri desaťročia a stála milióny frankov. Hoci historici architektovi neskôr vyčítali, že si mnohé prvky vymyslel, nakoniec stvoril unikát, ktorý nemal vo vtedajšom svete obdobu. Spojil v ňom stredovekú strohosť, ktorá prevládala vonku, s neuveriteľným luxusom interiérov, pričom do stavby zakomponoval aj moderné technológie 19. storočia vrátane dômyselného systému ústredného kúrenia.
Hviezda filmov i seriálov
Vďaka svojej rozprávkovej podobe poslúžil zámok ako kulisa pre slávnu francúzsku komédiu Návštevníci a hollywoodsky film Muž so železnou maskou a kompletne tiež nahradil mýtický Camelot v populárnom britskom seriáli Merlin. S hradom sa viažu aj mnohé zaujímavé príbehy. Jedna stará legenda hovorí, že po vražde Ľudovíta I. Orleánskeho zostala v podzemných chodbách skrytá časť jeho obrovského majetku, ktorý mal slúžiť na financovanie štátneho prevratu. Hoci sa však počas rozsiahlej prestavby v 19. storočí prekopalo takmer celé podložie, robotníci našli len staré zbrane a pár mincí.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
Keď sa fantázia stáva realitou
Keď dnes prejdete mohutnou vstupnou bránou s padacím mostom, ocitnete sa vo svete, kde mizne hranica medzi históriou a fantáziou. Súčasný okruh hradom ponúka fascinujúci pohľad do dvoch odlišných epoch. Exteriér ohromuje svojou masívnosťou, obrannými ochodzami a chrličmi v podobe fantastických zvierat, ktoré vyzerajú, akoby z oka vypadli tým na parížskej katedrále Notre-Dame. Vnútorné priestory sú zase oslavou dekoratívneho umenia 19. storočia.
Absolútnym vrcholom prehliadky je Sieň hrdiniek. Monumentálnu sála s dĺžkou 52 metrov zdobí bohato maľovaný drevený strop a obrovský krb. Na ňom sú vytesané sochy deviatich historických a mýtických žien, pričom panovníčky majú tváre vtedajšej cisárovnej Eugénie a jej dvorných dám. V hradnej kaplnke zasa prekvapí netradičné architektonické riešenie, ktoré pripomína skôr divadelnú lóžu než sakrálny priestor.
V podzemí hradu čaká na návštevníkov tajuplná expozícia s názvom Le Bal des Gisants. V šere hradných krypt sú vystavené sadrové odliatky náhrobných sôch francúzskych kráľov a kráľovien. Tieto repliky dal vyrobiť kráľ Ľudovít Filip v 19. storočí pre múzeum vo Versailles, ale nakoniec našli svoje dokonalé útočisko v Pierrefondse.